Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/78/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Valériou Žiliakovou, v právnej veci žalobcu: A. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Z. H. X, C., zastúpený: JUDr. Július Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, pošta: P.O.BOX 86, 810 05 Bratislava, IČO: 17 328 284, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2018, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Krajský súd v Bratislave žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie a rozhodnutie správneho orgánu

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) žiadosť žalobcu zo dňa 29.05.2018 o priznanie starobného dôchodku odo dňa 28.05.2018 rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla podľa a o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení a a sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „”). 1.1. V odôvodnení uviedol, že z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, č. SPOU-OSZ-32791-19/2018-VZ zo dňa 05.04.2018 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej aj „“) výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002 podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.04.1980 do 31.08.1980 v I. kategórii funkcií a doba trvania služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.09.1980 do 30.06.1998 v I. kategórii funkcií. V I. kategórii funkcií bol žalobca v služobnom pomere v rozsahu 18 rokov a 95 dní. Správny orgán prvého stupňa poukázal na ustanovenia , a v spojení s ustanovením 1.2. Konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočností ani s prihliadnutím na ustanovenie v znení , podľa ktorého sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie priznávajú do 31.12.2023, žalobca nespĺňa podmienky pre určenie dôchodkového veku 55 rokov podľa a , pretože nezískal obdobie výkonu služby hodnotiteľné v súlade s ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h) v rozsahu aspoň 20 rokov a súčasne nebol zo služobného pomeru prepustený z organizačných alebo

racionalizačných dôvodov, a taktiež nespĺňa podmienky pre určenie dôchodkového veku podľa , pretože nevykonával službu v I. kategórii funkcií k 31.12.1999. 1.3. Skutočnosti, že žalobca bol v služobnom pomere v I. kategórii funkcií v rozsahu 18 rokov a 95 dní, že nebol zo služobného pomeru prepustený z organizačných alebo racionalizačných dôvodov, a že nevykonával službu v I. kategórii funkcií k 31.12.1999, vyplývajú aj z obsahu potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, č. SPOU-OSZ-32791-19/2018-VZ zo dňa 05.04.2018. 1.4. Správny orgán prvého stupňa mal za to, že ku dňu uplatnenia nároku na výplatu starobného dôchodku (ani ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia) nedovŕšil žalobca dôchodkový vek a nesplnil tak jednu zo základných podmienok na starobný dôchodok uvedenú v ustanovení v znení Dospel k záveru, že nárok na starobný dôchodok mu nevznikol.

2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej aj „žalovaný“) odvolanie žalobcu rozhodnutím Číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2018 zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení zhrnul podstatné argumenty z prvostupňového rozhodnutia a dodal, že námietka žalobcu týkajúca sa aplikácie ustanovenia v znení je nedôvodná. 2.1. Poukázal na to, že podľa v znení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01.01.2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ustanovenými v ustanovení , a v znení 2.2. Ustanovenie v znení upravuje len konanie o priznaní starobného dôchodku podľa , v ktorom ak nebolo do účinnosti právoplatne skončené, sa rozhodne už podľa tohto zákona, a pri konaniach právoplatne skončených, sa takto znovu rozhodne len na základe žiadosti. 2.3. , ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený až 07.12.1999, s účinnosťou od 22.12.1999, bola možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31.12.1998 predĺžená až do 31.12.1999. Zároveň, s účinnosťou od 22.12.1999, bola posunutá aj uplatniteľnosť v znení neskorších predpisov. Účelom prechodného ustanovenia v znení bolo v záujme právnej istoty umožniť zaraďovanie zamestnaní vykonávaných od 01.01.1999 do 31.12.1999 do I. alebo II. pracovnej kategórie a I. alebo II. kategórie funkcií dodatočne a umožniť priznať dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa v znení (tzn. účinnom „do dňa nadobudnutia účinnosti” , konkrétne do 22.12.1999). 2.4. Nárok na starobný dôchodok podľa v znení vznikol občanom, ktorí splnili podmienku uvedenú v v znení , tzn. podmienku trvania služby I. kategórie funkcie k 31.12.1998, ktorú žalobca nesplnil, pretože službu I. kategórie funkcie vykonával len do 30.06.1998. 2.5. Ustanovenie v znení sa na žalobcu nevzťahuje ani z dôvodu, že v období pred 22.12.1999 nedosiahol 57 rokov, čo je jednou z podmienok nároku na starobný dôchodok. 2.6. Žalovaný uviedol, že žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. Poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uvedený v R 53/2011, podľa ktorého „žiadateľovi o starobný dôchodok z I. AA zvýhodnenej pracovnej kategórie vzniká nárok“, rozumej podľa v znení neskorších predpisov, „po 31. decembri 1999 dovŕšením veku 56 rokov len vtedy, ak jeho zamestnanie zaradené do l. AA kategórie trvalo do 31. decembra”. Najvyšší súd pritom vychádzal z dôvodovej správy, podľa ktorej „Zámerom zákonodarcu vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999 bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31 . decembri 1999“ splnia ďalšie podmienky „pričom až po

