Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžik/1/2019

Identifikačné číslo spisu: 1015200869 Dátum vydania rozhodnutia: 30.04.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1015200869.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: Bc. Ing. W. V., bytom v A., S. XX, proti žalovanému: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného - listu z 20. marca 2015, Ev. č. 39257/2015-23-II, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. júna 2017, č.k. -61, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. júna 2017, č.k. -61, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

Rozhodnutie správneho súdu

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom z 20. júna 2017, č.k. - 61 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) zrušil podľa ustanovenia rozhodnutie žalovaného - list z 20. marca 2015, Ev. č. 39257/2015-23-II (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy“), ktorým Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný orgán verejnej správy“ alebo „minister“) Bc. Ing. W. V. - žalobcovi v konaní pred správnym súdom oznámil, že jeho podanie z 19. februára 2015 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky správne posúdilo ako podanie, ktoré nie je žiadosťou o informácie, ako aj to, že ani o jeho podaní z 10. marca 2015 nemôže byť vydané formálne rozhodnutie, ako keby išlo o rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Správny súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že v predmetnej veci bolo predmetom konania na správnom súde preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.3.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu zo dňa 10.03.2015 a potvrdené napadnuté rozhodnutie (fiktívne

rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií). Ďalej, že Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, je nutné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

3. Podľa správneho súdu nesprávne označenie žalovaného v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2011, sp. zn. ). Žalobca v žalobe označil ako žalovaných aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako správny orgán prvého stupňa, ako aj Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky ako správny orgán druhého stupňa. Zo žaloby je s prihliadnutím na ustanovenie zrejmé, že žalovaným je v danom prípade správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, t. j. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky.

4. Ďalej správny súd skonštatoval, že žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj to, že konanie má takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Pretože preskúmavané rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 26.03.2015, lehota na podanie správnej žaloby, ustanovená v , uplynula žalobcovi podľa dňa 26.05.2015. V tejto lehote žalobca doručil súdu žalobu v elektronickej forme bez ZEP, ktorú doplnil spôsobom a v lehote, ustanovenej v . Na základe týchto skutočností správny súd konštatoval, že žaloba bola podaná včas.

6. Následne správny súd uviedol, že napriek tomu, že preskúmavané rozhodnutie nespĺňa náležitosti rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií v spojení s (Správny poriadok), v súlade s ustálenou judikatúrou je potrebné list žalovaného zo dňa 20.03.2015 Ev. č. 39257/2015-23-II považovať za rozhodnutie. Pretože v rozhodnutí absentuje výroková časť, z ktorej by bol zrejmý spôsob rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku žalobcu, rozhodnutie je potrebné považovať za fiktívne rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa teraz (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Aj fiktívne rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti, pri ktorom však vzhľadom na jeho povahu prichádza do úvahy iba jeho zrušenie pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

7. Podľa správneho súdu v konaní pred správnym orgánom prvého a druhého stupňa bolo sporné, či informácia, žiadaná žalobcom je informáciou, ktorá podlieha sprístupneniu podľa , ako aj to, či v prípade, že o takúto informáciu nejde je namieste uskutočnenie konania podľa označeného právneho predpisu. Z ustanovenia zákona o slobode informácií v spojení s vyplýva, že každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Elektronické podanie žalobcu bez ZEP zo dňa 19.02.2015 aj podľa označenia uvedeného podania aj podľa jeho obsahu je nepochybne žiadosťou o sprístupnenie informácie podľa a nie napríklad sťažnosťou podľa a nasl. , alebo návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa a nasl. . Na vyhodnotení podania žalobcu nič nemení to, či žiadanú informáciu je alebo nie je možné vyhodnotiť za informáciu, ktorá sa sprístupňuje podľa , obzvlášť v situácii, keď označený zákon legálnu definíciu pojmu informácia neobsahuje. Nemožno sa preto stotožniť so záverom, že ak žiadaná informácia nie je informáciou, ktorú možno sprístupniť podľa , nemožno pri vybavovaní podania žiadateľa postupovať podľa označeného zákona - takýto záver v obsiahnutý nie je a ani ho z neho nemožno vyvodiť. Na riešenie označenej situácie slúži inštitút nevyhovenie žiadosti o sprístupnenie informácií, upravený v označeného zákona.

