Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Asan/15/2018

Identifikačné číslo spisu: 2017200009 Dátum vydania rozhodnutia: 28.03.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2017200009.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: P.. M. E. - B., K., proti žalovanému (sťažovateľovi): Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14. októbra 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. -44 z 11. januára 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -44 z 11. januára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k. -44 z 11.01.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.10.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 2. Z prvostupňového rozhodnutia vydaného Okresným úradom Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.07.2016 správny súd zistil, že týmto bola žalobcovi uložená pokuta 165,- € za porušenie povinnosti podľa prvý bod v spojení s o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), nakoľko žalobca bez vyzvania a na vlastné náklady nepodrobil v ustanovenej lehote do 28.03.2015 vozidlo technickej kontrole pravidelnej, spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecným právnym predpisom vydaným na vykonanie

3. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 08.08.2016 odpor, ktorý bol označený ako odvolanie, v ktorom namietal, že dotknuté motorové vozidlo vôbec nepoužíva v cestnej premávke a že toto vozidlo má najazdené len 398 km.

4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.10.2016 odmietol odpor proti rozkazu o uložení pokuty č.OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.07.2016 z dôvodu, že odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa

5. Správny súd po preskúmaní námietok žalobcu dospel k záveru, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou žalobcu v podanom odpore označenom ako odvolanie, že vozidlo nepoužíva a že má najazdených len 398 km. Rozhodnutie žalovaného je podľa správneho súdu neodôvodnené a nebol dôvod na odmietnutie odporu, pretože vznesená námietka žalobcu bola konkrétna a zrozumiteľná. Odpor obsahoval predpísané náležitosti a to aj napriek tomu, že bol označený žalobcom ako odvolanie.

6. Správny súd sa osobitne zaoberal otázkou, či procesným postupom žalovaného nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. V tejto súvislosti správny súd uviedol, že o odňatí možnosti konať pred správnym orgánom ide v prípade, ak v dôsledku procesne nesprávneho postupu správneho orgánu sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu v správnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Judikatúra už dospela k záveru, že o prípad odňatia možnosti konať pred správnym orgánom ide tiež vtedy, keď správny orgán odmietne odvolanie, aj keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup. Obdobne možno podľa správneho súdu za postup odnímajúci možnosť konať pred správnym orgánom označiť postup správneho orgánu, ktorým odmietne odpor proti rozkazu v procesnej situácii, v ktorej pre taký procesný postup neboli dané zákonné predpoklady.

7. V tejto súvislosti správny súd poukázal na to, že odpor proti rozkazu je špecifickým spôsobom procesnej obrany účastníka konania, ktorý má za splnenia zákonom ustanovených podmienok (včasnosť, odôvodnenosť vo veci samej a podanie oprávnenou osobou) kasačný účinok. Z ustanovení o náležitostiach odporu vyplýva povinnosť odporcu odôvodniť odpor vo veci samej. Z obsahového hľadiska pritom postačuje, ak z odôvodnenia odporu vyplýva iba nesúhlas účastníka konania s povinnosťou, ktorá mu bola uložená ().

8. Správny súd konštatoval, že v danom prípade bol odpor proti rozkazu podaný v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, jeho odôvodnenie bolo síce stručné, ale bezpochyby obsahovalo nesúhlas žalobcu s uložením povinnosti zaplatiť pokutu. Takýto odpor nemožno podľa správneho súdu považovať za odpor bez odôvodnenia vo veci samej.

9. Z uvedeného dôvodu teda nebol podľa správneho súdu na mieste procesný postup - odmietnutie odporu a žalovaný bol povinný preskúmať dôvody uvedené v odpore a vo veci meritórne rozhodnúť.

10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa , navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

11. V kasačnej sťažnosti žalovaný namietal, že z jednoznačne vyplýva, akým spôsobom sa dá proti rozkazu podať odpor a čo odpor musí obsahovať. Zároveň striktne stanovuje dôvody odmietnutia odporu okresným úradom.

