Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ndt/37/2018

Identifikačné číslo spisu: 1515010355 Dátum vydania rozhodnutia: 27. novembra 2018 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Szabo Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1515010355.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci obžalovaného F. F. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa , Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci podľa na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 27. novembra 2018 takto

rozhodol:

Trestná vec obžalovaného F. F. vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. a iné, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný prokurátor Bratislava V podal 29. mája 2015 pod č. -97 na Okresnom súde Bratislava V obžalobu na F. F. pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom zneužitia právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorej trestnej činnosti sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. Trestná vec obžalovaného F. F. bola pomocou technických prostriedkov pridelená na prerokovanie a rozhodnutie do oddelenia samosudkyne JUDr. Ivety Willantovej pod sp. zn. , ktorá vo veci doposiaľ vykonala aj pomerne rozsiahle dokazovanie.Príslušná samosudkyňa okresného súdu dňa 5. novembra 2018 predložila spisový materiál Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky s návrhom obhajcu obžalovaného na odňatie veci okresnému i Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázania inému vecne príslušnému súdu (č.l. 1327 - 1340).Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorého príslušnosť ako delegujúceho súdu vyplýva z ustanovenia veta druhá , preskúmal návrh obžalovaného na odňatie veci Okresnému súdu Bratislava V a Krajskému súdu v Bratislave a jej prikázanie inému vecne príslušnému súdu, ako aj obsah súdneho spisu a dospel k záveru, že návrh obžalovaného F. F. nespĺňa zákonom požadované podmienky. V prvom rade je potrebné uviesť, že zo strany obžalovaného sa nejedná o prvý návrh na odňatie veci a jej prikázanie inému vecne príslušnému súdu. V predmetnej veci na základe návrhu obžalovaného z 19. mája 2017 rozhodoval už Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 13. júna 2017 sp. zn. , ktorým podľa rozhodol, že trestná vec obžalovaného vedená na Okresnom súde Bratislava V pod. sp. zn. sa tomuto súdu a Krajskému súdu v Bratislave neodníma. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí (č.l. 1095 - 1098) sa veľmi podrobne zaoberal dôvodmi, ktorými argumentoval obžalovaný vo svojom

návrhu na odňatie veci. Paradoxné na celej veci je, že na jednej strane obžalovaný poukazuje na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu a na druhej strane rôznymi podaniami robí všetko preto, aby vec nebola zákonným sudcom v primeranej lehote rozhodnutá. V danom prípade niet sporu o tom, že v zmysle ustanovení §, 17 ods. 1 je vecne i miestne príslušným súdom na prerokovanie trestnej veci obžalovaného F. F. Okresný súd Bratislava V, na ktorom súde bola podaná i obžaloba. Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Pojem dôležité dôvody nie je v bližšie definovaný. Je však nepochybné, že musí ísť o skutočnosti, ktoré sú svojou povahou výnimočné, pretože ustanovenie je zákonným prelomom do zásady, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (súdu) vyjadrenej v Listiny základných práv a slobôd a .Súdna prax za dôležité dôvody považuje také, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkovo lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenia jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Medzi dôležité dôvody možno priradiť predovšetkým také okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie, avšak zákonné a spravodlivé prerokovanie a rozhodnutie veci. Dôvodom pre použitie vyššie citovaného ustanovenia považuje súdna prax aj prípad, kedy sú všetci sudcovia príslušného súdu vylúčení z rozhodovania v predmetnej veci. Práve na tento dôvod poukazoval aj obžalovaný vo svojom ostatnom návrhu, ktorý je v podstate totožný s jeho predchádzajúcim návrhom, o ktorom bolo rozhodnuté vyššie citovaným uznesením najvyššieho súdu. Toto rozhodnutie je právoplatné a je potrebné ho rešpektovať.Z ustanovenia vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých úkon sa priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.Pomerom k prejednávanej veci treba rozumieť napr., že uvedený orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania. Dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, sú teda taxatívne uvedené vo vyššie citovanom ustanovení. Podmienkou na vylúčenie sudcu je teda preukázanie aspoň jedného z tam uvedených dôvodov. Obžalovaný však žiadny tam uvedený dôvod neuplatnil a nezistil ho ani najvyšší súd. Skutočnosť, že obžalovaný nie je spokojný s predchádzajúcimi rozhodnutiami okresného i krajského súdu, je okolnosťou, ktorá je mimo dôvodov, pre ktoré môže procesná strana vzniesť námietku zaujatosti. Obžalovaným uvedené námietky možno subsumovať pod procesný postup, ktorý je podľa 32 ods. 6 vylúčený ako dôvod námietky s tým dôsledkom, že o takej námietke sa ani nekoná. To platí aj o ostatných námietkach obžalovaného, ktoré sú založené na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa Problematiku odňatia veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu je potrebné vnímať z hľadiska významného ústavného princípu vyjadreného v ustanovení Listiny základných práv a slobôd a článku 48 ods. 1 , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi s tým, že príslušnosť súdu i sudcu ustanoví zákon. Tak, ako príslušnosť zákon ustanovil, je daná zásadne a postup, ktorým sa vec odníma súdu príslušnému a prikazuje súdu inému, je nevyhnutne chápať ako postup neštandardný a celkom výnimočný, pretože inštitút zákonného sudcu je dôležitým prvkom právnej istoty. Z návrhu obžalovaného na delegáciu nevyplývajú žiadne dôležité alebo výnimočné dôvody na odňatie veci zákonnému sudcovi a príslušnému súdu, pričom obžalovaným uvádzané tvrdenia, že vzhľadom na tlak médií a skutočnosť, že ako policajt prichádzal do kontaktu so sudcami okresných a krajských súdov v územnom obvode Bratislavského kraja, nemožno považovať za dôvody, ktoré by mali viesť k odňatiu a prikázaniu jeho veci inému súdu, akým je Okresný súd Bratislava V. Uvedené dôvody nie sú opodstatnené a nijako nenapĺňajú podmienky v zmysle ods.

1 , nakoľko nie sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov príslušného okresného súdu, ktorému bola obžalovaného vec správne a v súlade so zákonom pridelená na rozhodnutie. Inštitút odňatia a prikázania veci „tzv. delegácia“ sa nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obžalovaného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom k tomu, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnej trestnej veci bez splnenia zákonných podmienok podľa Pokiaľ ide o návrh obžalovaného na odňatie veci Krajskému súdu v Bratislave, je potrebné uviesť, že trestné konanie sa nachádza v štádiu prvostupňového konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V, pričom krajský súd v súčasnosti nerozhoduje o žiadnom opravnom prostriedku, resp. inej otázke, na ktorú je podľa procesných predpisov príslušný konať. Preto námietku zaujatosti nemožno vzniesť do budúcnosti. Z toho dôvodu nie je možné rozhodovať o odňatí veci súdu, na ktorom sa žiadne trestné konanie nevedie.Z vyššie uvedeného vyplýva, že v posudzovanej veci neboli zistené žiadne dôležité dôvody, ktoré by odôvodňovali procesný postup podľa , a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky trestnú vec obžalovaného F. F. vedenú na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. tomuto súdu neodňal. Vo veci je potrebné konať a využiť všetky dostupné prostriedky v zmysle , aby nedochádzalo k ďalším zbytočným prieťahom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.