Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/17/2019

Identifikačné číslo spisu: 1113223952 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Rudolf Čirč Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1113223952.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu G. O., narodeného XX. XX. XXXX, bývajúceho v Y., proti žalovanej IMMOSTATE spol. s r. o., so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 40, IČO: 35 903 767, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL CARTEL s. r. o., so sídlom v Bratislave, Na Hrebienku 40, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Radoslav Kačur, o zaplatenie 1 406,37 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 26. apríla 2018, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) z 30. novembra 2015 č. k. -184, ktorým prvoinštančný súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 406,37 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne od 11. 03. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Potvrdenie rozsudku prvoinštančného súdu odôvodnil jeho vecnou správnosťou.

2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na ust. (ďalej len „ “), vyčítajúc odvolaciemu súdu, že jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Namietala, že odvolací súd nesplnil svoju povinnosť oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, že napriek žiadosti žalovanej, aby prvoinštančný súd vypočul vo veci žalobcu, súd o tomto návrhu nerozhodol a žalobcu nevypočul. Bola toho názoru, že neboli splnené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, keďže bolo potrebné doplniť dokazovanie

výsluchom žalobcu a zároveň tu bol verejný záujem na prejednaní veci na pojednávaní, keďže podľa jej názoru otázky, ktoré sa v konaní prejednávali, sa nepriamo dotýkali väčšieho okruhu osôb. Ďalej videla nesprávny procesný postup odvolacieho súdu v tom, že pri riešení otázky vzniku bezdôvodného obohatenia súdy svoje rozhodnutia nedostatočne odôvodnili a nerozhodli v súlade so zásadou predvídateľnosti súdneho konania a rozhodovania, čo malo za následok nesúlad výrokov s odôvodnením a zmätočnosť rozhodnutia. Navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako i rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas ( ) a naň oprávnenou osobou ( ), právne zastúpenou v zmysle skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.

5. Podľa , proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

6. Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Podľa , dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

9. Dovolateľka v dovolaní namietala, že odvolací súd nedodržal svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia , keď neoznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Dovolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolací súd vyvesil na úradnej tabuli súdu dňa 19. 4. 2018 (zvesené 27. 4. 2018) oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku dňa 26. apríla 2018 o 11:50 (č. l. 209). Podľa úradného záznamu z 26. apríla 2018 (č. l. 210) v uvedený deň bola budova súdu evakuovaná z dôvodu nahlásenia bomby a z tohto dôvodu bol na vstupnej bráne budovy súdu približne o 10:35 vyvesený oznam o tom, že sa posúva termín vyhlásenia rozsudku z 11:50 hod. na 13:40 hod. uvedeného dňa. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanej nič nebránilo v možnosti zúčastniť sa na verejnom vyhlásení rozsudku, a to i napriek nepredvídateľným udalostiam a posunutiu času vyhlásenia rozsudku o 1 hodinu a 50 minút. V prípade ak by sa bola dostavila na miesto verejného vyhlásenia rozsudku v riadne oznámenom termíne, nepochybne by získala informáciu o oneskorení vyhlásenia rozsudku a presnom časovom posune. Nemožno teda v žiadnom prípade konštatovať porušenie jej procesných práv v takej miere, ktorá by znamenala porušenie jej práva na spravodlivý proces.

10. Dovolateľka ďalej v dovolaní namietala, že odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky. Podľa jej názoru bolo totiž treba vypočuť

žalobcu, ktorého výsluch navrhovala už prvoinštančnému súdu. K uvedenému dovolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo, preto ani týmto postupom odvolací súd nezasiahol do práva dovolateľky na spravodlivý proces. Pokiaľ dovolateľka namieta postup odvolacieho súdu, ktorý sa podľa nej nezaoberal dôkazom, ktorý navrhla vykonať (výsluch žalobcu), dovolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti ustanovenie , v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. K námietke dovolateľky, že sa týmito dôkazmi nezaoberal prvoinštančný súd, dovolací súd uvádza, že posúdenie a rozhodnutie o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (v tejto súv. por. § a 185 ) a nie strán sporu. Skutočnosť, že súd nemá povinnosť, ale možnosť stranu sporu vypočuť vyplýva aj z ustanovenia , podľa ktorého na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté. Rovnako sa v prejednávanej veci nejedná ani o vec verejného záujmu ako to tvrdí bez bližšej konkretizácie dôvodu dovolateľka. Ani v tomto prípade teda nemožno konštatovať porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle

11. Dovolací súd je toho názoru, že ani námietka dovolateľky, podľa ktorej jej právo na spravodlivý proces bolo porušené nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu (ako aj prvoinštančného súdu) nie je dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nepochybne zodpovedá kritériám vymedzeným v ust. , preto v zmysle ust. stačilo, aby sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody, čo aj urobil. V súlade s uvedeným ustanovením odvolací súd v bodoch 12-22 odôvodnenia svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, prečo považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený; pričom za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (čo však nie je prípad v tomto konaní prejednávanej veci). Vzhľadom na to, že dovolateľka v časti dovolania týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho ako aj prvoinštančného súdu v skutočnosti namietala skôr nesprávne právne posúdenie veci spočívajúce v odklone súdov od ustálenej judikatúry, dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že pri posudzovaní, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá zákonným požiadavkám, sa nezaoberá jeho vecnou správnosťou, teda správnosťou skutkových a právnych záverov v ňom obsiahnutých.

12. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky podľa ust. odmietol.

13. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, pretože aj keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila žalovaná ( ), žalobcovi žiadne preukázané trovy dovolacieho konania nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.