Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžfk/33/2018

Identifikačné číslo spisu: 1017201922 Dátum vydania rozhodnutia: 31.01.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1017201922.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobca): Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, so sídlom Šrobárova 2, Košice, IČO: 00 397 768, zastúpeného: Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zoborská 13, Košice, IČO: 47 256 206, proti žalovaným: 1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, Bratislava, 2. Výskumná agentúra, so sídlom Sliačska 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti podania ,,VEC: Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220104" č. spisu -073, č. záznamu: A 7533/2017-072 z 12. septembra 2017, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700738/S01 z 11. septembra 2017, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700739/S01 z 11. septembra 2017, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700740/S01 z 11. septembra 2017 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z08 z 11. septembra 2017, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z09 z 11. septembra 2017, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z10 z 11. septembra 2017, o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -98 z 15. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. -98 z 15. marca 2018 z a m i e t a .

II. Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i e t a .

III. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu podľa (ďalej len „“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti podania ,,VEC: Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220104“ č. spisu -073, č. záznamu: A 7533/2017-

072 z 12.09.2017 (ďalej aj „Podanie“), Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700738/S01 z 11.09.2017, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700739/S01 z 11.09.2017, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700740/S01 z 11.09.2017 (ďalej aj „Správy o zistenej nezrovnalosti“ alebo „Správy“), Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z08 z 11.09.2017, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z09 z 11.09.2017 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z10 z 11.09.2017 (ďalej aj „Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov“ alebo „Žiadosti“). Ďalej správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. O trovách konania rozhodol správny súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Správny súd vychádzal z toho, že dňa 22.09.2010 došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi žalovaným v 1. rade v zastúpení žalovaným v 2. rade a žalobcom na účely realizácie projektu „Probiotické mikroorganizmy a bioaktívne látky naturálneho pôvodu pre zdravšiu populáciu Slovenska (PROBIO)“, kód ITMS: 26220220104 (ďalej aj ako „Projekt“).

3. Žalobca ako verejný obstarávateľ vyhlásil verejné obstarávanie pri zadávaní zákazky na dodanie tovaru na predmet zákazky „Spotrebný materiál pre bio-medicínsky výskum“ (ďalej len „VO“), a to uverejnením Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č. 172/2012 zo 07.09.2012 pod č. 138590456-POT a v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2012/S - 285921 z 08.09.2012. Predmet zákazky bol rozdelený na dve časti a to: Časť 1 s názvom „Biologické, chemické, biochemické substancie a bunkové kultúry“ v hodnote 847 382,27 € a Časť 2 s názvom „Spotrebný laboratórny a zdravotnícky materiál“ v hodnote 443 964,51 €. 4. Ďalej mal správny súd za preukázané, že dňa 18.09.2017 boli žalobcovi doručené Správy a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov z 11.09.2017 a podanie „VEC: Aktualizácia Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220104“ č. spisu -073, č. záznamu: A - 072, na základe ktorých žalovaný v 2. rade žiadal od žalobcu vrátenie sumy 33 966,37 €.

5. Predmetom preskúmania v predmetnej veci v zmysle žaloby teda boli ,,VEC: Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220104“ č. spisu -073, č. záznamu A -072 zo dňa 12.09.2017, Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21700738/S01 z 11.09.2017, Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21700739/S01 z 11.09.2017, Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21700740/S01 z 11.09.2017, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z08 z 11.09.2017, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z09 z 11.09.2017 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z10 z 11.09.2017.

6. V odôvodnení uznesenia správny súd konštatoval, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ).

7. Správny súd mal za to, že administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky na poskytnutie služby po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní.

8. Výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú podľa správneho súdu súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v , keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu v zmysle . Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií žalovaného v 2. rade. 9. Správny súd v súlade s právnym názorom vysloveným vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky napr. v rozsudku sp.zn. z 25.10.2017, sp.zn. z 27.09.2017, sp.zn. z 29.11.2012 a sp.zn. z 08.06.2016 dospel k názoru, že Správy a Žiadosti ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. Správy o výsledku kontroly je možné považovať podľa názoru správneho súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú.

