Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6To-80-2018.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/80/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu, v trestnej veci proti obžalovanému Z. U., nar. XX.XX.XXXX vo N. H. P., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 03.05.2018, č. k. 30T/97/2014-1718, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.05.2019 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Z. U. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava podľa § 285 písm. d) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného Z. U. spod obžaloby podanej na neho prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 28.04.2014 sp. zn. 3Pv/612/12/2207-55 pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od 03.12. 2009 do 21.06.2012 zasielal na Okresný súd Skalica, Prezídium PZ a iné orgány štátnej správy a štátne inštitúcie Slovenskej republiky rôzne podania v ktorých opakovane uvádzal nepravdivé informácie, ktorými klamlivo obviňoval JUDr. A. C., sudkyňu Okresného súdu Skalica z cieleného krytia trestnej činností, brania úplatku, zneužitia právomoci verejného činiteľa a iné a tiež uvádzal, že mala na Okresnom súde Skalica pojednávať v podnapitom stave, vrieskať ako nepríčetná a mala mať intímny vzťah s S. Okresného súdu Skalica JUDr. C. C., čím svojím konaním značnou mierou ohrozil vážnosť JUDr. A. C., bytom K., K. XXXX/XXA v jej zamestnaní ako sudcu Okresného súdu Skalica, pretože obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona okresný súd uložil obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
K hodnoteniu dôkazov okresný súd uviedol, že výpoveď obžalovaného nevyhodnotil ako vierohodnú, nakoľko jeho vnímanie skutku mohlo byť poznačené duševnou poruchou a výpovede poškodenej a svedkyne E. O. hodnotil ako vierohodné, nakoľko sa v nich nevyskytli žiadne rozpory.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spochybnil závery znaleckého posudku MUDr. Mária Straku, konkrétne namietal, že vyšetrenie znalcom spočívalo v položení dvoch otázok a trvalo sedem minút. Závery znalca považoval za absurdné. Navrhol, aby súd neprihliadal na predmetný znalecký posudok. Na znalca podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru SR. Okresný súd sa s námietkami obžalovaného voči znaleckému posudku MUDr. Mária Straku nestotožnil a uviedol, že znalec bol v uznesení o pribratí znalca a opakovane na hlavnom pojednávaní poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku podľa § 357 Trestného zákona. K námietkam obžalovaného uviedol, že vyšetrenie obžalovaného, ktoré v znaleckom posudku opísal, považoval za postačujúce na zodpovedanie otázok, ktoré mu boli zadané konajúcim súdom. Obžalovanému poskytol dostatočný priestor na vyjadrenie sa
a rovnako sa oboznámil aj s jeho písomným podaním. Základom pre závery jeho znaleckého posudku bolo práve interview s obžalovaným a jeho vyšetrenie. Okresný súd nezistil žiadne pochybenie znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, a preto na jeho závery prihliadol.
K výroku o vine okresný súd uviedol, že s poukazom na výpoveď obžalovaného, poškodenej a svedkyne E. O. dospel k záveru, že sa stal skutok, ktorý je predmetom obžaloby a skutok opísaný v podanej obžalobe zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona a závažnosť týchto prečinov vzhľadom na ich charakter a dlhodobosť je väčšia ako nepatrná.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Mária Straku okresnému súdu vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania trestného činu trpel duševnou poruchou, a to trvalou paranoidnou bludovou poruchou. Za svoje konanie nie je zodpovedný, aktuálne a ani v čase spáchania skutku, pre ktorý je obvinený, je forenzne významne psychiatricky chorý, potrebuje psychiatrické liečenie. Jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli v čase skutku prítomné v podstatnom rozsahu a miere, boli vymiznuté tak, že svoje konanie nemohol a nevedel ovládať.