31. decembri 1999 nemohli objektívne splniť podmienku trvania zamestnania“ v zákonom určenom rozsahu po zákonom určené obdobie. Dôvodom nezískania zamestnania v preferovanej kategórii v požadovanom rozsahu teda má byť zmena právnych predpisov, tzn. zrušenie pracovných kategórii od 01.01.2000, a nie ukončenie služobného pomeru. 2.7. Poukázal na to, že žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa v znení v spojení s a ku dňu dovŕšenia 57 rokov veku. Nárok na starobný dôchodok podľa žalobcovi podľa správneho orgánu prvého stupňa nevznikol z dôvodu, že ku dňu 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Služobný pomer žalobca skončil dňom 30.06.1998, a preto žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dosiahnutím 57 rokov veku, t. j. od 28.05.2018. 2.8. Žalovaný dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca ku dňu uplatnenia nároku na výplatu starobného dôchodku nedovŕšil dôchodkový vek a nesplnil tak jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok uvedenú v v znení

II. Žaloba

3. V zákonnej lehote žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 05.10.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré podľa neho vychádza z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci spočívajúceho v nesprávnom zistení skutkového stavu a v nesprávnom výklade a aplikácii nesprávnej právnej normy. Žiadal napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4. Správny orgán prvého stupňa a žalovaný podľa neho nesprávne aplikovali na posúdenie jeho nároku na skorší odchod do starobného dôchodku ustanovenia a najmä ods. 2, zavedené do novelou, a to , pričom na druhej strane nerešpektovali a ignorovali tou istou novelou, teda novozavedené ustanovenie do A to aj napriek tomu, že služobný pomer žalobcu bol skončený 30.06.1998 a v dobe skončenia služobného pomeru táto novela nebola ešte prijatá. Právny nárok na skorší odchod do dôchodku mal správny orgán prvého stupňa posudzovať podľa , na ktorý odkazuje

5. Poukazuje na to, že ustanovenie v ods. 1 rieši postup v už začatých konaniach, v ods. 3 rieši prípady, keď už bolo konanie právoplatne skončené. Z ustanovenia podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že o nároku na starobný dôchodok podľa sa rozhodne podľa predpisov účinných do účinnosti

6. Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2021. Žalobca má za to, že pri skončení služobného pomeru dňa 30.06.1998 splnil podmienku trvania služby. Nárok, ktorý takto vznikol, už nemôže byť podľa neho odňatý neskoršími novelizáciami. Starobný dôchodok mu preto mal byť priznaný k dátumu 28.05.2018 v zmysle ust.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.02.2019, doručenom správnemu súdu dňa 28.02.2019 uviedol, že žalobca nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa v znení v spojení s a v znení neskorších predpisov ku dňu dovŕšenia 57 rokov veku. Nárok na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov žalobcovi nevznikol z dôvodu, že k 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Služobný pomer žalobcu skončil dňom 30.06.1998, a preto žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok dosiahnutím 57 rokov veku, t. j. od 28.05.2018.