10. Za nesporné považoval správny súd to, že v Správach absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jeho popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť na strane žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správami ani Žiadosťami nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosť s informatívnym charakterom. Správny súd mal za nesporné tiež to, že ku dňu podania žaloby nedošlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, resp. správneho rozhodnutia o vrátení finančných prostriedkov. Správami boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly, tak ako to ustanovuje , a preto ich možno považovať za podkladové rozhodnutia, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z Ohľadom preskúmania Žiadostí správny súd uviedol, že touto písomnosťou žalovaný v 2. rade využil zákonnú možnosť vyplývajúcu z a keďže zistil porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vyzval žalobcu ako prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého príspevku na predmet zákazky. Na základe uvedeného správny súd uzavrel, že sa nejedná o rozhodnutia vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného v 2. rade ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu.

11. Záverom správny súd uviedol, že s ohľadom na uvedený záver sa nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správach, pretože tieto je možné preskúmať až v prípadných neskorších štádiách procesu vyvodzovania dôsledkov zo zistených porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, ak boli, resp. budú na základe Správ vydané rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu.

II.

12. Proti uzneseniu správneho súdu, a to proti výroku o odmietnutí žaloby a proti výroku o trovách konania, podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že pre odmietnutie žaloby podľa neboli v prejednávanej veci splnené zákonné podmienky. Rozhodnutím o odmietnutí žaloby bez meritórneho prejednania veci súd odňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom a svoje rozhodnutie založil v rozpore s ustálenou praxou kasačného súdu na nesprávnom právnom posúdení veci. Napadnuté uznesenie správneho súdu je podľa sťažovateľa nedostatočne odôvodnené, rozporné a nepreskúmateľné. Správny súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

13. Podľa názoru sťažovateľa, žalobou napadnuté rozhodnutie možno považovať za rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je preskúmateľné súdom v správnom konaní. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aj keď finančné vyčíslenie nezrovnalosti ešte samo osebe nezakladá povinnosť vrátiť finančné prostriedky, nastupuje povinnosť sťažovateľa uhradiť sumu vo výške jeden a pol násobku žiadanej sumy, ak k úhrade nedôjde na základe žiadosti. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutia správneho orgánu sú podľa sťažovateľa spôsobilé privodiť mu ujmu na jeho právach alebo chránených záujmoch.

14. Na základe uvedených dôvodov žiadal sťažovateľ kasačný súd, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ tiež navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok.

III.

15. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti v čase vypracovania a odoslania Správ a Žiadostí je predčasné, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa , prípadne ods. 5 Až na základe právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní podľa citovaného predpisu bude sťažovateľ povinný vrátiť finančné prostriedky v lehote uloženej v tomto rozhodnutí a iba takéto rozhodnutie bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. Správami a Žiadosťami nebol sťažovateľ zaviazaný s konečnou platnosťou k vráteniu prostriedkov, pričom Správa má len charakter informatívny a Žiadosť vydaná zo strany riadiaceho orgánu má len „dobrovoľný charakter“, pretože postup po neuhradení/nevrátení prostriedkov je exaktne vymedzený v K záverečnému postupu - vydaniu konečného rozhodnutia zo strany poskytovateľa však zatiaľ nedošlo.

16. Podľa žalovaného v 1. rade nemožno v prejednávanej veci hovoriť o individuálnom správnom akte, podliehajúcom správnemu prieskumu, s právne záväzným autoritatívnym výrokom o povinnosti plniť, ktoré je vykonateľné.

17. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v 1. rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa zamietol.

18. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. V danom prípade Správa, ako aj Žiadosť nemôžu žiadnym spôsobom zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, pretože ide o výzvu na dobrovoľné vrátenie časti príspevku, ktorá nemá za následok založenie, zmenu alebo deklaráciu práv, právom chránených záujmov alebo povinností sťažovateľa. Podľa názoru žalovaného v 2. rade je evidentné, že Správy a Žiadosti sú vo svojej podstate len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, nie sú rozhodnutiami, a teda ich súdne preskúmanie je preto neprípustné. Žalovaný v 2. rade má za to, že správny súd správne rozhodol, keď žalobu odmietol podľa . Povinnosť vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve môže uložiť iba správny orgán podľa Zákona o pomoci a podpore, vydaním rozhodnutia podľa , resp. ods. 6 Zákona o pomoci a podpore, a teda až toto rozhodnutie a jeho prípadný zásah do práv sťažovateľa môže byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.

19. Vzhľadom k uvedenému žalovaný v 2. rade navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa zamietol a aby nepriznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok podľa .