S poukazom na vykonané dokazovanie okresný súd dospel k záveru, že u obžalovaného bola naplnená jedna z okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť, a to nepríčetnosť podľa § 23 Trestného zákona, ktorou sa rozumie nespôsobilosť obžalovaného byť páchateľom trestného činu vzhľadom na duševnú poruchu obžalovaného. Podľa názoru okresného súdu znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný trpí duševnou poruchou a v čase spáchania skutku bol zbavený schopnosti rozpoznať protiprávnosť činu a ovládať svoje konanie v dôsledku tejto duševnej poruchy, čo vylučuje jeho trestnú zodpovednosť.
K výroku o ochrannom opatrení okresný súd uviedol, že zo záverov znaleckého posudku MUDr. Mária Straku vyplýva, že obžalovaný je na slobode z hľadiska psychiatrického nebezpečný, pre prítomnosť závažného duševného ochorenia a ním potencionálne motivovaného konania, ktoré môže byť až kriminálne konzekventné. Je mu potrebné nariadiť ústavný spôsob psychiatrickej ochrannej liečby.
Vykonaným dokazovaním mal teda okresný súd za preukázané, že obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestnej zodpovedný a rovnako, že jeho pobyt na slobode je nebezpečný, nakoľko je vysoko pravdepodobné, že by sa mohol pod vplyvom duševnej poruchy opakovane dopúšťať trestnej činnosti, resp. činov inak trestných (aj závažnejšieho charakteru), čím boli kumulatívne splnené obe podmienky na obligatórne uloženie psychiatrického ochranného liečenia obžalovanému. K trestnej činnosti obžalovaného okresný súd poznamenal, že táto sa vyznačuje dlhodobosťou a značnou intenzitou a je možné predpokladať jej pokračovanie a to aj vo vzťahu k ďalším subjektom.
Pri úvahe nad formou výkonu tohto ochranného liečenia okresný súd zohľadnil neochotu obžalovaného podrobiť sa liečbe, ktorú na hlavnom pojednávaní opakovane verbalizoval, čím dospel k záveru, že ambulantná forma liečby by u obžalovaného v súčasnosti evidentne nesplnila svoj účel, a preto bolo podľa názoru okresného súdu potrebné uložiť obžalovanému ochranné liečenie ústavnou formou, kde bude obžalovanému zabezpečený adekvátny liečebný režim.
Podľa názoru okresného súdu nemožno v súčasnosti konštatovať, že u obžalovaného účel ochranného liečenia nemožno dosiahnuť, nakoľko sa doposiaľ žiadnej liečbe nepodrobil. Obžalovaný si v súčasnosti nepripúšťa, že by mohol trpieť duševnou poruchou a potrebuje sa liečiť, čo sa však môže zmeniť v priebehu jeho liečby a rovnako tak aj jeho postoj k nariadenému ochrannému liečeniu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný.
Obžalovaný v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že trvalo odmieta ochranné liečenie a nie je pri ňom ani vyhliadka zmeny názoru. Preto možno usudzovať, že liečenie v jeho prípade bude neefektívne a nespĺňalo by svoj účel. V tomto prípade je podľa neho otázne či pobyt obžalovaného na slobode je nebezpečný. Trestné činy síce smerujú proti záujmom chráneným Trestným zákonom, nie však tak váženým ako sú život a zdravie, na základe čoho potom nepovažuje nebezpečnosť obžalovaného pre spoločnosť za opodstatnenú. Žiadal, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie prejednanie.
Zároveň žiadal, aby ochranné psychiatrické ústavné liečenie bolo podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku a § 322 ods. 1 Trestného poriadku zrušené.
