Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/53/2018

Identifikačné číslo spisu: 7214221445 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Janka Cisárová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7214221445.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v sporovej veci žalobcov 1/ M., 2/ P. oboch bývajúcich v K., zastúpených JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej Východoslovenskej distribučnej, a.s., so sídlom v Košiciach, Mlynská 31, IČO: 36 599 361, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 23. februára 2017 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 24. novembra 2015, č. k. -83: I. určil, že výpoveď z 25. apríla 2014, ktorou žalovaná vypovedala žalobcom nájom bytu nachádzajúceho sa na prízemí v budove na ulici S. v K., evidovanej v katastri nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. B., obec K., okres K., je neplatná, II. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania 320,07 € na účet právnej zástupkyne žalobcov JUDr. Ivety Rajtákovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a ďalej trovy konania 99,50 € predstavujúce náhradu za zaplatený súdny poplatok a 220,57 € predstavujúce náhradu trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že nehnuteľnosť užívaná žalobcami na základe nájomnej zmluvy z 22. decembra 2000 je bytom a výpoveď žalovanej z 25. apríla 2014 je neplatná pre rozpor s ustanovením posledná veta a .

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolania strán sporu rozsudkom z 23. februára 2017 sp. zn. : I. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo veci samej potvrdil ako vecne správny podľa , II. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, jeho právnym posúdením, osvojil si aj odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu v otázke určenia neplatnosti výpovede. Reagoval na

podstatnú odvolaciu námietku žalovanej a uviedol, že otázku charakteru bytu posúdil súd už v konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach pod sp. zn. , keď zrušil právo užívať dvojizbový podnikový byt rodičom žalobcu 1/, z tohto rozsudku bol súd prvej inštancie povinný vychádzať, a to s poukazom na judikát R 3/2013, z ktorého vyplýva, že pokiaľ bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov konania, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. S konštatovaním, že ide o totožný byt a nebol preukázaný opak charakteru bytu, uzavrel, že žalovaná neuniesla svoju dôkaznú povinnosť, t. j. nepredložila listiny, ktorými by vyvrátila už skôr deklarovaný charakter bytu ako bytu určeného na bývanie v zmysle o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K zrušujúcemu výroku o trovách konania uviedol, že jeho správnosť bola dôvodne spochybnená odvolacími námietkami žalobcov.

3. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia a . V dovolaní uviedla, že v predmetnej veci rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a to najmä posúdenia charakteru sporných priestorov ako bytu; odvolací súd pri rozhodovaní sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v obdobných veciach (sp. zn. , sp. zn. ). Podľa jej názoru v danej veci nižšie súdy opomenuli zohľadniť rozhodnutie Obvodného národného výboru Košice - Juh (odbor výstavby) sp. zn. 838/284/72 z 22 .marca 1972, ktoré povolilo uviesť budovu „Prevádzková a administratívna budova MSP“ do trvalého užívania, kde nie je žiadna zmienka o účelovom určení sporného priestoru v danej nehnuteľnosti na bývanie. Mala za to, že predmetom nájmu nebol byt, nejedná sa teda o neplatnosť výpovede z nájmu podľa ustanovenia ale o určenie, že došlo k zániku nájmu podľa , ktorú otázku rovnako nižšie súdy neposúdili správne. Vzhľadom k uvedenému žiadala rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj ním potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu označili rozsudok odvolacieho súdu za správny a navrhli dovolanie odmietnuť ako procesne neprípustné, resp. zamietnuť. Uviedli, že dovolateľ nekonkretizuje v súlade s ustanovením právne posúdenie, ktoré pokladá za nesprávne, z obsahu dovolania možno vyvodiť, že napáda skutkový záver odvolacieho súdu o tom, že byt, výpoveď z nájmu ktorého bola predmetom konania, je bytom, a tiež namieta otázku hodnotenia dôkazov, pomenujúc skutkové závery odvolacieho súdu právnym názorom.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana za splnenia podmienky jej zastúpenia a spísania dovolania na to určenou osobou ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), skúmal bez nariadenia pojednávania, či sú splnené ďalšie predpoklady a podmienky prípustnosti dovolania a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, a preto ho treba odmietnuť.

6. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a .

7. V preskúmavanej veci z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaná v dovolaní uplatňuje dovolací dôvod v zmysle , t. j. že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

8. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

9. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( a ).

10. Vo všeobecnosti treba považovať právne posúdenie za nesprávne, ak sa dovolací súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci nemožno vymedziť nesprávnym, či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciou, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

11. Podľa názoru dovolacieho súdu však takáto argumentácia v dovolaní žalovanej absentuje. V predmetnej veci v súvislosti s právnym záverom odvolacieho súdu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, žalovaná v dovolaní výslovne uviedla, že odvolaciemu súdu bola zrejmá existencia rozhodnutia Obvodného národného výboru Košice - Juh (odbor výstavby) sp. zn. 838/284/72 z 22. marca 1972, ktoré povolilo uviesť budovu „Prevádzková a administratívna budova MSP“, do trvalého užívania, kde nie je žiadna zmienka o účelovom určení sporného priestoru v danej nehnuteľnosti na bývanie; bol teda zrejmý charakter sporných priestorov, ktorý však za byt nemohol byť považovaný. To znamená, že namietala skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci skutkový záver, z ktorého vychádzal odvolací súd. Rovnako aj v prípade námietky voči ďalšiemu záveru odvolacieho súdu, že aj nepriame dôkazy, ktoré v odôvodnení citoval, svojím obsahom dostatočne nahradzujú priamy dôkaz o charaktere časti nehnuteľnosti, výslovne uviedla, že odvolací súd v súvislosti s týmto záverom nevyhodnotil správne vykonané dôkazy.

12. Navyše, nevyhnutným predpokladom pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle , je konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa odvolací súd riešil nesprávne. Len v takomto prípade dovolací súd má totiž možnosť posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ), alebo či je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

13. Žalovaná, hoci v dovolaní formálne uviedla, že prípustnosť dovolania uplatňuje podľa a , neoznačila v ňom konkrétnu právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil nesprávne. Dovolanie podané žalovanou pre nesprávne právne posúdenie veci preto nezodpovedá požiadavkám z hľadiska vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle .

14. Dovolací súd obiter dictum uvádza, že z doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplýva, že pojmovým znakom bytu, ako predmetu občiansko-právnych vzťahov v zmysle , je účelové určenie miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občiansko-právnych vzťahov ako byty. Podľa dovolacieho súdu odvolací súd riešením otázky bytu sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorú predstavujú rozhodnutia, na ktoré poukázal vo svojom dovolaní. Sama skutočnosť, že sa rozhodnutie správneho orgánu nepodarilo dohľadať bez ďalšieho ešte neznamená, že takého rozhodnutie neexistuje. Žalovaná si dostatočne neuvedomuje rozdiel medzi neexistenciou rozhodnutia stavebného úradu ako predpokladu toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom občianskoprávnych vzťahov ako byt a situáciou, kedy deklarovaný charakter bytu z nejakého dôvodu (napr. skartácia, strata rozhodnutia stavebného úradu a pod.) nie je možné preukázať. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti, že každá súdená vec musí byť hodnotená individuálne. V zmysle základných princípov ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (Čl. 2 ods. 1 ). Pod spravodlivosťou treba rozumieť nielen formálnu, ale aj materiálnu spravodlivosť, avšak pri rešpektovaní zisteného skutkového stavu.

15. Právne bezvýznamná je námietka žalovanej o tom, že došlo k zániku nájmu v zmysle . Zo spisu totiž vyplýva, že predmetom konania bola neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa a nie určenie, že došlo k zániku nájmu v zmysle . Táto otázka ani predmetom právneho posúdenia nebola. Rozhodnutie odvolacieho súdu na riešení tejto otázky nespočívalo (neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu).

16. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol podľa .

17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje ( veta druhá ).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.