Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Ndt/5/2019

Identifikačné číslo spisu: 2614010115 Dátum vydania rozhodnutia: 19. februára 2019 Meno a priezvisko: JUDr. Pavol Farkaš Funkcia: ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2614010115.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Farkaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2019 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného Z. U., vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. a na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. , pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Tr. zák., o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci, takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného Z. U. vedená pod sp. zn. sa Krajskému súdu v Trnave n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava rozsudkom z 3. mája 2018, sp. zn. , obžalovaného podľa oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z 28. apríla 2014, sp. zn. -55, podanej pre prečin krivého obvinenia podľa Tr. zák. a prečin ohovárania podľa Tr. zák. na skutkovom základe v rozsudku uvedenom, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Súd obžalovanému zároveň podľa Tr. zák. uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný 24. júla 2018 odvolanie, s ktorým spojil návrh na odňatie a prikázanie veci. Odôvodnil ho s poukazom na „neustále manipulovanie pojednávaní na Krajskom súde v Trnave, kde značnú časť sudcov tvoria sudcovia z Okresného súdu v Senci, bývalí kolegovia pani žalobkyne JUDr. C. a sudcu JUDr. C.". Žiadal, aby bol trestný spis z dôvodu vhodnosti „odstúpený" Krajskému súdu v Bratislave, v mieste jeho trvalého bydliska tak, aby sa zabezpečilo objektívne rozhodovanie súdu.

Krajský súd v Trnave za účelom rozhodovania o generálnej námietke zaujatosti zabezpečil vyjadrenia všetkých sudcov tohto súdu. Z predložených vyjadrení vyplýva, že sudcovia sa necítia byť vo veci zaujatí, obžalovaného, jeho obhajcu ani JUDr. A. nepoznajú, prípadne ju poznajú len v rámci kolegiálnych vzťahov, JUDr. C. poznajú len ako kolegu, s dotknutými osobami nemajú žiaden

(osobný) vzťah a nemajú pomer k prejednávanej veci ani k stranám v konaní. Vo veci sa cítila byť zaujatá len sudkyňa JUDr. Iveta Jankovičová, ktorá uviedla, že JUDr. C. pozná osobne, tykajú si, preto by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený podľa preskúmal spis vzťahujúci sa na predmetnú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie trestnej veci Krajskému súdu v Trnave.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Odňatie a prikázanie veci je výnimkou z ústavného princípu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi ( ), preto ho zákon umožňuje len z dôležitých dôvodov. Za dôležité dôvody v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa považujú predovšetkým hospodárnosť a rýchlosť trestného konania, potreba vykonať spoločné konanie o viacerých trestných veciach, výchovné pôsobenie na páchateľa a iné osoby, či okolnosti, ktoré majú zabezpečiť zistenie skutkového stavu veci ako hlavného predpokladu spravodlivého rozhodnutia. Takýmto dôvodom môžu byť aj skutočnosti, ktoré v konkrétnom prípade vzbudzujú pochybnosti o nezaujatosti rozhodovania príslušného súdu, resp. ak sú všetci sudcovia súdu nižšieho stupňa vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania (R 7/1984 - I, R 19/2017 - II). Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody pre odňatie a prikázanie, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti je potrebné prizerať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov (R 6/1996).

Podľa vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Inštitút vylúčenia sudcov z vykonávania úkonov trestného konania je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti sudcov v konaní. Nestrannosť možno definovať ako absenciu predsudku, zaujatosti, a možno ju posudzovať jednak z hľadiska vnútorného psychického vzťahu sudcu k veci a k jednotlivým subjektom konania, t. j. z hľadiska toho, čo si sudca myslí pro foro interno (ide o tzv. subjektívny prístup), a na druhej strane z hľadiska vonkajších záruk nestrannosti, ktoré sudca poskytuje (tzv. objektívny prístup). Zaujatosť sudcu vo vzťahu k veci sa dá označiť ako stav, keď je sudca osobne zainteresovaný na výsledku konania, keď má na výsledku konania osobný záujem alebo vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní, a podľa ustálenej súdnej praxe aj skutočnosť, že sudca bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Zaujatosť sudcu vo vzťahu k subjektom konania predpokladá určitý právne významný (t. j. priateľský, príbuzenský alebo iný intenzívny) vzťah, v dôsledku ktorého vzniká objektívna pochybnosť o jeho nestrannosti.

