Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-121-2017.pdf
PDF · 147.95 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/121/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: E. H., X.. XX.XX.XXXX, L. E. X, L., zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Šancová 108, Bratislava, proti žalovanému: A.. A. A., X.. XX.XX.XXXX, L. N. X, L., za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zast. JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so sídlom Záhradnícka 37, Bratislava, o náhradu škody na zdraví titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a mimoriadne zvýšenie tejto náhrady, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31. októbra 2016, č.k. 7C/54/2006-300, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa nároku na bolestné m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.352,17 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Štát má voči stranám sporu nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný za účasti intervenienta je povinný zaplatiť žalobcovi sumu titulom bolestného vo výške 550,73 eur do troch dni od právoplatnosti rozsudku pod následkom exekúcie, vo zvyšku žalobu zamietol a žiadnej zo sporových strán nepriznal náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou (v znení jej poslednej zmeny a čiastočného späťvzatia) od žalovaného domáhal zaplatenia náhrady škody na zdraví vo výške 19.685,82 eur titulom odškodnenia za bolesť a sumy 3.883,69 eur titulom odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia (SSU), s poukazom na to, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví, za čo bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 5T/116/04 zo dňa 23.09.2014 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1 a 2 Tr. zák.. Pri výpočte odškodnenia za bolesť žalobca vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom MUDr. Psárskej B.o dňa 19.04.2007, v ktorom boli podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. G. J. B., C. V. J. Č.. XXXb B. V. R. V. (XXX,XX L.), J. Č.. XXXc B. V. R. V. (XXX L.), J. Č.. XXX S. H. R. R. (XX L.), J. Č.. XX J. P. R. Ť. R. (XX L.), J.Ž. Č.. XXX J. F. M. (XX,XX L.), J. Č.. XXa B. E. B. (X,X L.), J. Č.. XX V. K. E. Y. M. S. (XX,XX L.), J. Č.. XXXf J.Ž. K. F. R. X. J. (XX L.), pričom plnou sadzbou bolo vyhodnotené len jedno
poškodenie zdravia a ostatné poškodenia boli hodnotené v 3/4 hodnote. Ďalej sa domáhal priznania náhrady za bolesť titulom diagnózy podľa J. Č.. XXXc B. L. R. Y.Ý. X C. X P. R. (XX L.), Č. R. J. XXX,XX L.. Podľa § 7 ods. 1 vyhl. finančný ekvivalent odškodnenia za bolesť predstavuje 60,- Sk, teda 504,75 bodov x 60,- Sk predstavuje sumu 30.285,- Sk. Žalobca žiadal mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť vo výške 20-násobku základného bodového ohodnotenia, a to vzhľadom na ním vytrpené a pretrvávajúce bolesti a obmedzenia v súkromnom živote. Spolu sa teda titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolestné domáhal sumy vo výške 20.105,56 eur, od ktorej odpočítal úhradu bolestného od intervenienta vo výške 12.645,- Sk (v tejto časti zobral žalobu späť). Titulom náhrady za bolesť sa potom domáhal odškodnenia vo výške 19.685,82 eur. Pri SSU poukázal na lekársky posudok MUDr. Psárskej a požadoval odškodnenie za položku 250 J. R. (XX L.) a domáhal sa priznania 30-násobku, teda 3.883,69 eur (30 x 65 bodov x 60,- Sk).