12. S poukazom na , a vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii Slovenskej republiky č. (ďalej len „“) žalovaný uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že pokiaľ je vozidlo evidované v Slovenskej republike a nie je dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu, prevádzkovateľ vozidla je povinný bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovených lehotách vozidlo technickej kontrole pravidelnej. Osobné vozidlo značky Q. Q. s evidenčným číslom M VIN: K dňa 14.07.2016, t.j. v deň vydania rozkazu o uložení pokuty za správny delikt bolo v premávke na pozemných komunikáciách, bolo evidované v Slovenskej republike a nebolo dočasne vyradené z evidencie podľa osobitného predpisu. Ak sa vozidlo v cestnej premávke nepoužíva, prevádzkovateľ vozidla má možnosť požiadať okresný dopravný inšpektorát o dočasné vyradenie vozidla.

13. Z citovaných ustanovení a vyhlášky č. navyše podľa žalovaného vyplýva, že počet najazdených kilometrov ako aj nepoužívanie vozidla nie sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré mohli konanie ovplyvniť.

14. Žalovaný ďalej uviedol, že dáva za povinnosť prevádzkovateľovi vozidla k odporu pripojiť listinné dôkazy a nedáva mu to ako možnosť. Predmetné ustanovenie zároveň striktne zakazuje okresnému úradu podať akúkoľvek pomocnú ruku účastníkovi konania, keď priamo vylučuje použitie Správneho poriadku. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca v odpore na preukázanie svojich tvrdení neoznačil žiadne dôkazy a nepripojil žiadne listinné dôkazy potvrdzujúce jeho tvrdenie o počte najazdených kilometrov alebo o prípadnom dočasnom vyradení vozidla. Žalovaný preto nemal inú možnosť, ako odpor žalobcu odmietnuť.

15. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že odpor žalobcu nemal predpísané náležitosti v zmysle a okresný úrad bol povinný konať podľa Podľa žalovaného bol daný dôvod na odmietnutie odporu, keď prevádzkovateľ vozidla neuviedol rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opieral svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ani k odporu nepripojil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie o počte najazdených kilometrov alebo o prípadnom dočasnom vyradení vozidla. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že zákonodarca v nepripustil účastníkovi správneho konania podať odpor, z ktorého by vyplynul len jeho nesúhlas s povinnosťou, ktorá mu bola uložená.

16. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd v predmetnej veci rozhodol v intenciách zákona správne a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Zároveň si žalobca uplatnil nárok na náhradu trov kasačného konania.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) postupom podľa v spojení s preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas ( ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ).

18. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.10.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa odmietol odpor žalobcu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt č. OU-DS-OCDPK-2016/012051 zo 14.07.2016 s odôvodnením, že odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa

19. Podľa prvá veta nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

20. Podľa prvá veta správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu.

21. Podľa na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

22. Podľa sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, b) správnych žalobách v sociálnych veciach, c) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, d) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

23. Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd.

24. Krajský súd vo veciach správneho súdnictva zásadne koná a rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý sa skladá z predsedu a dvoch sudcov (23 ods. 1 ). Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva koná a rozhoduje sudca len v zákonom taxatívne vymedzených veciach stanovených v až e/ . Ak predmetom konania nie je niektorá zo žalôb podľa až e/ , je skutočnosť, že vo veci konal a rozhodol sudca a nie senát krajského súdu, neodstrániteľnou procesnou vadou s dosahom na ústavné právo účastníka konania na zákonného sudcu ( prvá veta ), ktorá zakladá dôvod kasačnej sťažnosti podľa pre nesprávne obsadenie krajského súdu a na ktorú musí kasačný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti s následkom zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

25. Správne obsadenie súdu je jednou z náležitostí ústavnej požiadavky na zákonného sudcu s jedinou výnimkou, keď namiesto sudcu konal a rozhodol senát. Opačný prípad predstavuje také závažné pochybenie, že takto vydané rozhodnutie súdu nemožno považovať za zákonné a je nutné ho zrušiť a vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.