IV.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti sťažovateľa (453 ods. 1 a ods. 2 ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

21. Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu správneho súdu zistil, že sťažovateľ sa žalobou, doručenou správnemu súdu dňa 20.11.2017, domáhal preskúmania zákonnosti podania ,,VEC: Správa o zistenej nezrovnalosti a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220104“ č. spisu -073, č. záznamu: A -072 z 12.09.2017, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700738/S01 z 11.09.2017, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700739/S01 z 11.09.2017, Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21700740/S01 zo dňa 11.09.2017 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z08 z 11.09.2017, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č.

26220220104/Z09 z 11.09.2017, Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220104/Z10 z 11.09.2017.

22. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

26. Podľa § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore rozhodnutia vydané v konaní podľa tejto časti zákona nie sú preskúmateľné správnym súdom.

27. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia správneho súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo. V rámci kasačného konania kasačný súd skúmal aj povahu napadnutého Podania, Správ a Žiadostí. Kľúčovou bolo najmä právne posúdenie možnosti súdneho prieskumu Podania, Správ o zistenej nezrovnalosti a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré správny súd zhodne so žalovanými považovali za nepreskúmateľné v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil správny súd, pričom Najvyšší súd sa s dôvodmi jeho uznesenia v tejto časti plne stotožňuje.

28. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a

povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu.

29. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým, že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych orgánov v správnom súdnictve.

30. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení . Predmetné ustanovenie v písmene a/ až h/ obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu.

31. Najvyšší súd dáva v prvom rade do pozornosti citované ustanovenie zákona o pomoci a podpore, z ktorého jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom. Predmetné ustanovenie ešte podporne odkazuje na ustanovenie .

32. Najvyšší súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, a teda, že Podanie, Správy a Žiadosti ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sami o sebe nepredstavujú zásah do práva a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu. V tomto smere kasačný súd poukazuje na opakované vyjadrenia žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade o predčasnom podaní žaloby v čase vypracovania a odoslania Správ a Žiadostí, pretože ku dňu podania žaloby neexistuje právoplatné správne rozhodnutie o vrátení finančných prostriedkov podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Povinnosť sťažovateľa vrátiť finančné prostriedky vznikne až na základe takéhoto právoplatného rozhodnutia, ktoré už bude spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa, a až vtedy bude preskúmateľné v rámci správneho súdnictva.

33. Vychádzajúc z predmetných citovaných ustanovení má kasačný súd za to, že Podanie, Správy a Žiadosti je možné považovať za podkladové rozhodnutie, ktoré má predbežnú povahu vzhľadom na postup upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore.

34. Kasačný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak na základe podanej žiadosti sťažovateľ nevráti poskytnuté finančné prostriedky, následne žalovaný v 1. rade v zmysle zákona začne správne konanie, výsledkom ktorého bude rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť finančné prostriedky, ktoré bude po vyčerpaní opravného prostriedku v zmysle o správnom konaní (správny poriadok) podliehať súdnemu prieskumu správnym súdom, a ktoré bude aj materiálne vykonateľné. Rovnako vo vzťahu k prípadnej povinnosti vrátiť jeden a pol násobok sumy uvedenej vo výzve, ktorú môže uložiť iba žalovaný v 1. rade vydaním rozhodnutia, a až toto rozhodnutie môže byť následne preskúmané, či nezasiahlo do práv sťažovateľa. Uvedený záver je podporený aj novšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp.zn. zo 14. februára 2017, sp.zn. zo 14. februára 2017, sp.zn. z 8. júna 2016, sp.zn. z 27. októbra 2017, sp.zn. z 31. mája 2018).

35. Na základe všetkých vyššie citovaných zákonných ustanovení a právnych argumentov dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespadá do právomoci súdov, a teda nie je preskúmateľné súdom.

36. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti domáhal priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Kasačný súd rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok vzhľadom k tomu, že Podanie, Správy ani Žiadosti nie sú spôsobilé spôsobiť sťažovateľovi závažnú ujmu, nakoľko nemôžu zasiahnuť do jeho práv a právom chránených záujmov tak, ako už vyššie kasačný súd konštatoval. Vo svetle

uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle v spojení s zamietol.

37. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa správny súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, správny súd správne právne posúdil predmetnú vec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil Najvyšší súd ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal ( a analogicky podľa ), a zároveň ich nepriznal ani žalovaným, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( a analogicky podľa ).

39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.