3. Súd prvej inštancie uviedol, že o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 7C/54/2006-221 zo dňa 02.06.2010, ktorým žalobe čiastočne vyhovel, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom bolestného 1.678,95 eur a vo zvyšku nároku na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a ako aj v časti nároku na náhradu SSU žalobu zamietol. Ohľadom bolestného mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca skutočne prekonal útrapy a bolesti spojené s úrazom, ktoré uňho doposiaľ pretrvávajú najmä pri zmene počasia. Stotožnil sa s vyčíslením bolestného intervenientom, aj čo sa týka porovnania vyčíslenia výšky bolestného v jednotlivých žalobcom predložených posudkoch MUDr. Bôžika, MUDr. Psárskej i posudkového lekára intervenienta MUDr. Vidoviča. Žalobcovi priznal nárok na bolestné za 210,75 bodov x 60,- Sk (1,99 eur), teda 12.645,- Sk (419,74 eur), ktorý podľa voľnej úvahy vzhľadom na všetky okolnosti zvýšil len na 5-násobok - 2.098,69 eur. Z tejto sumy odpočítal plnenie zo strany intervenienta vo výške 419,74 eur (12.645,- Sk), žalobcovi priznal náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 1.678,95 eur, a vo zvyšku nárok žalobcu na bolestné zamietol. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca po rekonvalescencii nastúpil na totožné miesto ako mal dohodnuté pred úrazom podľa návrhu pracovnej zmluvy, kde vykonával totožnú prácu (administratívnu), pričom nedošlo k zmene pomerov, čo sa týka financií, žalobca nebol uznaný ani čiastočne za invalidného, a preto žalobu v časti nároku na mimoriadne zvýšenie SSU zamietol.
4. Poukázal na to, že na odvolanie žalobcu odvolací súd vyššie uvedený rozsudok uznesením č.k. 14Co/290/2010-248 zo dňa 27.08.2012 v časti zamietnutia nároku na náhradu škody na zdraví titulom bolestného a SSU zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd poukázal na to, že v súvislosti s nárokom na bolestné boli žalobcom predložené celkovo tri posudky, a to posudok MUDr. Bôžika zo dňa 10.01.2005 a posudky MUDr. Psárskej zo dňa 31.03.2005 a zo dňa 19.04.2007, pričom v posudkoch o bolestnom MUDr. Psárskej (z jej posudkov vychádzal žalobca) boli vytrpené bolesti žalobcu sumárne ohodnotené na 494 bodov. Zdôraznil, že podľa prílohy A. Zásady pre hodnotenie III. Postup pri vydávaní posudkov vyhlášky č. 23/1965 Zb. odsek 15, ak ustanovený počet bodov prevyšuje 300 bodov, možno posudok vydať iba vtedy, ak ho potvrdil prednosta príslušného odborného oddelenia, prípadne jeho zástupca. Keďže predmetné posudky o bolestnom MUDr. Psárskej neboli schválené prednostom príslušného oddelenia v zmysle vyhlášky, nie je možné na ne prihliadať a je potrebné nanovo vykonať dokazovanie ohľadne škody na zdraví titulom bolestného. Z hľadiska posudzovania nároku na SSU mu odvolací súd vytkol, že z rozsudku nevyplýva (a ani nie je nijak zdôvodnené), prečo nepriznal žalobcovi náhradu škody na zdraví titulom SSU napriek tomu, že žalobca predložil posudok o SSU s G. J. R.. Odvolací súd preto dospel k záveru, že je potrebné, aby súd prvej inštancie vykonal dokazovanie ohľadne existencie a výšky SSU žalobcu.
5. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu doplnil dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou: forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., znalecká organizácia zapísaná v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pod evidenčným č. 900 232, ktorá v spore vypracovala znalecký posudok č. 302/2014 zo dňa 05.12.2014. Opätovne vykonal dokazovanie oboznámením doterajších výsluchov strán sporu a svedkov, uviedol podrobný obsah vyjadrení a výpovedí sporových strán a v konaní vypočutých svedkov H.. E. J., H.. H. L. C. H.. G. Y.. Konštatoval skutočnosti, ktoré mal preukázané jednotlivými listinnými dôkazmi, keď zhrnul ich obsah (jednotlivé lekárske posudky, lekárske správy, trestný rozkaz, pracovné zmluvy žalobcu a návrh pracovnej zmluvy, zistenia z Obchodného registra, likvidačná správa intervenienta). Uviedol tiež obsah vyjadrenia žalobcu k znaleckému posudku znaleckej organizácie a výsluchov sporových strán a intervenienta k uvedenému posudku.
6. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk zistil, že bodové hodnotenie za bolesť vypracované podľa tabuľky č. I/III. prílohy k vyhláške č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 84/1967 Zb., vyhl. č. 78/1981 Zb. a vyhl. č. 47/1995 Z.z. na základe predloženej zdravotnej dokumentácie zo všetkých zdravotníckych zariadení, v ktorých sa žalobca liečil pre úraz zo dňa 02.04.2004, je 487,50 bodov. Zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode, u žalobcu nezanechali trvalé následky, ktoré by bolo možné bodovo ohodnotiť podľa cit. vyhlášky v zmysle sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa predloženej zdravotnej dokumentácie možno poranenia, ktoré žalobca utrpel, označiť ako ľahké a stredne ťažké. Liečenie, okrem rany na jazyku, prebehlo bez komplikácii v súlade s bežným spôsobom liečenia, pričom zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že liečba nebola komplikovaná a prebehla bežným spôsobom, bez použitia bolestivejšieho spôsobu liečby, teda bez liečby nad rámec bežného spôsobu liečenia. Všetky zranenia, okrem rany na jazyku, boli liečené konzervatívne, teda bez operačnej liečby. Jedinou komplikáciou bola X. Y. S. K. E., ktorá bola dodatočne S.Á. X. C. K., a preto podľa zásad pre hodnotenie bolestného cit. vyhlášky bod 9 - táto komplikácia bola ohodnotená ako samostatný zákrok. Všetky v súčasnosti žalobcom uvedené ťažkosti, ktoré dával do súvisu s dopravnou nehodou, sú subjektívneho charakteru, bez akéhokoľvek objektívneho potvrdenia ich príčin. Žalobca sa nijakým spôsobom po utrpených zraneniach neliečil, nebol kontrolovaný pre komplikácie a nebral ani žiadnu medikamentóznu liečbu v súvislosti s komplikáciami predmetného zranenia. Bolesti chrbtice, tak ako ich poškodený uvádza, boli už interpretované aj v predchorobí, tak ako sú uvedené v nálezovej časti. Subjektívne ťažkosti, bez objektívneho podkladu, nie je možné považovať v zmysle citovanej vyhlášky za sťaženie spoločenského uplatnenia, a teda nie je ich možné bodovo ohodnotiť. Podľa zdravotnej dokumentácie posledný zdravotný záznam, ktorý je možné dať do súvislosti so zraneniami s dopravnou nehodou je nález zo dňa 20.12.2004 - ide o popis MRI pravého ramena, kde je konštatované podozrenie na poškodenie jamky pravého ramenného kĺbu v súvislosti s bolesťami pravého ramena. Ide o vyslovenie suspektnej diagnózy, čo je len podozrenie, a nakoľko táto v ďalšej liečbe nebola potvrdená a ani nebola liečená, nie je možné ju akceptovať a tento záznam možno považovať za posledný. Týmto dňom možno považovať stav poškodeného za ustálený. Poškodený je z medicínskeho hľadiska vzhľadom na poranenia plne zhojený a môže vykonávať akúkoľvek činnosť bez obmedzenia fyzickej záťaže.
7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že po vykonaní znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou sa strany a intervenient vyjadrili k znaleckému posudku. Žalobca so závermi posudku nesúhlasil a vyjadril svoje námietky, žalovaný a intervenient sa s posudkom stotožnili. Žalobca uviedol, že trvá na ohodnotení otrasu mozgu vo výške 40 bodov, teda ako stredne ťažký stupeň otrasu mozgu podľa položky č. 223 písm. b) vyhlášky. Namietal, že v znaleckom posudku chýba zmienka o B. B. - P.F. X, X Y. C. S. B. X Y., a navrhol zahrnúť do bodového ohodnotenia aj bodové ohodnotenie týchto ďalších zubov v zmysle položky 62 písm. b) vyhlášky. Nesúhlasil s tým, že v bodovom ohodnotení nie je zohľadnená položka XXX - J. R. s bodovým ohodnotením 65 bodov v zmysle posudku o SSU vypracovanom MUDr. Janou Psárskou dňa 31.03.2006. Po uvedení ďalších námietok zotrval na zvýšení bolestného na 20-násobok bodového hodnotenia a pri odškodnení za SSU na 30-násobok bodového hodnotenia.