26. Okolnosť, či prejednanie a rozhodovanie krajským súdom prebehlo v zákonnom zložení (t.j. či bol krajský súd správne obsadený) je povinný správny súd sledovať z úradnej povinnosti a nedostatok v zložení súdu je podstatnou vadou konania. Zákon neuvádza, čo treba rozumieť pod pojmom „nesprávne obsadený súd“. Súdna prax zaujala názor, že nesprávne obsadeným súdom je súd, ktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Nesprávnym obsadením súdu sa tak rozumejú prípady, keď namiesto senátu rozhodoval sudca, keď rozhodoval senát v neúplnom zložení, keď namiesto sudcu rozhodovali iné osoby (súdni úradníci) nad rámec svojich oprávnení. Nesprávne obsadený súd je aj vtedy, ak rozhodoval senát alebo sudca neurčený rozvrhom práce. V tomto prípade ide o porušenie práva na zákonného sudcu zaručeného v prvá veta , podľa ktorého nemožno nikoho odňať jeho zákonnému sudcovi (Baricová J. a kol. . Komentár. Bratislava: C.H.Beck, 2018 s. 1612).

27. Právo na zákonného sudcu zaručuje v , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte ( ).

Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30.10.2013).

28. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie, ktorým žalovaný podľa odmietol odpor žalobcu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetná vec bola pridelená a následne prejednaná a rozhodnutá sudcom A., a teda nebola prejednaná a rozhodnutá sudcami správneho kolégia krajského súdu v trojčlennom senáte. Kasačný súd opätovne dáva do pozornosti, že krajský súd v správnom súdnictve zásadne koná a rozhoduje v senáte. S poukazom na až e/ sudca na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva koná a rozhoduje len v zákonom taxatívne vymedzených veciach, a to v konaní o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, správnych žalobách v sociálnych veciach, správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy a o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

29. Žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, podanú v prejednávanej veci, nemožno subsumovať pod ustanovenie až e/ , v ktorom sú taxatívne vymedzené prípady, kedy na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva koná a rozhoduje sudca.

30. Kasačný súd má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že nakoľko v prejednávanej veci konal a rozhodoval sudca a nie sudcovia správneho kolégia krajského súdu v trojčlennom senáte, pričom nejde o niektorý z prípadov podľa až e/ , kedy na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva koná a rozhoduje sudca, ide o vážny procesný nedostatok, na ktorý musí kasačný súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, teda aj za situácie, kedy sťažovateľ túto námietku v kasačnej sťažnosti vôbec neuplatnil. Kasačný súd preto v zmysle napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

31. Povinnosťou krajského súdu bude predovšetkým odstrániť nedostatok, týkajúci sa obsadenia krajského súdu a následne vec prejednať a rozhodnúť. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný ( ).

32. Kasačný súd považuje za potrebné dodať, že ustanovenie (viazanosť kasačného súdu dôvodmi kasačnej sťažnosti) nemôže predstavovať prekážku pre aplikáciu ústavne zaručených práv, v tomto prípade práva na zákonného sudcu podľa . V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. zo 06.05.2009, podľa ktorého „Ohledně dispoziční zásady je nutno podotknout, že ta se - právě proto, že má povahu zásady - nikdy neuplatňuje metodou „všechno nebo nic“. V žádném procesu v kterémkoli státě se neuplatňuje dispoziční zásada ve své ryzí podobě, ale vždy s většími či menšími modifikacemi. Vázanost soudního přezkumu na žalobní body je zásadně správná, avšak nelze ji absolutizovat. Uplatnění dispoziční zásady ve správním soudnictví nemůže být v rozporu s povahou práv, jimž je poskytována ochrana, a konečně se samotným účelem řízení, jímž je spravedlivá ochrana skutečných subjektivních veřejných práv; v tomto smyslu je nutno interpretovat i jednotlivá ustanovení s. ř. s., v nichž se dispoziční zásada promítá.“

33. Podľa ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

34. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011, v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.