Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžk/15/2018

Identifikačné číslo spisu: 1014200535 Dátum vydania rozhodnutia: 20.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1014200535.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci pôvodného žalobcu: mjr. JUDr. S. M., nar. XX.XX.XXXX, N., zastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom Földesom, Domašská 11, P.O.BOX 21, 820 08 Bratislava, proti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KM-OLVS-164/2013/OPK zo dňa 19.02.2014 v spojení s rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-385/2013 zo dňa 13.11.2013, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -199 zo dňa 20.02.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -199 zo dňa 20.02.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil a vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie rozhodnutie žalovaného č.p.: KM-OLVS-164/2013/OPK zo dňa 19.02.2014, ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-385/2013 zo dňa 13.11.2013, ktorým bol podľa a o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície zamietnutý návrh sťažovateľa na obnovu konania vo veci jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa , ktoré bolo realizované personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 754/2006 zo dňa 05.01.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2009. Krajský súd v konaní sp. zn. pokračoval v súlade s usmernením najvyššieho súdu v rozsudku -134 zo dňa 22. marca 2017 s tým, aby pripojil k súdnemu spisu i trestný spis žalobcu ako obžalovaného.

2. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť. Okrem meritórnych dôvodov uviedol, že návrh žalobcu na obnovu konania zo dňa 05.03.2012 zamietol z dôvodu, že bol podaný po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty ustanovenej na jeho uplatnenie. Navrhoval, aby kasačný súd

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

3. Žalobca v zastúpení advokátom vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhoval, aby ju kasačný súd ako nedôvodnú zamietol.

4. Preskúmavaním obsahu trestného spisu žalobcu, vedeného na Krajskom súdu v Trenčíne pod sp. zn. kasačný senát zistil, že podľa zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 24.05.2011 bol žalobca ako obžalovaný osobne prítomný na verejnom zasadnutí, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, ktorým Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa zamietol odvolanie prokurátora vojenskej prokuratúry ako nedôvodné proti oslobodzujúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -1379 zo dňa 12.10.2010. Žalobca sa preto preukázateľne o dôvode obnovy konania (oslobodenie spod obžaloby podľa z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný) dozvedel dňa 24.05.2011 na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne. Subjektívna trojmesačná lehota preto žalobcovi uplynula dňom 24.08.2011.

5. Podľa o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície návrh na obnovu konania sa podáva do troch mesiacov odo dňa, keď sa policajt alebo nadriadený dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

6. V konaní je nesporné, že obnova konania začala na základe návrhu zo dňa 29.08.2011, pôvodne podaného na Krajskom súde v Bratislave (sp. zn. ) dňa 30.08.2011, osobne do podateľne súdu. Tento návrh na obnovu konania bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 07.02.2012 ( admin. spisu) postúpený Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky podľa z dôvodu právomoci ministerstva na konanie o návrhu. Účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania dňa 30.08.2011 zostali v zmysle zachované. V dôsledku toho obnova konania začala dňa 30.08.2011 a nie až dňa 05.03.2012, kedy žalovanému podľa podacej pečiatky bola doručená postúpená vec ( administratívneho spisu).

7. V danom prípade žalovaný v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí č.p.: SPOU-PO-385/2013 zo dňa 13.11.2013 vychádzal zo skutočnosti, že návrh na obnovu konania bol mu doručený dňa 05.03.2012, pričom neuviedol, že išlo o postúpenú vec zo súdu podľa Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -50 zo dňa 21.05.2013 na s. 11 správne ustálil, že návrh na obnovu konania bol podaný dňa 30.08.2011, kedy nastali účinky začatia obnovy konania.

8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí o rozklade č.p. KM-OLVS-164/2013/OPK zo dňa 19.02.2014 na s. 5 nesprávne vyhodnotil, že posledným dňom subjektívnej lehoty na podanie návrhu bol deň 30.11.2011. Návrh však považoval za oneskorený, keďže vychádzal z dátumu doručenia dňa 05.03.2012 do jeho organizácie.

9. Kasačný súd zistil, že námietky týkajúce sa nedodržania subjektívnej lehoty boli súčasťou sťažnostných dôvodov. Vzhľadom na to kasačný súd preskúmal tieto dôvody a na základe obsahu trestného spisu mal preukázané, že žalobca sa o dôvode obnovy konania dozvedel na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne dňa 24.05.2011.

10. Pokiaľ ide o objektívnu trojročnú lehotu, tá plynie odo dňa právoplatnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: -2008 zo dňa 05.03.2009 (čl. 281 administratívneho spisu), ktorým bol potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra SR č. 754 zo dňa 05.01.2006 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru policajta. Doložka právoplatnosti nie je na rozhodnutí (čl. 281) vyznačená. Rozhodnutie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na doručenku dňa 13.03.2009. Tento dátum kasačný súd hodnotil za určujúci pre plynutie objektívnej trojročnej lehoty, ktorá uplynula 13.03.2012. Návrh na obnovu konania s účinkami doručenia dňa 30.08.2011 už na Krajskom súde v Bratislave bol podaný v objektívnej lehote.

11. Vzhľadom na zistenia kasačného súdu o nedodržaní subjektívnej lehoty vec bola vrátená Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie podľa za účelom opätovného rozhodnutia.

12. Podľa ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

13. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.