8. Vec posúdil právne podľa ust. § 415, § 420 ods. 1 a 2, § 444, § 822, § 823 Obč. zák., vyhl. č. 423/1991 Zb., § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 až 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení do 31.07.2004, § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a zák. č. 649/2007 Z.z.. Vysvetlil inštitút generálnej prevencie, zodpovednosti toho, kto poruší právnu povinnosť, za škodu, ktorá vnikla v príčinnej súvislosti s uvedeným, ako i účel a spôsob určenia výšky bolestného a SSU. Konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 02.04.2004 došlo k dopravnej nehode, zavinenej žalovaným, ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III č.k. 5T 116/04 uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1 a 2 Tr. zák.. Žalovaný sa dopustil trestného činu ublíženia na zdraví voči žalobcovi tým, že ako vodič motorového vozidla nedal prednosť v jazde oproti idúcemu motocyklu, ktorý viedol žalobca, čím spôsobil dopravnú nehodu s následkom ťažkej ujmy na zdraví u žalobcu, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na 2 roky a na zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu po dobu 3 rokov. Žalobca ako poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie občiansko-právne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca nebol v čase vzniku dopravnej nehody zamestnaný, jeho predchádzajúci pracovný pomer bol ukončený dohodou, nebol evidovaný na úrade práce, podľa nepodpísaného návrhu pracovnej zmluvy zo dňa 20.03.2004 mal žalobca nastúpiť do pracovného pomeru k dňa 19.04.2004 ako bezpečnostný pracovník, kde z dôvodu následkov z úrazu nenastúpil. Z pracovnej zmluvy zo dňa 15.11.2005 mal preukázané, že žalobca po rekonvalescencii z následkov
úrazu po dopravnej nehode nastúpil do zamestnania ako bezpečnostný pracovník v Disko klube Dopler v Bratislave. Z pracovnej zmluvy zo dňa 10.08.2006 mal preukázané, že žalobca nastúpil do práce dňa 10.08.2006 ako bezpečnostný pracovník v Disko klube Dopler v Bratislave. Z vykonaného dokazovania mal preukázaný tiež zdravotný stav žalobcu pred i po nehode. Konštatoval, že žalobca sa pred nehodou (vek 28 rokov) venoval aktívne športovej činnosti, ktorej sa z dôvodu následkov úrazu venovať nemohol, ale nebol uznaný za invalidného dôchodcu, preukázateľne ďalej podniká v poskytovaní bezpečnostnej služby a plnohodnotne sa zaradil do pracovnej činnosti.