Po preskúmaní dôvodov pre delegáciu najvyšší súd dospel k záveru, že nepostačujú na to, aby návrhu obžalovaného bolo vyhovené.

Argumentácia odôvodňujúca odňatie a prikázanie veci inému súdu smeruje jednak k zaujatosti sudcov, jednak k zmene príslušnosti súdu do miesta trvalého bydliska obžalovaného (teda k hospodárnosti konania).

Pokiaľ ide o zaujatosť sudcov Krajského súdu v Trnave, obžalovaný vo svojom návrhu neuviedol žiadne relevantné skutočnosti pre jej zdôvodnenie a svoju pochybnosť o nestrannosti nepodložil

dostatočným dôvodom, ktorý by mohol spochybňovať objektivitu a nestrannosť sudcov daného súdu. Manipulácia pojednávaní na krajskom súde, ktorá nebola obžalovaným bližšie konkretizovaná (pričom krajský súd vo veci podaného odvolania dosiaľ nerozhodoval) a nebola ani preukázaná, ani okolnosť, že značnú časť sudcov tvoria bývalí kolegovia JUDr. C. a JUDr. C., nemožno považovať za dôvody spôsobilé vyvolať pochybnosť o nezaujatosti. Žiaden z dotknutých sudcov s výnimkou tých, ktorí boli v tom čase práceneschopní, a s výnimkou sudkyne JUDr. Ivety Jankovičovej, sa podľa predložených vyjadrení necíti byť vo veci zaujatý a z obsahu spisového materiálu takáto absencia nestrannosti (či už subjektívna alebo objektívna) nevyplýva. Pokiaľ ide o JUDr. Ivetu Jankovičovú, táto sudkyňa sa subjektívne vo veci cítila byť zaujatá s poukazom na to, že s JUDr. C., ktorá je v predmetnom trestnom konaní poškodenou stranou, sa poznajú osobne a tykajú si. Najvyšší súd však podotýka, že odvolanie obžalovaného bolo elektronickou podateľňou krajského súdu pridelené senátu 6To, do ktorého sú podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave v znení účinnom ku dňu nápadu veci zaradení JUDr. Pavol Sládok, JUDr. Ján Mihal a JUDr. Katarína Batisová. JUDr. Iveta Jankovičová, teda nie je zákonnou sudkyňou v prejednávanej veci na krajskom súde (ide o sudkyňu zaradenú do občianskoprávneho kolégia). Navyše treba pripomenúť, že aj keby sa v tomto konaní preukázali dôvody na pochybnosti o nezaujatosti, avšak len u niektorých sudcov (eventuálne u jedného), v zmysle ustálenej praxe najvyššieho súdu na postup podľa to nepostačuje, pretože na takéto rozhodnutie je potrebné vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu (R 101/2000).

Pokiaľ ide o dôvod delegácie spočívajúci v hospodárnosti konania, ani tu najvyšší súd nezistil jeho opodstatnenosť. Skutočnosť, že obžalovaný má bydlisko alebo sa zdržiava v obvode iného súdu, nie je sama osebe dôležitým dôvodom na zmenu miestnej príslušnosti. Zákonnú relevanciu by mohla mať len v prípade, ak by k nej pristúpili iné podstatné okolnosti, nakoľko hospodárnosť konania sa posudzuje predovšetkým so zreteľom na výdavky štátu, avšak s tým, že hľadisko hospodárnosti nemožno primárne nadradiť požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu a ostatným zásadám trestného konania.

Najvyšší súd v prejednávanej veci nevzhliadol ani žiadne iné dôležité dôvody, pre ktoré by bolo potrebné postupovať podľa

Na podklade vyjadreného možno konštatovať, že v predmetnej veci neexistuje žiaden dôvod na jej odňatie Krajskému súdu v Trnave a prikázanie Krajskému súdu v Bratislave, preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.