Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/1263/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: 1/ T. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/XX, XXX XX M., a 2/ mal. T. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/XX, XXX XX M., zast. zákonnou zástupkyňou - matkou, D. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. č. XXXX/XX, XXX XX M., právne zast.: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom: P. Pazmáňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti povinnému: W. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. č. XXXX/XX, XXX XX M., právne zast.: JUDr. Eva Szikorová, advokátka, so sídlom Hollého č. 1854/9, 927 05 Šaľa, o vymoženie zameškaného výživného určeného na tvorbu úspor maloletých detí spolu vo výške 3 200 Eur a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Beatrix Vargová, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova č. 49, 949 01 Nitra, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o sťažnosti oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 04. 2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 04. 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnení sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10. 09. 2020 domáhali od povinného vymoženia pohľadávky na zameškanom výživnom, ktoré je určené na tvorbu úspor v celkovej výške 1 600 Eur na každé maloleté dieťa za obdobie 01. 01. 2018 do 31. 08. 2020. Oprávnení si nárok na zameškané výživné uplatnili na základe rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX- XXX zo dňa 28. 05. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 06. 2012 (ďalej aj „exekučný titul“). Dňa 30. 09. 2020 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Beatrix Vargová, so sídlom exekútorského úradu Štefánikova č. 49, 949 01 Nitra, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 189EX 610/20.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 08. 04. 2021 súd exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01. 04. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil (výrok I.), oprávneným nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania (výrok II.) a oprávnených zaviazal nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 170,88 Eur (výrok III.) a nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 Eur (výrok IV.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. , k ods. 1, , , Exekučného poriadku a vecne tým, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie podľa v spojení s Exekučného poriadku. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník okrem iného uviedol, že v konaní sp. zn. , už je vymáhané ako bežné výživné aj zameškané výživné na tvorbu úspor od 01/2018 do 8/2020 v sume spolu 3 200 Eur, ktoré bolo uplatnené v konaní . V konaní sp. zn. bolo toto uplatnené a označené ako bežné výživné po 200 Eur na každé maloleté dieťa, čo je zjavné pretože exekučný titul priznáva výživné na každé z maloletých detí 150 Eur + 50 Eur. Súd konštatoval, že spätným preskúmaním spisových materiálov a rovnako tak návrhu na zastavenie exekúcie povinného, vyjadrenia oprávnených k nemu, ide o prípad prekážky už skôr

začatej veci (litispendencie), uvedená prekážka bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie. Ide o procesnú podmienku konania, pre ktorú súd v prípade jej neodstránenia iným spôsobom, z úradnej povinnosti konanie o neskôr podaných návrhoch zastaví. Táto prekážka môže byť odstránená aj späťvzatím. Na to či je tu prítomná prekážka začatej veci, je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia v neskôr začatom konaní. Totožnosť konania je daná predmetom konania a účastníkmi konania. V prípade, že ide o totožnosť konania musí ísť o rovnaký nárok, ktorý sa navrhuje vymáhať, preto nie je vylúčené, že na základe toho istého ex. titulu bude prebiehať viacero exekučných konaní. V prípade vymáhania toho istého nároku, nemusí ísť o totožnosť konania v absolútnom slova zmysle, to znamená, že pri totožnosti stačí, že pôjde o tých istých účastníkov na podklade toho istého exekučného titulu, avšak stačí, že vymáhaný nárok sa kryje s nárokom, ktorý už je vymáhaný v rámci iného konania. Súd v konaní , vzhliadol dôvody, pre ktoré musí byť exekúcia zastavená z dôvodu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku - iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Táto skutočnosť môže byť ako hmotnoprávneho, tak aj procesnoprávneho charakteru. V tomto prípade ide o prekážku procesnoprávnu, ktorá spočíva v prekážke už začatej veci podľa ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd konštatoval, že zastavenie exekúcie je dôvodné a v konaní sp. zn. nebol nárok na bežné výživné uplatnený v sume spolu 400 Eur na obe maloleté deti zastavený žiadnym právoplatným rozhodnutím, teda nie je pravdivé tvrdenie oprávnených, že nárok uplatnený v konaní nie je vymáhaný v inom konaní, konkrétne v konaní .