8. Z dôvodu, že fiktívne rozhodnutie žalovaného o žiadosti žalobcu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a neobsahovalo zákonom ustanovené náležitosti, správny súd podľa § 191 ods.1 písm. d/

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude potrebné, aby správny orgán opätovne vyhodnotil žiadosť žalobcu podľa jej obsahu a v prípade, ak dospeje k záveru, že požadovaná informácia nespadá pod informácie, ktoré by bolo možné sprístupniť podľa , o žiadosti žalobcu rozhodne zákonom predpokladaným spôsobom, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodní.

9. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa v spojení s a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

II.

Kasačná sťažnosť žalovaného

10. Riadne a včas podanou kasačnou sťažnosťou (ďalej aj ako „kasačná sťažnosť žalovaného orgánu verejnej správy“ alebo „podaná kasačná sťažnosť“) sa žalovaný orgán verejnej správy domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný orgán verejnej správy podanú kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia . Z obsahu podanej kasačnej sťažnosti tiež vyplýva, že žalobca podanú kasačnú sťažnosť odôvodnil aj tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu pre jeho nezrozumiteľnosť.

11. Žalovaný orgán verejnej správy v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje za nesprávne právne posúdenie záver, že v tejto veci došlo zo strany žalovaného orgánu verejnej správy k vydaniu fiktívneho rozhodnutia (t. j. rozhodnutia podľa ustanovenia ). Rovnako za nesprávne právne posúdenie považuje žalovaný orgán verejnej správy i to, že list žalovaného č. 39257/2015-23- 11 zo dňa 20.03.2015 je možné považovať za rozhodnutie. Tieto dva závery si dokonca odporujú a preto nemôžu popri sebe obstáť. Ak list žalovaného orgánu verejnej správy vyhodnotil správny súd ako rozhodnutie, ktoré zrušil, nemohlo zo strany žalovaného orgánu verejnej správy dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Na druhej strane ak došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, správny súd mal zrušiť toto fiktívne rozhodnutie vydané podľa ustanovenia . Napokon žalovaný orgán verejnej správy považuje za nesprávne právne posúdenie i posúdenie podania žalobcu zo dňa 19. februára 2015, v ktorom žiadal uviesť, ,,na základe akého zákonného ustanovenia je/nie je akýkoľvek okresný súd prijať podanie adresované inému súdu v Slovenskej republike a bezodkladne ho tomuto súdu doručiť“ podľa obsahu ako žiadosti o sprístupnenie informácií v zmysle .

12. Ďalej žalovaný orgán verejnej správy uviedol, že sa nepochybne stotožňuje s názorom, že ak požadovanú informáciu nemožno sprístupniť podľa , je nevyhnutné postupovať podľa ustanovenia , teda žiadosti nevyhovieť formálnym rozhodnutím. Na druhej strane, ale ak podanie síce označené ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa a podané s odkazom na tento , nie je možné vydať o tomto podaní akékoľvek rozhodnutie podľa . Tento zákon neupravuje dôvod nesprístupnenia, ak požiadavka smeruje k právnemu stanovisku. Ak by teda žalovaný rešpektoval právny názor súdu vyjadrený v napadnutom rozsudku, mal by každé podanie, podané s odkazom na , vybaviť v režime ako žiadosť o sprístupnenie informácií, v tomto prípade vydaním zamietavého rozhodnutia. Aký dôvod nesprístupnenia by bolo možné v prípade požiadavky na právne stanovisko použiť, nevedno. Dôsledkom tohto postupu by teda bolo, že by povinné osoby museli ,,sprístupňovať“ právne stanoviská v režime .