8. Konštatoval, že žalobca ku dňu uplatnenia nároku na výplatu starobného dôchodku nedovŕšil dôchodkový vek a nesplnil tak jednu zo základných podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok

uvedenú v v znení Nárok na starobný dôchodok žalobcovi preto nevznikol a jeho žiadosť zo dňa 29.05.2018 bola podľa žalovaného správne zamietnutá. Žalovaný žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom podľa neho bol skutkový stav dostatočne zistený a vec bola náležite právne posúdená.

9. Žalovaný uviedol, že obe podmienky stanovené v a musia byť splnené kumulatívne. Vzhľadom na to, že žalobca vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií do 30.06.1998, to znamená, že služba I., resp. II. pracovnej kategórie netrvala k 31.12.1999, ustanovenie sa na žalobcu nevzťahuje. Žalobca tak podľa žalovaného nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok znížením dôchodkového veku podľa a , na základe čoho mu bola žiadosť o priznanie starobného dôchodku správne zamietnutá.

10. Námietku žalobcu, týkajúcu sa aplikácie v znení , považuje žalovaný za nedôvodnú. Podľa v znení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „”) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

11. Podľa v znení , ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenie v znení upravuje len konanie o priznaní starobného dôchodku podľa , v ktorom, ak nebolo do účinnosti právoplatne skončené, sa rozhodne už podľa tohto zákona, a pri konaniach právoplatne skončených sa takto znovu rozhodne len na základe žiadosti. bola možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31.12.1998 predĺžená až do 31.12.1999. Zároveň bola posunutá aj uplatniteľnosť

12. Žalovaný poukázal na to, že účelom prechodného ustanovenia v znení bolo v záujme právnej istoty umožniť zaraďovanie zamestnaní vykonávaných od 01.01.1999 do 31.12.1999 do I. alebo II. pracovnej kategórie a I. alebo II. kategórie funkcií dodatočne a umožniť priznať dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa v znení Nárok na starobný dôchodok podľa v znení vznikol občanom, ktorí splnili podmienku uvedenú v v znení , t. j. podmienku trvania služby I. kategórie funkcie k 31.12.1999, ktorú žalobca nesplnil, pretože službu I. kategórie funkcie vykonával len do 30.06.1998.

13. Zároveň dodal, že ustanovenie v znení sa na žalobcu nevzťahuje ani z dôvodu, že v období pred 22.12.1999 nedosiahol 57 rokov, čo je jednou z podmienok nároku na starobný dôchodok. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku.

IV. Replika

14. V replike zo dňa 30.03.2020 žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne aplikoval na posúdenie nároku na skorší odchod do starobného dôchodku ustanovenia a najmä ods. 2 zavedené do novelou, a to , táto sa však nevzťahovala na nároky dovtedy vzniknuté. Žalovaný ignoroval tou istou novelou, teda novozavedený Vzhľadom na uvedené mal žalovaný rozhodnúť podľa predpisov účinných pred prijatím novely. Žalovaný napriek tomu rozhodol/aplikoval retroaktívne ustanovenia, ktorých aplikácia

bola na vec vylúčená. Nesprávne aplikoval znenie ustanovenia , ktoré bolo zavedené novelou Z .z. aj napriek tomu, že služobný pomer žalobcu bol skončený 30.06.1998 a v dobe skončenia služobného pomeru táto novela nebola ešte prijatá. Pri skončení služobného pomeru dňa 30.06.1998 splnil podmienku trvania služby. Nárok, ktorý takto vznikol už nemôže byť odňatý neskoršími novelizáciami. Splnil dosiahnutie veku 57 rokov - 28.05.2018 (cca. týždeň pred vydaním rozhodnutia) a odpracoval potrebný počet rokov. Starobný dôchodok mu preto mal byť priznaný k dátumu 28.05.2018 v zmysle ust.