3. Proti uzneseniu podali oprávnení v zákonnej lehote sťažnosť s tým, že výrok I. uznesenia nie je vecne (skutkovo) správny a súčasne súd dospel k neprávnym právnym záverom, a súčasne podali sťažnosť voči výrokom II až IV. ako závislým výrokom. Oprávnení žiadali, aby súd napádané uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. V sťažnosti namietali, že názor súdu, podľa ktorého je predmet exekúcie v konaní v návrhu uvedený ako „zameškané výživné na tvorbu úspor za obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 08. 2020“ vymáhaný už v rámci exekučného konania v rámci bežného výživného, nie je správny, a je v priamom rozpore s obsahom spisu , najmä uznesením zo dňa 24. 06. 2020 (hoci nie je právoplatné), je v ňom zjavne vidieť, čo podľa súdu je predmetom exekúcie, pričom z tohto uznesenia vyplýva, že predmetom exekúcie je tvorba úspor na maloleté deti časovo ohraničená obdobím 06/2012 až 12/2017, ale aj ostatný obsah spisového materiálu, najmä podania oprávnených, v ktorých predmet exekúcie vymedzili. Následne potom z obsahu spisu vyplýva, že predmetom exekúcie je tvorba úspor na maloleté deti časovo ohraničená obdobím 01. 01. 2018 až 31. 08. 2020. Je teda zrejmé, že tvorba úspor na maloleté deti je vymáhaná v týchto exekučných konaniach za iné časové obdobia, a preto nie je daná prekážka už začatej veci, a nie je daný ani dôvod na zastavenie exekúcie. Predmetom konania je výlučne tvorba úspor za obdobie od 06/2012 do 12/2017 (hoci je čo do sumy nesprávne vyčíslený, a preto rozdielna suma bola uplatnená v konaní ) a bežné výživné výlučne iba za mesiac 12/2017, ktoré matka evidovala ako neuhradené. Potom následne tvrdenie súdu, že predmetom exekúcie je aj bežné výživné (a v rámci neho aj tvorba úspor) nie je správne, keď matka rovnako opakovane súdu do konania uviedla, že bežné výživné je povinným riadne hradené mimo exekučného konania, a bežné výživné za 12/2017 povinný tiež dobrovoľne mimo exekučného konania uhradil na účet matky. Oprávnení majú za to, že súd nemôže v konaní vzhliadať prekážku vedeného konania vo vzťahu ku konaniu , čo do predmetu exekúcie nad skutkový a právny základ, aký si osvojil súd práve v prvom začatom konaní , a exekúciu zastaviť s odôvodnením, že rovnaký nárok je vymáhaný v konaní , ak súd v konaní vymáhaný nárok aj jeho obdobie posúdil inak. Oprávnení majú tiež za to, že samotný výrok III. sťažnosťou napadnutého uznesenia je nezákonný, a súd mal posudzovať či vôbec má povinný nárok na náhradu trov exekúcie, vzhľadom na osoby oprávnené, ktoré sú maloleté, a predmet nároku, akým je výživné, ak si povinný dobrovoľne voči nim svoju zákonnú povinnosť neplní, plne si vedomý svojej povinnosti. Povinný sa vo všetkých podaniach v rámci konaní , ale aj a opätovne dovoláva toho, že mu matka neoznámila čísla účtov, ktoré by boli zriadené „podľa predstáv otca“, ale pre praktický život je nemorálne, aby otec (povinný) mal nárok na náhradu trov konania voči maloletým deťom ako oprávneným, ak sám zavinil vedenie všetkých exekučných konaní tým, že si dobrovoľne svoju zákonnú a súdom uloženú povinnosť nesplnil, a mohol tak vedeniu týchto konaní predísť. Podľa oprávnených mal súd vo výroku III. rozhodnúť tak, že povinnému náhradu trov konania neprizná s poukazom na ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) práve dané predmetom konania a účastníkmi konania.