13. Žalovaný orgán verejnej správy má za to, že v zmysle prvej vety ustanovenia o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov každé podanie sa posudzuje podľa obsahu, teda bez ohľadu na jeho označenie, bez ohľadu na to, akým spôsobom bolo podané, či bez ohľadu na to, ako ho právne kvalifikuje jeho podávateľ. Ak podávateľ spôsobom určeným pre elektronické podávanie žiadostí o sprístupnenie informácií doručí povinnej osobe podanie označené ako žiadosť o sprístupnenie informácií, a v tomto podaní odkáže na , neodbremeňuje to povinnú osobu od posúdenia podania podľa obsahu a jeho vybavenia v súlade s jeho obsahom, teda jeho skutočným významom a zmyslom. Ak by teda podávateľ v súlade s vyššie uvedeným doručil súdu podanie, ktoré by podľa obsahu bolo sťažnosťou, napríklad sťažnosťou podľa ustanovenia a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale označené by bolo ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa a podávateľ by ho i takto právne kvalifikoval, bolo by povinnosťou povinnej osoby toto podanie vybaviť ako sťažnosť podľa . Teda podávateľ by v podaní napríklad uviedol nasledovné: „Podľa žiadam uviesť ako je možné, že súd v konaní, v ktorom som účastníkom, doteraz nerozhodol aj keď konanie prebieha už šesť rokov.“ Takéto podanie napriek označeniu smeruje nepochybne k vyjadreniu sťažnosti na prieťahy v konaní, resp. na neprimeranú dĺžku konania a jeho podstatou a zmyslom nie je naplnenie práva na slobodný prístup k informáciám. Takéto podanie by teda malo byť vybavené ako sťažnosť napriek tomu, že v ňom podávateľ poukázal na . V rovnakej situácii bol žalovaný v prípade podania žalobcu, ktoré síce odkazovalo na , ale nepochybne jeho podstatou a zmyslom nebolo uplatnenie práva na slobodný prístup k informáciám. Podanie žalobcu zo dňa 19.02.2015, posudzujúc ho podľa obsahu a jeho skutočného zmyslu nebolo žiadosťou o sprístupnenie informácií. Išlo o žiadosť o právne stanovisko, resp. právne poradenstvo, v každom prípade išlo o podanie, ktoré žalovaný nemal a nemohol vybaviť v režime , keďže nešlo o žiadosť o sprístupnenie informácií, hoci odkazovalo na Ak súd v odseku 44. napadnutého rozsudku dospel k záveru, že išlo o žiadosť o sprístupnenie informácií, nesprávne právne vec posúdil a od tohto posúdenia sa potom odvíjali ďalšie jeho závery, ktoré napokon viedli k vydaniu rozsudku napadnutému touto kasačnou sťažnosťou.

14. Žalovaný orgán verejnej správy má za to, že nesprávne právne posúdenie spočíva i v tom, že správny súd v napadnutom rozsudku popri sebe prijal záver, že list žalovaného je rozhodnutím, i záver, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. V prípade odvolacieho orgánu (resp. orgánu rozhodujúceho o rozklade) zakladá fikciu vydania zamietavého rozhodnutia v prípade, ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania na rozhodnutie. V prípade, že zo strany odvolacieho orgánu dôjde k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia, t. j. rozhodnutia podľa , toto rozhodnutie je svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je ho potrebné zrušiť. K tomuto záveru dospel správny súd v napadnutom rozhodnutí v odseku 41 a s tým je možné súhlasiť. Po nastúpení fikcie vydania negatívneho rozhodnutia podľa ustanovenia i ustanovenia je nevyhnutné, aby odvolací orgán (pri rozhodnutí podľa ) alebo správny súd (pri rozhodnutí podľa ) takéto fiktívne rozhodnutie zrušil. V tomto prípade ale správny súd nezrušil fiktívne rozhodnutie, t. j. rozhodnutie vydané podľa ustanovenia , ale rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy č. -23-11 zo dňa 20.03.2015. Závery súdu sú teda vnútorne rozporné a popri sebe neobstoja. Nemôže popri sebe existovať formálne rozhodnutie i fiktívne rozhodnutie podľa Práve k tejto téme dnes existuje už pomerne množstvo rozhodnutí, napokon ide zrejme práve o tú judikatúru, na ktorú správny súd poukázal v odseku 40, a ktorú označil za ustálenú judikatúru, podľa ktorej je možné i list považovať za rozhodnutie. V takom prípade ale bolo vydané formálne rozhodnutie, nedošlo k nastúpeniu fikcie vydania zamietavého rozhodnutia.

15. Žalovaný orgán verejnej správy má ale i z dôvodov uvedených v predchádzajúcej stati kasačnej sťažnosti za to, že v tomto prípade nemohla nastúpiť fikcia vydania zamietavého rozhodnutia podľa ustanovenia , ani fikcia vydania rozhodnutia podľa ustanovenia , keďže podanie žalobcu zo dňa 19.02.2015 nebolo žiadosťou o sprístupnenie informácií.

