Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/16/2019

Identifikačné číslo spisu: 1116227611 Dátum vydania rozhodnutia: 24.04.2019 Meno a priezvisko: JUDr. František Mozner Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1116227611.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému T. C. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 24. apríla 2019 v Bratislave o dovolaní obvineného T. C. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 12. júla 2018, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného T. C. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 8. marca 2018, sp. zn. , uznal obvineného T. C. vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorý spáchal tak, že 6. júla 2016 v presne nezistenom čase najskôr od 21,00 hod. najneskôr do 23,00 hod. v Bratislave - Dúbravke za Tranovského ulicou v lesnom poraste, v chatke (unimobunke), ktorá sa nachádza na GPS súradniciach S48.1964°, V17.02518°, pod vplyvom alkoholu a pocitu žiarlivosti, veľkou silou a prudkosťou bodol kuchynským nožom s rukoväťou čiernej farby a čepeľou o dĺžke 18 cm na prednú plochu hrudníka vľavo svoju družku poškodenú I. W., o ktorej si myslel, že táto ho podvádza, resp. ho mieni podviesť, ktorá sa v tom čase nachádzala v štádiu ťažkého stupňa opitosti, čím jej spôsobil bodnú ranu hrudníka s bodným kanálom dĺžky cca 20 cm, ktorý prechádzal prednou hrudnou stenou s porušením chrupavky tretieho ľavého rebra, prenikal osrdcovníkom a srdcom v oblasti pravej aj ľavej komory (bodný kanál srdcom mal dĺžku 9,5 cm) a malý povrchový defekt pohrudnice v úrovni prichrbticovej čiary v 9. medzirebrí vľavo, čo spôsobilo krvácavý šok v dôsledku masívneho zakrvácania do ľavej pohrudnicovej dutiny do osrdcovníkovej dutiny spojeného s vonkajším krvácaním z bodnej rany, následkom ktorého 6. júla 2016 v čase medzi 22,00 hod. a 23,00 hod. poškodená I. W., narodená XX. F. XXXX, zomrela.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere dvadsať rokov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na tri roky a podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. ochranné psychiatrické liečenie ústavnou

formou.

Obvinený napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 12. júla 2018, sp. zn. , zamietol podľa ako nedôvodné.

Proti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému T. C. doručené 20. augusta 2018 a jeho obhajcovi 2. augusta 2018, podal obvinený prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanoveného obhajcu 9. novembra 2018 dovolanie a to z dôvodov uvedených v ,

V odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku obvinený namieta, že Krajský súd v Bratislave vo svojom zrušujúcom rozhodnutí (predchádzajúcom napadnutému uzneseniu, pozn.) vyslovil nesprávny právny názor, že poškodená bola jeho blízkou osobou a z toho dôvodu bola aj neprávom zmenená právna kvalifikácia a v dôsledku toho mu bol neprávom uložený príliš vysoký trest. V tejto súvislosti poukazuje na výpoveď svedkyne D., ktorá bola jedinou vypočutou rodinou poškodenej a ktorá neuviedla, že s ňou (poškodenou, pozn.) býval v prenajatom byte, poprípade, že by táto s ním žila.

Ďalej namieta porušenie z dôvodu že vyšetrovateľ ho neupozornil na vykonávanie dôkazov a výsluchov ústne ani písomne. Vyšetrovateľovi zároveň vytýka, že aj potom, ako bolo jasné, že svedok H. klame, keď hovoril, že videl na 100% ako (obvinený, pozn.) nožom v ruke skočil na I., nôž jej dal na krk a mal ju pichnúť do hrudníka, neoveril túto jeho svedeckú výpoveď opätovnou výpoveďou, pričom to neodstránil ani súd.

Napokon dovolateľ tvrdí, že ani znalecký posudok vypracovaný MUDr. Heretikom a kolektívom nie je podľa neho nijakým spôsobom presvedčivý, považuje ho dokonca za nejasnejší ako znalecký posudok MUDr. Múdreho, keďže nevedel vysvetliť rozdiel v záveroch a spracoval ho až 16 mesiacov od skutku.

V podstate z týchto dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle , vyslovil rozsudkom porušenie zákona v jeho neprospech a zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu a uznesenie krajského súdu.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že napadnuté súdne rozhodnutia považuje za zákonné a správne, ktoré vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj jeho právneho rozboru. Uložený trest a ochranné opatrenia považuje prokurátor za zákonné a spravodlivé, ale najmä reflektujúce osobnosť odsúdeného a závažnosť samotného skutku. Je toho názoru, že oba súdy sa v dovolaním napadnutých rozhodnutiach dostatočným až vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadali so všetkými relevantnými namietanými aj nenamietanými skutočnosťami, čo následne premietli aj do svojich odôvodnení, a to najmä odvolací súd. Argumentáciu obvineného v dovolaní tak považuje za nedôvodnú, nepravdivú a duplicitnú a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) posúdil vec najprv v zmysle a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným ako oprávnenou osobou podľa , prostredníctvom obhajcu ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [ ], v zákonnej lehote uvedenej v , potom ako dovolateľ využil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté ( ), s obsahovými náležitosťami podľa a s uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia (i keď je nutné konštatovať, že z dovolania nie je zrejmé, pod ktoré z obvineným označených dovolacích dôvodov patria jednotlivé ním vecne uplatnené námietky).

Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným použité dôvody dovolania podľa , nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené.

Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie a štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v až n) vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007]. Povedané inými slovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v sa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).

Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle , sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa [pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012]. Teda pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie podľa

Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa , treba ďalej uviesť, že právo na obhajobu je v zmysle tohto dovolacieho dôvodu potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu v rozsahu V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a naň nadväzujúcou rozhodovacou praxou Ústavného súdu Slovenskej republiky, závery ktorých uplatňuje pri svojom rozhodovaní i najvyšší súd, pritom platí, že spravodlivý súdny proces, neoddeliteľnou súčasťou ktorého je aj dôsledné rešpektovanie práva na obhajobu, nemožno chápať ako právo na preskúmanie toho, akým spôsobom súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (primerane uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010, sp. zn. , zverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 102/2010). Ani v rámci tohto dovolacieho dôvodu tak nemožno účinne namietať, že skutok, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, nebol zistený správne a úplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Okrem už uvedeného by to odporovalo aj viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom, ktorá je výslovne zakotvená v ustanovení veta za bodkočiarkou a ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu [primerane uznesenie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 7/2011].

V kontexte uvedeného najvyšší súd k posudzovanej veci uvádza, že námietky obvineného, ktorými spochybňuje pravdivosť výpovede svedka X. H. ako i závery znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r. o. (obvineným označeného ako znalecký posudok MUDr. Heretika a jeho kolektívu, pozn.) majú nepochybne skutkový charakter, keďže obvinený nimi iba polemizuje s tým, ako tieto dôkazy hodnotili súdy prvého a druhého stupňa a to v snahe revidovať ich skutkové závery. Takéto námietky vecne nezodpovedajú obvineným použitým, ale ani iným dovolacím dôvodom uvedeným v Námietky skutkovej povahy sú totiž uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa , ktorý je oprávnený použiť jedine minister spravodlivosti. V tejto súvislosti sa len pre úplnosť žiada dodať, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia precízne vysporiadal s výhradami obvineného voči posudku znaleckého ústavu (strany 8 až 10) a zároveň presvedčivo vysvetlil, prečo považoval opakovaný výsluch svedka X. H. za nadbytočný (strana 10).

Skutkový charakter má vo svojej podstate i námietka dovolateľa, že mu na základe nesprávneho právneho názoru, že poškodená bola jeho blízkou osobou, bola neprávom sprísnená právna kvalifikácia. Jej základ totiž spočíva v spochybnení skutkových zistení prvostupňového súdu, ktoré si v celom rozsahu osvojil aj krajský súd, a síce, že poškodená bola družkou obvineného a ten ju v skutkovej vete popísaným spôsobom napadol pod vplyvom pocitu žiarlivosti, pretože si myslel, že ho podvádza, resp. mieni podviesť. Treba pritom zopakovať, že dovolací súd nemôže v tomto konaní správnosť a úplnosť takto zisteného skutku skúmať ani meniť [ veta za bodkočiarkou ]. Zároveň sa žiada doplniť, že najmä krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia veľmi podrobne, zohľadniac námietky odvolateľa, rozviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov preukazujúcich uvedené skutkové zistenia a v nadväznosti na to tiež ako dospel k právnemu záveru, že poškodená bola blízkou osobou obvineného v zmysle Tr. zák. (strany 4 až 8).

Pod žiaden obvinenému dostupný dovolací dôvod nemožno podradiť ani jeho námietku, že mu bol neprávom uložený príliš vysoký trest, keďže ten mu bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby dvadsať až dvadsaťpäť rokov a otázku primeranosti takto uloženého trestu nemožno v dovolacom konaní skúmať.

Pokiaľ obvinený namieta, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu došlo k porušeniu ustanovenia , ktoré by v prípade preukázania mohlo za určitých okolností zakladať dovolací dôvod podľa , najvyšší súd opäť poukazuje na výstižné odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý sa nestotožnil „... ani s námietkou obžalovaného, že boli porušené jeho práva na rovnosť strán v konaní, respektíve právo vypočúvať svedkov, či spochybňovať ich. Napadnutý rozsudok je výsledkom dokazovania, ktoré bolo realizované na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, pričom relevantné dôkazy boli vykonávané v konaní pred súdom ústne a obžalovaný, ako aj jeho obhajca, mali možnosť klásť svedkom otázky a spochybňovať ich.“

Teda aj keby bolo tvrdenie obvineného, že ho vyšetrovateľ v prípravnom konaní v rozpore s neupozornil na vykonávané výsluchy, pravdivé, žiadnym (a už vôbec nie zásadným) spôsobom to nemohlo porušiť jeho právo na obhajobu, keďže odsúdenie dovolateľa sa opiera o dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo v jeho prítomnosti a v prítomnosti jeho obhajcu. Navyše je potrebné uviesť, že obvinený pri výsluchu 7. júla 2016 po poučení podľa vyhlásil, že „plánované termíny výsluchov v tejto veci oznamovať nežiadam, tohto práva sa výslovným vyhlásením vzdávam, žiadam, aby bol o úkonoch vyrozumený môj advokát. Bol som upovedomený o tom, že dnes sa bude po mojom výsluchu vykonávať ešte výsluch svedka X. H. a taktiež previerka výpovede so svedkom X. H., pričom nežiadam byť prítomný pri uvedených úkonoch.“ (č. l. 38).

Napokon treba uviesť, že obvinený v podanom dovolaní vecne nešpecifikoval žiadnu chybu napadnutého rozhodnutia alebo jemu predchádzajúceho konania, ktorú by bolo možné podradiť pod ním označený dovolací dôvod podľa

Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že dovolanie obvineného T. C. podľa na neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.