Obžalovaný vo svojich rozsiahlych podaniach, ktoré sa často netýkali predmetnej trestnej veci, uviedol, že znalec podal nepravdivý znalecký posudok, nebolo mu doručené trestné oznámenie JUDr. C., vyšetrovateľka ho nepravdivo a krivo obvinila, pretože všetko čo o poškodenej písal je pravda. V rozsiahlej miere opisoval ako sa podľa neho stal spor medzi ním a sudkyňou JUDr. C.. Vyslovil názor, že aj znalkyňa MUDr. Lucia Žlnayová, PhD. vypracovala nepravdivý znalecký posudok a predložil jej dôkazy, že je schopný pochopiť zmysel súdneho a trestného konania. Má za to, že nariaďovať obžalovanému ochranné liečenie, ktorý sa nechce liečiť a jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, je neprípustné. Zdôraznil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie v obžalobe za vinu. Žiadal, aby bol oslobodený v zmysle § 215 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Obžalovaný vo svojom podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 02.04.2019 žiadal, aby bola zabezpečená výpoveď starej matky v trestom konaní na OR PZ Bratislava V a v K. a bola táto vypočutá na verejnom zasadnutí. Zároveň žiadal, aby matka jeho dieťaťa bola v konaní vypočutá tiež.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie (v neprítomnosti poškodenej), na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, ako i obžalovaný a jeho obhajca. Obhajca obžalovaného predniesol odvolanie v zhode s jeho písomným vyhotovením. Obžalovaný uviedol, že on sa cíti byť v tejto veci naopak poškodeným. Na verejnom zasadnutí zároveň odvolací súd odmietol vykonať návrhy na doplnenie dokazovania obžalovaného, nakoľko svedkovia uvedení v jeho podaní zo dňa 02.04.2019 nemajú spoločné nič s prejednávanou trestnou vecou.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného U. nie je dôvodné.
Po preskúmaní obžaloby okresný súd nariadil a vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vypočul obžalovaného Z. U., svedkyňu poškodenú JUDr. A. C., svedkyňu E. O. a znalca MUDr. Mária Straku.
Na základe uvedeného krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne i v ich súhrne podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu rozhodnutiu. Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku, okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, rovnako tak rozviedol akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného, jeho návrhom na doplnenie dokazovania a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo skutkového stavu, ako bol tento zistený na hlavnom pojednávaní, krajský súd proti nemu nemá žiadne výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v plnej miere osvojuje a v podrobnostiach na neho poukazuje.
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.08.2015, sp. zn. 4 Tdo/36/2015).
Odvolací súd v súlade s právnym názorom okresného súdu ustálil, že vykonané dokazovanie vytvára ucelenú logickú štruktúru o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal, tento spáchal obžalovaný Z. U. a zodpovedá právnej kvalifikácii prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, a to aj vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona.
Zároveň treba konštatovať, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že u obžalovaného bola naplnená jedna z okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť, a to nepríčetnosť podľa § 23 Trestného zákona a preto potom správne postupoval, keď obžalovaného v zmysle § 285 písm. d) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Nie je možné sa stotožniť s názorom obžalovaného, ktorý sa snažil počas priebehu celého trestného konania v podstate preukázať, že predmetná trestná vec trpí dôkaznou núdzou. Ako už bolo vyššie konštatované boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie. Vo výpovedi poškodenej ani odvolací súd nezistil také logické nezrovnalosti, ktoré by mali jej výpoveď spochybniť, ako sa výpoveď poškodenej v podstate snažil spochybniť obžalovaný.
Odvolací súd k ďalším námietkam obžalovanej uvádza, že súd vykonávajúci dokazovanie vo veci, čo do rozsahu dokazovania nie je viazaný návrhmi strán ani ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného tak neznamená dôkaznú núdzu, prípadne porušenie jeho práva na obhajobu.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie aj ohľadom výroku o ochrannom opatrení a správne postupoval, keď obžalovanému uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, a to vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania a záverov znaleckého posudku, ktorý vypracoval MUDr. Marián Straka. Ani odvolací súd nezistil žiadne pochybenie znalca pri vypracovaní znaleckého posudku, ktorý znalec bol na hlavnom pojednávaní riadne vypočutý a poučený o význame znaleckého posudku.
Odvolací súd tiež konštatuje, že nie je možné v súčasnosti, keď sa obžalovaný žiadnej liečbe nepodrobil, tvrdiť, že nie je možné u neho dosiahnuť účel ochranného liečenia. Znalec jednoznačne dospel k záveru o potrebe nariadiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného Z. U. podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.