V. Relevantné právne predpisy

15. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa , , a , rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

18. Podľa § 274 ods. 1 461/2003 Z. z, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

19. Uvedené ustanovenie rešpektuje dovtedy platnú úpravu v , (Podľa ust. , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023), pričom účelom zákonodarcu bolo zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely ktorou sa rušili tzv. pracovné kategórie aj po účinnosti tejto novely. (novela o zrušení prac. Kategórii a o ďalších zmenách v soc. zabezpečení) Novelou došlo k nahradeniu slov „priznávajú do 31. decembra 2023“ slovom „zachovávajú“.

20. Podľa , občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

21. Podľa , , podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

22. Podľa , , , ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. (3) Ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

23. V zmysle uvedeného je potrebné dôchodkový vek posudzovať aj podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu o sociálnom zabezpečení, ktorým je , platný a účinný do 31.12.2003.

24. Podľa , sú zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie, vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

25. Podľa , ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Doba služby zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h) v znení

VI. Posúdenie veci správnym súdom

26. Krajsky´ súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v celom rozsahu ( ), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ustanovenia a . V rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

27. Z obsahu administratívneho spisu bolo zrejmé, že konanie o nároku žalobcu na starobný dôchodok začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 29.05.2018. Žiadosť o priznanie nároku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, pokiaľ zákon neustanovuje inak. (viď rozhodnutie R 48/1998, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Žalobca namietal, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa mali na jeho prípad správne aplikovať znenie ust. v znení , ktoré podmieňovalo trvanie služby v I. resp. II. kategórii funkcií k 31.12.1992, čo splnil. Odkázal na ust. , zavedené , zo znenia ktorého vyplýva, že v jej prípade sa malo rozhodnúť podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti účinného od 22.12.1999, a týmito sú všetky predchádzajúce novely ust. a to je aj , ktorých platnosť a účinnosť skončila naraz, dňa 31.12.2003. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že jeho skorší odchod do dôchodku vznikol za účinnosti ustanovenia v znení , ktorého znenie

predchádzalo zneniu , zavedeného novelou č. , táto domnienka, podľa názoru správneho súdu nemá oporu v zákone.

28. Podľa ustanovenia , ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. Z citovaného ustanovenia plynie pre konajúci orgán povinnosť rozhodnúť podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti , tzn. podľa , v znení účinnom od 22.12.1999, pokiaľ hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku.

29. Podľa § 175g ods. 2 citovaného ustanovenia, ak o nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Toto prechodné ustanovenie zreteľne funkčne nadväzuje na ods. 1 tak, že v prípade nesplnenia podmienok pre uplatnenie ods. 1 (nedostatok vplyvu hodnotenia zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku) sa ďalej koná a rozhoduje podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti , tzn. podľa v znení účinnom do 21.12.1999. Logickým dôsledkom uvedeného nesplnenia podmienok na uplatnenie postupu podľa ods. 1 je použitie intertemporálneho ustanovenia podľa cit. zákona, prijatého zákonodarcom za účelom zachovania nároku, o ktorom nebolo v konaní právoplatne rozhodnuté do 21.12.1999.

30. Správny súd podobne ako žalovaná poukazuje na to, že podmienkou trvania zamestnania v I. resp. II. pracovnej kategórii vyplývajúcej z ustanovenia sa opakovane zaoberal najvyšší súd. Okrem už spomínaného judikátu R 53/2011, najvyšší súd uvedený názor potvrdil aj v množstve ďalších rozhodnutí napr.: sp. zn. ; sp. zn. ; sp. zn. ; .

