Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/196/2018

Identifikačné číslo spisu: 1413214911 Dátum vydania rozhodnutia: 22.11.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Emil Franciscy Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1413214911.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne J., bývajúcej v B., proti žalovanej Súkromnej SOŠ automobilovej Duálna akadémia, so sídlom v Bratislave, Jána Jonáša č. 5, IČO: 00 891 657, zastúpenej JUDr. Martou Michalkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 3, o určenie neplatnosti výpovede a náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. októbra 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. marca 2017 č.k. -233: a/ určil, že je neplatná výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dala žalovaná žalobkyni listom z 18. marca 2013 podľa (ďalej len „“), b/ rozhodol, že o zvyšku nároku žalobkyne ohľadom určenia, že jej pracovný pomer naďalej trvá a o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci. Vychádzal z toho, že výpoveď bola daná žalobkyni s odôvodnením, že sa stala nadbytočnou so zreteľom na počty žiakov a dotáciu hodín z predmetov jej aprobácie (matematika - fyzika), čo vyplývalo z písomného rozhodnutia organizácie z 20. februára 2013 o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. V zmysle výpovede žalovaná nemá možnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať na plný úväzok podľa pracovnej zmluvy, pracovný pomer na kratší pracovný čas žalobkyňa odmietla a žalovaná nemá žiadne iné voľné miesto, ktoré by jej mohla ponúknuť. Žalobkyňa listom z 20. marca 2013 oznámila žalovanej, že s nesúhlasí, pretože na pracovisku je viacero učiteľov poberajúcich starobný dôchodok, pracujúcich na plný úväzok a niektorí i s nadčasovými hodinami. Podľa jej názoru jej bola daná výpoveď z dôvodu zaujatosti voči jej osobe. Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby v časti určenia neplatnosti výpovede. Žalovaná podľa neho v konaní nepreukázala nadbytočnosť žalobkyne, konkrétne to, že u nej došlo k zníženiu počtu žiakov a teda k zníženiu počtu

výučby hodín matematiky a fyziky. Výsluchom zástupkyne riaditeľky žalovanej zistil, že po odchode žalobkyne zo školy sa fyzika bez problémov vyučovala ďalej. Podľa názoru súdu prvej inštancie bolo teda možné vytvoriť žalobkyni plný pracovný úväzok a žalovaná aj naďalej potrebovala prácu vykonávanú dovtedy žalobkyňou. Navyše, žalovaná nepreukázala ani to, že odborovej organizácii predložila písomnú žiadosť o prerokovanie skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou (podľa jeho zistení mala odborová organizácia k dispozícii len Príkaz riaditeľa č. X/XXXX, v ktorom bolo iba vo všeobecnosti uvedené, že riaditeľ školy ruší funkčné miesto učiteľa matematiky); odborová organizácia preto ani nemala možnosť posúdiť konkrétne dôvody, pre ktoré žalovaná dáva žalobkyni výpoveď.

2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. októbra 2017 sp. zn. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny [ (ďalej len „“). Konštatoval, že súd prvej inštancie zákonu zodpovedajúcim spôsobom vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a správne ustálil, že žalovaná nepreukázala jednak nadbytočnosť žalobkyne v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou realizovanou na základe Príkazu riaditeľa č. 1/2013, jednak riadne prerokovanie výpovede odborovou organizáciou. S hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie a s jeho právnymi závermi vyslovenými na základe tohto hodnotenia sa odvolací súd plne stotožnil. K odvolacej argumentácii žalovanej týkajúcej sa zníženia počtu hodín matematiky (v dôsledku ktorého sa žalobkyňa mala stať nadbytočnou), odvolací súd uviedol, že je správna úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej žalobkyňa mohla mimo hodín matematiky vyučovať hodiny odučené inými pedagógmi v rámci nadčasov, prípadne hodiny neodborné. Pokiaľ žalovaná poukázala na o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), odvolací súd uviedol, že žalovaná nevyužila možnosť danú týmto ustanovením (dopĺňať pracovný úväzok zamestnancov) a v dôsledku toho nepreukázala nadbytočnosť žalobkyne. Jej argumentáciu, podľa ktorej relevantným bolo obdobie pred ukončením školského roku, považoval odvolací súd za úplne neopodstatnenú.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo v danom prípade na vyriešení právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Uviedla, že pred daním výpovede bolo žalobkyni ponúknuté miesto učiteľky so skráteným úväzkom, žalobkyňa ale ponuku neprijala. Podľa názoru dovolateľky odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnom výklade Vzhľadom na to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, žiadala jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení označila dovolanie žalovanej za neopodstatnené.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade s , v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. Žalovaná vvyvodzuje prípustnosť jej dovolania z , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je

dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

8. Otázkou relevantnou z hľadiska môže byť len otázka právna (nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach až c/ ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (, , , , , , ).

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Ide teda o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, avšak právne názory dovolacích senátov sa ešte neustálili (nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho (procesnou) povinnosťou: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ označením konkrétnych (odlišných, navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. dospel k záveru, že ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z , je povinný označiť rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery). Podobne v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z uvedeného ustanovenia, neoznačil rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré o danej právnej otázke zaujali rozdielne právne závery, nemôže dovolací súd uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli. Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Skutočnosť, že dovolateľ vyvodzujúci prípustnosť dovolania z neuvedie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sú rozdielne, považuje najvyšší súd za absenciu náležitostí dovolania v zmysle až (porovnaj , , )

11. Žalovaná v danom prípade založila dovolanie na spochybnení správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom, nevysvetlila ale, ktorú právnu otázku považuje za relevantnú z hľadiska a ani žiadnymi konkrétnymi rozhodnutiami najvyššieho súdu nedoložila svoju argumentáciu o tom, že dovolací súd o otázke, ktorú má (dovolateľka) na mysli, rozhoduje rozdielne. So zreteľom na to neboli dané procesné predpoklady, aby dovolací súd pristúpil k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu.

12. Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa , e/ neboli splnené podmienky podľa alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až .

13. Z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, dovolací súd odmietol dovolanie žalovanej podľa ustanovenia .

14. Najvyšší súd rozhodnutie o náhrade trov dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.