4. Povinný k sťažnosti oprávnených uviedol, že súd správne rozhodol o zastavení konania. Z návrhu ako aj opakovaných opráv návrhov je zrejmé, že samotní oprávnení sami nemajú jasno v tom, ktorým návrhom čo uplatňujú v exekučných konaniach. Zároveň uviedol, že si nemohol plniť povinnosť (z dôvodu existencie prekážky nie na jeho strane) ktorá mu vyplývala z rozhodnutia súdu v časti výživného určeného na tvorbu úspor, splatného na viazaný účet, pretože takýto účet matka maloletých v zmysle povinnosti určenej rozsudkom nezriadila, resp. mu takýto účet neoznámila. Vzhľadom na uvedené nie je možné takúto exekúciu viesť. Povinný zároveň uviedol, že z označenia predmetu exekúcie, ktorá sa vedie pod sp. zn. vo všetkých uzneseniach súdu vyplýva, že predmetom exekúcie je okrem iného bežné výživné po 200 Eur na každú maloletú od 15. 12. 2017. Exekúcia je nezákonná vzhľadom na to, že na rovnaký predmet už exekúcia (hoci nezákonná) prebieha. Zároveň povinný namietol, že exekúciu nemožno vykonať, ak nebolo preukázané splnenia vzájomnej povinnosti podľa ust. § 48 ods. 1 písm. j) Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o námietku nemorálnosti náhrady trov konania povinný uviedol, že z doposiaľ vykonaného dokazovania a dokladov predložených v oboch exekučných konaniach ( a ) je zrejmé, že matka si povinnosť, ktorá je vyplývala zo súdneho rozhodnutia - rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28. 05. 2012) nesplnila a otec nemal kam výživné na tvorbu úspor plniť, pretože platobné miesto neexistovalo. Povinný odmietol, že by on zavinil vedenie exekúcií, pretože tú časť výživného, ktorú objektívne plniť mohol (ktorá bola určená k rukám matky po 150 Eur na maloleté dieťa), si vždy dobrovoľne plnil a plní. V tejto časti teda bolo začaté exekučné konanie čo do vymáhania bežného výživného nezákonne, lebo na to neexistoval žiaden dôvod, tak musí byť zastavené konanie a . Skutočnosť, že povinný má náklady spojené s bránením svojho postavenia a svojich práv je fakt, a nemožno jeho právo na ich náhradu, pokiaľ bude exekúcia zastavená, označiť za nemorálne. Samozrejme, že keby mal zákonnú možnosť tieto trovy uplatňovať na ťarchu zákonnej zástupkyne svojich detí, tak ich aj tak uplatní, pretože mu je zrejmé, že tento zmätok spôsobila práve matka (nie deti). Procesne však má ten, kto bol v konaní úspešný, nárok na náhradu vzniknutých trov. Povinný vedenie tejto exekúcie nezavinil, pretože návrh podávala matka maloletých, ktorá za správnosť návrhu zodpovedá, hoci tento podávala iba ako zástupca.

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Súd po zistení, že sťažnosť oprávnených voči napádanému rozhodnutiu bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnených nie je dôvodná. V danom prípade vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas a argumentáciu oprávnených prezentovanú v sťažnosti, súd nad rámec zákona (§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku) dodáva:

13. Vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zastavil exekúciu z dôvodu prekážky litispendencie konania. Súd konajúci sudcom opätovne preskúmal exekučný titul a taktiež, čo je predmetom exekúcie vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a pod sp. zn. .

14. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28. 05. 2012 bol povinný vo výroku II. zaviazaný prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 150 Eur mesačne a maloletej T. vo výške 150 Eur mesačne a na účely tvorby úspor v rozsahu 50 Eur mesačne na každé dieťa na osobitný účet maloletých detí.

15. Návrhom na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. si oprávnení uplatnili nárok na zameškané výživné ku dňu podania návrhu vo výške 1 600 Eur na každé z detí za obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 08. 2020. Súd poverením zo dňa 30. 09. 2020 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie nároku - zameškaného výživného (ku dňu podania návrhu) vo výške 1 600 Eur na každé z detí za obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 08. 2020 a zároveň v doplňujúcich informáciách o vyživovacej povinnosti uviedol, že podľa výroku II. rozsudku (rozumej rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28. 05. 2012, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní) je predmetom exekúcie tvora úspor v sume 50 Eur/mesačne na každé dieťa, tento nárok je uplatnený za obdobie od 01/2018 do 08/2020- teda na mal. T. v sume 1 600 Eur ako 32 mesiacov x 50 Eur/mesačne a T. v sume 1 600 Eur ako 32 mesiacov x 50 Eur/ mesačne.

16. Návrhom na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. (v znení jeho opráv) si oprávnení uplatnili nárok na zameškané výživné ku dňu podania návrhu vo výške 4 050 Eur a bežné výživné vo výške 400 Eur. Súd poverením zo dňa 31. 01. 2018 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie nároku - zameškaného výživného (ku dňu podania návrhu) vo výške 4 050 Eur a bežného výživného vo výške 400 Eur, a zároveň v doplňujúcich informáciách o vyživovacej povinnosti uviedol, že zameškané výživné za mesiac 06/2017 vo výške 150 Eur na mal. T., zameškané výživné za mesiac 06/2017 vo výške 150 Eur na mal. T.. Zameškaná tvorba úspor od 08. 06. 2010 do 15. 12. 2017 na mal. T. a mal. T. celkovo vo výške 3 750 Eur, z toho na mal. T. vo výške 1 675 Eur a na mal. T. vo výške 1 675 Eur, bežné mesačné výživné od 15. 12. 2017 vo výške 200 Eur na mal. T., bežné mesačné výživné od 15. 12. 2017 vo výške 200 Eur na mal. T..