31. Tým, že zákonodarca ustanovenie upravil len právne režimy už uplatnených nárokov na dôchodkové dávky, nemožno vzhľadom na skutočnosť, kedy si žalobca svoj nárok uplatnil, uvedené ustanovenie na danú vec žalobcu aplikovať. Na podporu uvedeného právneho názoru poukazuje správny súd na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia venoval výkladu ust. a uviedol nasledovné; „ustanovenie bolo do vložené novelou č. , s účinnosťou od 22.12.1999. Došlo tým k predĺženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do 1. a 2. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. , a tohto zákona). Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť práve tým poistencom, ktorí sú v systéme (pôsobia v služobnom pomere) získať potrebnú dobu služby v príslušnej pracovnej kategórii (kategórii funkcií) v rozsahu zakladajúcom nárok na skorší odchod do dôchodku ešte pred zrušením inštitútu pracovných kategórií (kategórií funkcií). Zákonodarca ustanovením cielene upravil len právne režimy už uplatnených nárokov na dôchodkové dávky. V odseku 1 určil, že v konaniach o nároku na dôchodok, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom účinnosti , sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ďalej ustanovené inak. Inak je ustanovené hneď v odseku 2 tohto zákona, kde zákonodarca stanovil, že nie vo vzťahu ku všetkým dôchodkovým dávkam, ale len v prípade nároku na starobný dôchodok podľa , o ktorom súčasne nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (dňa 22.12.1999), sa (naopak) o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 21.12.1999). Následne v odseku 3 zákonodarca určil režim, ktorým sa budú spravovať nové konania o nárokoch na dôchodok, keď o nároku na dôchodok už bolo právoplatne rozhodnuté pred 22.12.1999. Legislatívne zmeny zavedené sa totižto netýkali len nároku podľa , ale aj ustanovení , , , , , . Ustanovenie odseku 2 však nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim a nasledujúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to nedôvodne požaduje navrhovateľ, mylne sa domnievajúc, že v takom prípade by mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov vznikol. Kým odsek 1 určuje právny režim v znení vo vzťahu ku všetkých dôchodkovým dávkam, odsek

2 stanovuje presne opačný režim (v znení pred účinnosťou zákona č. 355/1995 Zb.) výlučne a jedine vo vzťahu k nároku na dôchodok podľa , o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté; nasledujúci odsek 3 umožnil tomu poistencovi, o ktorého dôchodkovej dávke síce bolo už právoplatne rozhodnuté (do účinnosti ), opätovne vyvolať konanie o dôchodkovej dávke na základe osobitnej žiadosti, ak nová právna úprava (v znení zákona ) je pre neho vzhľadom na novoprijaté zmeny výhodnejšia. Z uvedeného logicky vyplýva, že vykonávacie ustanovenie určuje právne režimy pre v tom čase už uplatnené (existujúce) dôchodkové nároky, pričom v odseku 2 zámerne určuje odlišný právny režim (konkrétne znenie účinné do 21.12.1999) avšak výlučne pre posúdenie nárokov na starobný dôchodok (práve a jedine) podľa v takej procesnej situácii pred správnym orgánom, keď si poistenec nárok na starobný dôchodok podľa do 21.12.1999 uplatnil, avšak prvostupňový správny orgán o ňom ešte nerozhodol (môže ísť napr. tiež o situáciu, kedy rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku podľa bolo v rámci súdneho prieskumu zrušené a správny orgán do účinnosti nové rozhodnutie ešte nevydal). Inak by sa aj takéto konania spravovali režimom v znení zákona (účinnom od 21.12.1999) ako to zákonodarca ustanovil pre dôchodkové dávky vo všeobecnosti v odseku 1 .“

32. V rozsudku sp. zn: najvyšší súd uviedol: „Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je však nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v službe I. kategórie funkcií, v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nesplnil. Ohľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpečení na jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer dňa 04.06.1999, pričom novela zákona o sociálnom zabezpečení nadobudla platnosť a účinnosť dňa 22.12.1999 najvyšší súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok, ktorá nezaložila navrhovateľovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok, t.z. v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie do 31. decembra 2023 poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení.“