9. Zosumarizoval, že žalobca si uplatnil 20-násobok bolestného, teda 504,75 bodov x 60,- Sk (1,99 eur) x 20, čo v prepočte na eur predstavuje 20.105,56 eur, a tiež 30-násobok SSU, teda 65 bodov x 60,- Sk (1,99 eur) x 30, v prepočte 3.883,69 eur. Ohľadne bolestného uviedol, že na základe opätovne vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca v súvislosti s úrazom vzniknutým v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 02.04.2004 skutočne prekonal útrapy a bolesti. Pri stanovení výšky sumy bolestného vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk č. 302/2014, v ktorom znalecká organizácia stanovila na základe predloženej zdravotnej dokumentácie zo všetkých zdravotníckych zariadení, v ktorých sa žalobca liečil, bodové ohodnotenie za bolesť, ktorú žalobca utrpel, v celkovej výške 487,50 bodov (487,50 bodov x 1,99 eur predstavuje 970,125 eur bez mimoriadneho navýšenia). Opätovne vyhodnotil, že žaloba je v časti uplatneného nároku na SSU čo do základu a výšky nedôvodná, a teda nadväzne je nedôvodné aj mimoriadne zvýšenie SSU. Plne sa stotožnil so znaleckým posudkom znaleckej organizácie, ako aj s v ňom uvedeným bodovým ohodnotením bolestného 487,50 bodov (970,125 eur), keď poukázal na to, že okolnosti osobitného zreteľa na jeho mimoriadne zvýšenie žalobca nepreukázal. Žalobcove tvrdenia a nesúhlas so znaleckým posudkom znaleckej organizácie vyhodnotil za účelové a ničím nepodložené. Vo zvyšku žalobu zamietol, keď pri nároku na SSU uviedol, že žalobca sa plnohodnotne zaradil do pracovnej činnosti, pričom tento nárok spochybnil aj znalecký posudok. Vo vzťahu k bolestnému dal do pozornosti, že odvolací súd konštatoval, že znalecký posudok MUDr. Psárskej bol vypracovaný v rozpore s vyhláškou a nemožno naň prihliadať, a že na tento posudok neprihliadala ani znalecká organizácia vo svojom znaleckom posudku č. 302/2014. Žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom znalca, ktorý sa podieľal na vypracovaní znaleckého posudku č. 302/2014, nepripustil pre jeho nadbytočnosť a zrejmú účelovosť. Poukázal na to, že intervenient plnil žalobcovi v priebehu konania bolestné len čiastočne, a to vo výške 12.645 Sk (419,74 eur), pričom výpočet výšky sumy bolestného podľa bodového ohodnotenia na základe znaleckého posudku znaleckej organizácie č. 302/2014 je nasledovný: 487,50 bodov x 60 Sk (1,99 eur) predstavuje 970,125 Sk. Z uvedeného vyvodil, že rozdiel medzi znaleckými posudkami činil 276,75 bodov (487,50 bodov mínus 210,75 bodov), ktoré vynásobil 1,99 eur a priznal žalobcovi sumu 550,73 eur. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. a s poukazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol, že žiadna zo strán nemá vzhľadom na úspešnosť v tomto spore právo na náhradu trov konania.
10. Proti tomuto rozsudku (jeho zamietajúcej časti) podal žalobca včas odvolanie a žiadal ho v zamietajúcej časti a v rozhodnutí o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť a jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení bodového ohodnotenia v celom rozsahu stotožnil so znaleckým posudkom č. 302/2014 inštitútu forensic.sk, pričom sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkami k znaleckému posudku, nevykonal dôkaz výsluchom znalca MUDr. Gemeša v spojení s nesprávnym právnym posúdením posudku MUDr. Psárskej ako relevantného dôkazu. V odôvodnení ani relevantne nevysvetlil, prečo pokladá dôkazy preukazujúce jeho nárok na SSU, jeho mimoriadne zvýšenie, mimoriadne zvýšenie bolestného a zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného za nevieryhodné, prečo ich nevzal do úvahy, prečo sa niektorými jeho dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať a nevysporiadal sa s jeho návrhom na vykonanie dôkazu preskúmaním znaleckého posudku. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nerešpektoval už právoplatne vyriešenú prejudiciálnu otázku vo svojom skoršom rozsudku č. k. 7C/54/2006-221 zo dňa 02.06.2010, kde mu priznal náhradu škody titulom bolestného vo výške 1.678,95 eur na základe mimoriadneho zvýšenia bodového ohodnotenia bolestného na 5-násobok. Keďže pri svojom rozhodovaní nezohľadnil právoplatný výrok svojho skoršieho rozsudku, dospel k nesprávnemu výpočtu náhrady škody titulom bolestného, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný. Poukázal tiež na to, že pri posudzovaní posudku MUDr. Psárskej súd prvej inštancie nesprávne vyložil odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, týkajúce sa nespôsobilosti tohto posudku ako relevantného dôkazu a tento výklad namietol. Zdôraznil, že uvedený posudok môže byť v rozpore s vyhláškou č. 23/1965 Zb. v časti bolestného, avšak určite nie posudok týkajúci sa SSU, ktorý MUDr. Psárska vypracovala dňa 31.03.2006 samostatne a SSU obodovala 65 bodmi s diagnózou „. R.. Naviac odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval rozpor
s uvedenou vyhláškou výlučne iba pri posudku, ktorý sa týkal bolestného. Ak by súd prvej inštancie správne vyložil odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, musel by sa vysporiadať s rozporom záverov posudku MUDr. Psárskej a znaleckého posudku, z ktorého vychádzal v časti SSU. Zopakoval tiež svoje námietky voči znaleckému posudku inštitútu, ktoré doručil súdu prvej inštancie, s dôrazom na to, že sa súd s týmito jeho námietkami nijako nevysporiadal a v jeho rozsudku absentuje akékoľvek zdôvodnenie ich nerešpektovania. Odôvodnenie napadnutého rozsudku považoval aj za neúplné, keďže súd sa vôbec nevysporiadal a neodôvodnil rozhodnutie o zamietnutí výsluchu MUDr. Petra Gemeša, hoci on považoval jeho výsluch za nevyhnutný pre riadne zistenie a ustálenie skutkového stavu predovšetkým vzhľadom na vyššie uvedený rozpor medzi posudkami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/238/2008 a na svoje právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keďže nedostal odpoveď na svoj rozhodujúci argument. Výsluch znalca k znaleckému posudku považoval za dôkaz nevyhnutne potrebný na zistenie existencie prípustnosti jeho nároku na SSU, mimoriadne zvýšenie SSU a bolestného a zvýšenie bodového ohodnotenia pri bolestnom, avšak súd ho odmietol vykonať. Súdu prvej inštancie vytkol, že poprel jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a znemožnil mu uskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Za ďalšiu vadu rozsudku považoval, že súd na posudok MUDr. Psárskej, týkajúci sa SSU, neprihliadal a ani neriešil vzájomný rozpor vykonaných dôkazov, keď neprihliadol ani na uvedený posudok, ani na to, že jeho nárok na SSU bol spoľahlivo preukázaný aj výpoveďami svedkov a vychádzal výlučne so záverov znaleckého posudku inštitútu. Zopakoval, že dopravnou nehodou, ktorú spôsobil žalovaný v hrubej nedbanlivosti, mu bola spôsobená ujma na zdraví s trvalými následkami, v dôsledku ktorých sa obmedzili jeho možnosti pracovného uplatnenia a voľby povolania a úplne stratil predpoklady na uplatnenie v športovom živote. Ani s jeho návrhom na vykonanie dôkazu preskúmaním znaleckého posudku inštitútu kontrolným znaleckým posudkom sa súd nijak nevysporiadal a to ani v rozsudku, ktorý aj z tohto dôvodu považoval za nepreskúmateľný. Zdôraznil tiež, že skorším rozsudkom mu súd prvej inštancie priznal náhradu škody titulom bolestného vo výške 1.678,95 eur, a to na základe mimoriadneho zvýšenia bodového ohodnotenia bolestného na 5-násobok, čo odôvodnil tým, že takto určené zvýšenie pri bolestnom je korektné a správne. V tejto súvislosti poukázal na to, že proti tejto časti priznaného nároku nebolo podané odvolanie ani žalovaným ani intervenientom a teda rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení bodového ohodnotenia pri bolestnom najmenej na 5-násobok je právoplatné, a teda po zodpovedaní tejto prejudiciálnej otázky je zrejmé, že jeho právo na mimoriadne zvýšenie bodového ohodnotenia pri bolestnom nemôže byť menšie ako 5-násobok (keďže odvolanie proti skoršiemu rozsudku podal iba on do zamietajúcich častí). Z uvedeného vyvodil, že súd mu mal správne priznať minimálne 5-násobok bodového ohodnotenia a to bez ohľadu na to, či sa ďalším dokazovaním preukáže nižšie mimoriadne zvýšenie. Súd sa preto mal zaoberať len prípadným zvýšením bolestného, prípustnosťou nároku na SSU a na jeho mimoriadne zvýšenie, avšak pre nesprávne právne posúdenie veci po vrátení veci odvolacím súdom nedodržal zásadu prekážky už rozhodnutej veci. Naviac, skorší rozsudok a jeho