Aj keby bolo správne posúdenie správneho súdu, že podanie žalobcu zo dňa 19.02.2015 bolo žiadosťou o sprístupnenie informácií, a nastúpila tak fikcia zamietavého rozhodnutia podľa , mal správny súd zrušiť toto fiktívne rozhodnutie (v prípade ktorého existujú osobitné pravidlá, kedy sa toto rozhodnutie považuje za doručené žiadateľovi ako účastníkovi konania a podobne). Ak ale správny súd zrušil formálne rozhodnutie vydané pod konkrétnym číslom a v konkrétny deň, dokonca vychádzal zo dňa doručenia listu žalovaného zo dňa 20.03.2015 žalobcovi pri posudzovaní včasnosti podania žaloby, nesprávne právne vec posúdil. Pre úplnosť žalovaný orgán verejnej správy uvádza, že za existencie záveru, že došlo v tomto prípade k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o rozklade žalobcu (t. j. rozhodnutia podľa ), po zrušení listu (rozhodnutia) žalovaného č. 39257/2015-23-11 zo dňa 20.03.2015 a vrátení veci na ďalšie konanie, žalovaný nebude mať možnosť a ani povinnosť vo veci ďalej konať, a to práve preto, že existuje fiktívne (predpokladané) rozhodnutie podľa o odvolaní žalobcu.

16. Ako už žalovaný orgán verejnej správy vyššie naznačil a naznačil to i správny súd v napadnutom rozhodnutí (odsek 44), existuje rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu SR (a na ňu nadväzujúca rozhodovacia činnosť nižších súdov i správnych orgánov), že i list (prípis) povinnej osoby, ktorý nie je formálne označený ako rozhodnutie, môže a má byť považovaný za rozhodnutie (o nesprístupnení informácií), ak z obsahu listu vyplýva, že žiadosť o sprístupnenie informácií bola zamietnutá. Za všetky rozhodnutia, v ktorých Najvyšší súd SR predniesol takýto záver, žalovaný orgán verejnej správy poukazuje na rozsudok sp. zn. zo dňa 19.03.2014. I odborná literatúra v tomto prípade prijíma jasné závery, i neformálny list môže byť rozhodnutím o nesprístupnení informácií, ak je z neho zrejmý záver, že sa ním nevyhovuje žiadosti o sprístupnenie informácií, resp. všeobecnejšie, že sa ním autoritatívne zasiahlo do právnej sféry fyzickej, či právnickej osoby.

17. Žalovaný orgán verejnej správy ale má za to, že prvým predpokladom, aby list mohol byť považovaný za rozhodnutie o nesprístupnenie informácií, je skutočnosť, že sa ním reaguje na žiadosť o sprístupnenie informácií. V tomto prípade ale už z dôvodov, ktoré žalovaný orgán verejnej správy uviedol vyššie, a ktoré napokon uviedol i v samotnom „zrušenom liste“, sa nezačalo konanie o sprístupnenie informácií podľa , keďže podanie žalobcu zo dňa 19.02.2015 nebolo žiadosťou o sprístupnenie informácií. Potom ani podanie žalobcu zo dňa 10.03.2015 nemohlo byť odvolaním proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií a ani list žalovaného č. 39257/2015-23-11 zo dňa 20.03.2015 nemôže byť považovaný za rozhodnutie. Žalovaný ním nemohol autoritatívne zasiahnuť do právnej sféry žalobcu, určite nie v časti práva žalobcu na slobodný prístup k informáciám.

18. Ako vyplýva z odpovede žalovaného orgánu verejnej správy zo dňa 23.02.2015 na podanie žalobcu zo dňa 19.02.2015, i z odpovede žalovaného zo dňa 20.03.2015 na podanie žalobcu zo dňa 10.03.2015, žalovaný nemal v úmysle v tomto prípade „vydať“ akékoľvek rozhodnutie. Žalovaný má za to, že rozhodovacia činnosť súdov v oblasti slobodného prístupu k informáciám, ktorú by bolo možné pracovne označiť ako „i list môže byť rozhodnutím“, je možné aplikovať len na tie prípady, keď takéto rozhodnutia sú vydané v konaní o sprístupnenie informácií. Ak predstavujú reakciu na podania, ktoré nie sú žiadosťami o prístup k informáciám, takéto listy nie je možné posúdiť ako rozhodnutia o nesprístupnenie informácií, ktoré by bolo potrebné (možné) zrušiť. Žalovaný má za to, že práve prípad, o ktorom bolo rozhodnuté napadnutým rozsudkom, predstavuje príklad prípadu, na ktorý judikatúru „i list môže byť rozhodnutím“ nie je možné aplikovať. Ak teda správny súd v napadnutom rozhodnutí list žalovaného zo dňa 20.03.2015 posúdil ako rozhodnutie, ktoré by bolo možné zrušiť, nesprávne právne vec posúdil.