33. V rozsudku sp. zn.. najvyšší súd konštatoval: „Podľa vety pred bodkočiarkou v znení platnom od 01.01.2000 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.Ustanovenie je zaradené v desiatej časti , je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne po 31.12.1992. Toto ustanovenie malo za cieľ, v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1992, postupne predlžovaného až do 31.12.1999, odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa tohto zákona po 31.12.1992, resp. po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Uvedené ustanovenie odvolací súd nepovažuje za retroaktívne alebo diskriminačné, naopak malo umožniť zamestnancom, ktorí vykonávali také zamestnanie k 30.06.1992 dosiahnuť v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej kategórie v tam určenom období (najskôr len do 31.12.1992, naposledy a v súvislosti s predlžovaním zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených kategórií), teda do 31.12.1999 potrebný počet rokov v tejto kategórii pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok v rozsahu nižšom, ako je upravený v , resp. Zb Pokiaľ navrhovateľ namietal ustanovenie , túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. bolo totiž predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I a II. pracovnej kategórie a do 1. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. , a tohto zákona) a zákonodarca v ustanovení ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa , ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Konanie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 10.07.2015 ( ), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti ).“

34. Správny súd uvádza, že rovnako tak v prípade žalobcu konanie o žiadosti o starobný dôchodok sa nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti , ale začalo až podaním žiadosti v roku 2018. Z uvedeného dôvodu nepovažoval správny súd za dôvodnú námietku nesprávnej aplikácie ustanovenia Zb, podľa ktorého, ak o nároku na starobný dôchodok podľa nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Žiaden právny predpis neumožňuje na vznik nároku na starobný dôchodok vychádzať zo znenia právneho predpisu účinného k dátumu ukončenia služobného pomeru, a to ani na účely zníženia dôchodkového veku. Služba žalobcu netrvala k 31.12.1999, ale skončila preukázateľne dňa 30.06.1998. Táto skutková okolnosť nebola medzi účastníkmi v danej veci sporná a vyplývala z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave, č. SPOU-OSZ-32791-19/2018-VZ zo dňa 05.04.2018.

35. Vzhľadom k uvedenému správny súd dospel k záveru, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa dostatočne zistili skutkový stav veci, postupovali v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu tak, že žalobcovi nárok na starobný dôchodok, keďže pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa v spojení s ust. , nesplnil podmienku uloženú v odseku 2 ust. v spojení s ust. , ku dňu dovŕšenia 57 rokov veku. Nárok na starobný dôchodok podľa žalobcovi nevznikol z dôvodu, že ku dňu 31.12.1999 nevykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií ani zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie. Služobný pomer žalobca skončil 30.06.1988 a preto správne dospeli správne orgány k záveru, že mu nevznikol nárok na starobný dôchodok dosiahnutím 57 rokov veku, t.j. od 28.05.2018.

36. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, správny súd konštatuje, že žalovaný rozhodol o veci správne, keď uzavrel, že na vznik nároku na starobný dôchodok sa vyžaduje kumulatívne splnenie ďalšej podmienky ustanovenej v , a to, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999, čo však u žalobcu splnené nie je.

37. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. , ktorý zrušil obdobné rozhodnutie žalovanej, či na stanovisko prokuratúry, ktorý vyslovil totožný záver, ako cit. rozhodnutie, správny súd uvádza, že toto cit. rozhodnutie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax a nie je záväzným pre správny súd.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že správne orgány dôkladne zistili skutkový stav veci, na tento aplikovali zodpovedajúce ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom aj odôvodnili. Žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani jednu zo vznesených námietok žalobcu nevyhodnotil ako dôvodnú a preto žalobu v zmysle ako nedôvodnú zamietol.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), správny súd žalovanému právo náhradu trov konania nepriznal.

40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).