17. Súd konajúci sudcom mal z uvedeného za preukázané (v súlade s názorom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení), že oprávnení si v konaní vedenom pod sp. zn. uplatnili nárok na bežné výživné od 15. 12. 2017 vo výške 200 Eur mesačne na každé dieťa. Porovnaním exekučného titulu a poverenia vydaného v konaní sp. zn. je zároveň zjavné, že oprávnení si pod takto uplatneným nárokom označeným ako bežné výživné uplatnili nielen bežné výživné vo výške 150 Eur/mesačne na každé dieťa, ale aj nárok na tvorbu úspor vo výške 50 Eur/mesačne na každé dieťa, a to od 15. 12. 2017 (ktorý je predmetom exekúcie vedenej pod sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené potom nie je pravdivé tvrdenie oprávnených v sťažnosti o tom, že súd v konaní vedenom po sp. zn. vymáhaný nárok aj jeho obdobie posúdil inak ako vyšší súdny úradník v sťažnosťou napadnutom uznesení. Súd konajúci sudcom vzhľadom na uvedené konštatoval, že vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne uviedol, že preskúmaním spisových materiálov zistil, že ide o prípad prekážky už skôr začatej veci (litispendencie) a uvedená prekážka (konanie vedené pod sp. zn. ) bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie (rozumej konanie vedené pod sp. zn. ).

18. Čo sa týka odkazu oprávnených na uznesenie sp. zn. zo dňa 24. 06. 2020, toto bolo uznesením sp. zn. zo dňa 25. 02. 2021, právoplatným dňa12. 03. 2021, zrušené.

19. S ohľadom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď výrokom I. uznesenia sp. zn. zo dňa 08. 04. 2021 exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (z dôvodu prekážky litispendencie).

20. Čo sa týka sťažnosťou napadnutých výrokov II. až IV. uznesenia sp. zn. zo dňa 08. 04. 2021, vyšší súdny úradník rozhodol o nároku oprávnených a povinného na náhradu trov exekučného konania v súlade so zákonom, keď s uplatnením zásady úspechu v konaní oprávneným nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania a zároveň oprávnených zaviazal nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 170,88 Eur (ktorá bola v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Vyšší súdny úradník zároveň v súlade s ustanovením prvej vety Exekučného poriadku zaviazal oprávnených na náhradu trov exekútora, keďže exekúcia sa ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávneným pričítať (uplatnenie nároku oprávnenými zastúpenými právnym zástupcom ako osobou znalou práva napriek prekážke litispendencie). Sudca k oprávnenými navrhovanému uplatneniu uvádza, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Dôvodom na použitie uvedeného ustanovenia môžu byť len okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré neuvádza ani exemplifikatívne, čo však neznamená, že tým vytvára priestor na voľnú úvahu súdu. Pri skúmaní, či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, treba prihliadnuť na osobné, zárobkové, majetkové a iné pomery účastníkov, procesný postoj účastníkov, a to na obidvoch stranách sporu, okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, pritom hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (k uvedenému viď napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Súd po preskúmaní tvrdení oprávnených a povinného k aplikácii konštatuje, že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov povinnému nepriznal. Súd pritom zobral do úvahy nielen osobné pomery účastníkov konania, predmet konania, ale najmä tú skutočnosť, že predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu prekážky skôr začatej veci. Súd dáva do pozornosti, že to boli práve oprávnení zastúpení advokátom ako osobou znalou práva, ktorí svojim návrhom iniciovali exekučné konanie. Bolo teda len na ich rozhodnutí, či uvedený návrh na vykonanie exekúcie vzhľadom na iné prebiehajúce exekučné konania podajú. Vzhľadom na uvedené si zároveň oprávnení museli byť vedomí aj prípadných následkov spojených s podaním tohto návrhu na vykonanie exekúcie (t. j. aj prípadnej možnosti vzniku trov konania). Za takejto situácie bolo potom pre posúdenie súdu pre účely prípadnej aplikácie bez väčšieho významu v akom rodinnom, príp. príbuzenskom vzťahu sa účastníci konania nachádzajú. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o trovách konania nevyužil svoje moderačné právo a neaplikoval ustanovenie .

21. Sudca vzhľadom na uvedené sťažnosť oprávnených proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 04. 2021 podľa v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

22. Súd zároveň uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami oprávnených, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávnených (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. 03. 2005).

23. Oprávnení ani povinný si neuplatnili nárok na náhradu trov v konaní o sťažnosti, preto súd o nich nerozhodoval.

24. Súd na záver dodáva, že aj napriek tomu, že v rámci konania vedeného pod sp. zn. nedochádza k vymoženiu bežného výživného (ktorého súčasťou je aj tvorba úspor), z ktorého sa takto stáva zameškané výživné, toto zameškané výživné nemožno uplatniť ďalším návrhom na

vykonanie exekúcie, pretože naďalej zostáva predmetom vymáhania a exekúcie vedenej pod sp. zn. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).