19. Ako už žalovaný vyššie naznačil i jasne uviedol, má za to, že každé podanie je potrebné posúdiť podľa obsahu i jeho skutočného zmyslu a takto ho i vybaviť. Občania sa na orgány verejnej moci obracajú s rôznymi podaniami, pričom ich právna kvalifikácia nemusí byť správna. Princíp dobrej verejnej správy zahŕňa i to, aby orgán verejnej moci vyhodnotil podstatu požiadavky podávateľa a každé podanie vybavil v jej zmysle. Na druhej strane, ak ale podávateľ doručí orgánu verejnej moci podanie s odkazom na , princíp dobrej verejnej správy vyžaduje od orgánu verejnej moci i to, aby v lehote na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií podľa

žiadateľovi oznámil, že podanie bolo posúdené podľa obsahu inak, t. j. nie ako žiadosť o sprístupnenie informácií. Presne takto napokon žalovaný v tomto prípade postupoval. Rovnako postupoval i potom, čo žalobca podal odvolanie.

20. pri úprave fiktívnych rozhodnutí zabezpečuje mechanizmus i pred bezbrehým zneužívaním „posúdenia podaní podľa obsahu“, teda predtým, že by povinná osoba podanie, ktoré je žiadosťou o sprístupnenie informácií, podľa obsahu posúdila nesprávne ako iné podanie. V takom prípade by nastúpila fikcia podľa a úlohou odvolacieho orgánu by bolo, aby zrušil fiktívne rozhodnutie. Ak by aj odvolací orgán nesprávne vec posúdil, úlohou správneho súdu by bolo zrušiť fiktívne rozhodnutie odvolacieho orgánu podľa 19 ods. 3 i fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu podľa . Aj keby súd v napadnutom rozhodnutí správne podanie žalobcu zo dňa 19.02.2015 posúdil ako žiadosť o sprístupnenie informácií (a za nesprávne by označil posúdenie žalovaného), mal zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného vydané podľa i fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu vydané podľa . Takto ale správny súd v napadnutom rozhodnutí nepostupoval, keďže zrušil rozhodnutie žalovaného č. 39257/2015-23-11 zo dňa 20.03.2015. 21. Žalovaný orgán verejnej správy ale má za to, že podanie žalobcu zo dňa 19.02.2015 nebolo žiadosťou o sprístupnenie informácií, teda sa na jeho základe nezačalo konanie podľa . Nemohla teda nastúpiť fikcia vydania zamietavého rozhodnutia podľa . Následne ani podanie žalobcu zo dňa 10.03.2015 nebolo odvolaním proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií. Potom ani list žalovaného zo dňa 20.03.2015 nebol rozhodnutím o odvolaní. A správny súd v správnom súdnictve tento list nemohol posúdiť ako rozhodnutie, toto zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Opačné právne posúdenie správneho súdu v napadnutom rozhodnutí považuje žalovaný za nesprávne.

III.

Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

22. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.

23. Podľa ustanovenia a v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

24. Podľa ustanovenia správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánu verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa ustanovenia kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 26. Podľa ustanovenia kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v (ďalej len „sťažovateľ“).

27. Podľa ustanovenia na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

28. Podľa ustanovenia , ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (ustanovenie a ustanovenie ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (ustanovenie ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (ustanovenie ), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (ustanovenie a ustanovenie ) preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia , ustanovenia a ustanovenia a postupom podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk ) podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , po neverejnej porade senátu (ustanovenie v spojení s ustanovením ) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného orgán verejnej správy je dôvodná.

V.

Právny názor kasačného súdu

30. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovaného orgánu verejnej správy proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým zrušil podľa ustanovenia rozhodnutie žalovaného - list z 20. marca 2015, Ev. č. 39257/2015-23- II, ktorým Minister spravodlivosti Slovenskej republiky Bc. Ing. W. V. - žalobcovi v konaní pred správnym súdom oznámil, že jeho podanie z 19. februára 2015 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky správne posúdilo ako podanie, ktoré nie je žiadosťou o informácie, ako aj to, že ani o jeho podaní z 10. marca 2015 nemôže byť vydané formálne rozhodnutie, ako keby išlo o rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy.

31. Kasačný súd sa v prvom rade musí vysporiadať s kasačnou námietkou žalovaného orgánu verejnej správy, ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu pre jeho nezrozumiteľnosť v zmysle , ktorú vzniesol žalovaný orgán verejnej správy v podanej kasačnej sťažnosti. V prípade, že je kasačná námietka o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu pre jeho nezrozumiteľnosť dôvodná, už táto okolnosť musí viesť podľa názoru kasačného súdu k zrušeniu rozhodnutia správneho súdu.

32. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu vidí žalovaný orgán verejnej správy v tom, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu je vnútorne rozporné - ak list žalovaného orgánu verejnej správy vyhodnotil správny súd ako rozhodnutie, ktoré zrušil, nemohlo zo strany žalovaného orgánu verejnej správy dôjsť k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Na druhej strane ak došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, správny súd mal zrušiť toto fiktívne rozhodnutie vydané podľa ustanovenia . Správny súd tak popri sebe prijal záver, že list žalovaného orgánu verejnej správy je rozhodnutím, i záver, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia.

33. Na úvod kasačný súd dáva do pozornosti, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu

Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na ustanovenie . Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vždy musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

34. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom správny súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka správneho súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Správny súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou žalobnou námietkou nezaoberal. Ak tak správny súd nepostupuje, porušuje právo účastníka správneho súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

35. Rozhodnutie správneho súdu je okrem iného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť vtedy, aj je jeho výrok v rozpore s odôvodnením alebo rozhodnutie vôbec neobsahuje právne závery vyplývajúce z rozhodných skutkových a právnych okolností alebo jeho dôvody nie sú vo vzťahu k výroku rozhodnutia jednoznačné. Rovnako je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť aj rozhodnutie správneho súdu, ktorého odôvodnenie nedáva zmysel, z ktorého by vyplývali skutkové a právne dôvody, ktoré viedli správny súd k vydaniu rozhodnutia. Rozhodujúce pre posúdenie, či rozhodnutie správneho súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť pritom je, či rozpory medzi výrokom a odôvodnením alebo vnútorné rozpory odôvodnenia rozhodnutia môžu byť odstránené výkladom, a to vo väzbe na ďalšie časti výroku a odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu či kontext danej veci.

36. Ak kasačný súd po preštudovaní veci dospeje k záveru, že rozhodnutie správneho súdu trpí niektorou z vyššie uvedených vád, neostáva mu nič iné, ako rozhodnutie správneho zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením na ďalšie konanie a to i vtedy, ak by kasačný súd mohol sám spoľahlivo vec posúdiť z obsahu predloženého súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu.

37. V prejednávanej veci kasačný súd zistil, že rozhodnutie správneho súdu je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, ktorá spočíva vo vnútornej rozpornosti odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu, keď správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia list žalovaného orgánu verejnej správy vyhodnotil ako rozhodnutie („napriek tomu, že preskúmavané rozhodnutie nespĺňa náležitosti rozhodnutia, v súlade s ustálenou judikatúrou je potrebné list žalovaného považovať za rozhodnutie“), ktoré zrušil a zároveň vychádzal zo skutočnosti, že zo strany žalovaného orgánu verejnej správy došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré zrušil pre nedostatok dôvodov („pretože v rozhodnutí absentuje výroková časť, z ktorej by bol zrejmý spôsob rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku žalobcu, rozhodnutie je potrebné považovať za fiktívne rozhodnutie“). Uvedeným konaním správny súd porušil jednak ustanovenie , ako aj právo žalovaného orgánu verejnej správy na spravodlivý proces. Kasačný súd musí preto námietke žalovaného orgánu verejnej správy o nezrozumiteľnom odôvodnení rozhodnutia správneho súdu, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu, čo má za následok vadu konania v zmysle ustanovenia psím. f/ , priznať relevanciu.

38. S ohľadom na vyššie uvedené závery kasačný súd nie je nateraz oprávnený posudzovať spornú otázku z vecného hľadiska. Vecné posúdenie by bolo predčasné, kasačný súd by vec posudzoval namiesto správneho súdu a tým by účastníkov správneho súdneho konania pripravil o posúdenie veci nižšou súdnou inštanciou.

39. Kasačný súd preto dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná v zmysle ustanovenia , a preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. júna 2017, č. k. -61, zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere (ustanovenie ). Jeho úlohou bude v ďalšom konaní, zrozumiteľne sa vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu so všetkými podstatnými námietkami, ktoré uplatnil žalobca v správnej žalobe a žalovaný orgán verejnej správy vo svojej obrane proti správnej žalobe. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie ).

40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.