právoplatný výrok nie je v napadnutom rozsudku nijak zohľadnený a súd ani v odôvodnení nevysvetlil ako dospel k výpočtu sumy bolestného bez zohľadnenia už právoplatne priznanej sumy. Výpočet považoval za nesprávny, keď súd vychádzajúc zo znaleckého posudku inštitútu vynásobil hodnotu ním priznaných bodov bolestného vo výške 487,5 hodnotou 60,- Sk bez násobku mimoriadneho zvýšenia, čím dospel k sume bolestného 970,125 eur a zároveň sa snažil zohľadniť už predchádzajúcu úhradu bolestného intervenientom, ktorú mu tento vyplatil vo výške 12.645,- Sk na základe posudku MUDr. Vidoviča, čo je v prepočte 419,74 eur. Súd prvej inštancie zložitým výpočtom dospel k sume 550,73 eur, hoci so zohľadnením už uhradenej sumy by mu ostávalo uhradiť sumu 550,39 eur. Zhrnul, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti, v dôsledku čoho mu súd znemožnil uplatňovať jeho práva a porušil jeho právo na spravodlivý proces.
11. Žalovaný ani intervenient odvolanie nepodali a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.
12. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a prejednal odvolanie žalobcu na odvolacom pojednávaní (ust. § 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 a 2 C.s.p.) dňa 31.01.2022, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany (žalobca v zastúpení právnym zástupcom) a právny zástupca intervenienta, ktorých najskôr oboznámil s doterajším priebehom konania, a následne strany vypočul. Odvolací súd konštatoval, že žalobca sa v tomto konaní podľa poslednej pripustenej zmeny žaloby, v ktorej je zohľadnené čiastočné späťvzatie, domáha bolestného zvýšeného na 20-násobok vo výške 19.685 eur za 504,75 bodov a SSU zvýšeného na 30-násobok vo výške 3.883,69 eur za 65 bodov. „Prvým“ rozsudkom súd prvej inštancie žalobcovi
prisúdil bolestné 1.678,95 eur, ustálené na 210,75 bodov, zvýšené na 5-násobok (po odpočítaní plnenia intervenientom vo výške 419,74 eur) a zvyšok uplatneného nároku na bolestné zamietol. Nárok na SSU zamietol. Na odvolanie žalobcu bol tento prvý rozsudok v zamietajúcej časti zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Vo vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť, keďže ani žalovaný ani intervenient odvolanie nepodali. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie následne rozhodol rozsudkom, ktorý je preskúmavaný v tomto odvolacom konaní, a žalobcovi prisúdil bolestné 550,73 eur za ďalších 276,75 bodov podľa znaleckého posudku (bez zvýšenia na 5-násobok) a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo vyhovujúcej časti je rozsudok právoplatný, žalobca odvolaním napadol zamietajúcu časť. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojom odvolaní a na argumentácii počas konania pred súdom prvej inštancie a v odvolaní, žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a priznať mu aj zvyšok žalobou uplatneného nároku, a žalovaný a právny zástupca intervenienta žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolací súd zopakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu, a to v zmysle ust. § 204 C.s.p. čítaním resp. stručným oboznámením obsahu v spise založených listinných dôkazov a výpovedí. Oboznámil najmä lekárske posudky (č.l. 27 a nasl.), lekársky posudok (č.l. 87), obsah výpovedí MUDr. Psárskej (č.l. 122), MUDr. Božíka (č.l. 131), MUDr. Vidoviča (č.l. 141) a znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk (č.l. 318). Listinné dôkazy, ktoré boli už v priebehu konania stranám doručené, oboznámil len stručne. Právny zástupca žalobcu nemal k vykonanému dokazovaniu námietky a zopakoval dôvody svojho odvolania. Právny zástupca intervenienta považoval rozsudok súdu prvej inštancie za správny a navrhol ho potvrdiť. Žalovaný súhlasil s intervenientom. Právny zástupca žalobcu zotrval na návrhu na dokazovanie výsluchom znalca k znaleckému posudku znaleckej organizácie a aj na návrhu vypracovať kontrolný znalecký posudok. Žalovaný a právny zástupca intervenienta nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd zúčastnených oboznámil s tým, že žalobcom navrhnuté dôkazy nevykoná. Dokazovanie vyhlásil uznesením za skončené. V záverečných rečiach strany sporu a intervenient zotrvali na svojich argumentoch.
13. Podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 1 vyhlášky š. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej aj „vyhláška“) bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorázove. Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa § 4 ods. 1 cit. vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky"). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti. Podľa § 6 ods. 1 cit. vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa § 6 ods. 2 cit. vyhlášky suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10. Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Podľa § 7 ods. 2 cit. vyhlášky celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk. Podľa § 7 ods.3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na
zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy. 14. Odvolací súd dospel po zopakovaní dokazovania v relevantnom rozsahu k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v časti zmenil a žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, a to v časti týkajúcej sa odškodnenia bolestného, teda stanovenia jeho základného bodového ohodnotenia (tu zohľadnil diagnózu otras mozgu stredného stupňa) a jeho mimoriadneho zvýšenia na 5-násobok (tu zobral na zreteľ, že o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté). Vo zvyšnej napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý nárok žalobcu na ďalšie mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti a zamietnutý nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil po vyhodnotení, že je vecne správny. Po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel totiž k záveru, že súd prvej inštancie v dôsledku nedostatočného hodnotenia dôkazov v časti nároku žalobcu na bolestné, a to pri stanovení základného bodového ohodnotenia otrasu mozgu, a zároveň nerešpektovania svojho vlastného právneho záveru, na základe ktorého predchádzajúcim rozsudkom právoplatne žalobcovi prisúdil nárok na 5-násobné zvýšenie odškodnenia ním vytrpenej bolesti, vyvodil z vykonaného dokazovania nesprávne skutkové, a na ich základe aj nesprávne právne závery, čo rezultovalo do zamietnutia žaloby žalobcu v časti o zaplatenie bolestného vo výške 2.352,17 eur. Preto v tejto časti, týkajúcej sa bolestného, napadnutý rozsudok zmenil a žalobcovi odškodnenie bolestného v uvedenej výške priznal. Na druhej strane, ani po zopakovaní dokazovania odvolací súd nezistil (v zhode so súdom prvej inštancie) žiadny dôvod na ďalšie mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti žalobcu nad rámec priznaného 5-násobku základného bodového ohodnotenia, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo zvyšku zamietnutia nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolesti ako vecne správne potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny aj vo zvyšnej zamietajúcej časti, keď dospel k rovnakému záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto ani nárok na jeho mimoriadne zvýšenie.
15. Odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie preukázané a v konaní ani nebolo sporné, že vinou žalovaného došlo k dopravnej nehode (žalovaný bol právoplatne odsúdený) a ku škode na zdraví žalobcu. Podľa ust. § 450 Obč. zák. sa jedná o generálnu prevenciu, z ktorej vyplýva, že pri jej nesplnení koná účastník občianskoprávneho vzťahu protiprávne a teda zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti (v našom prípade trestným činom). Žalovaný preukázateľne spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej žalobca utrpel zranenia, boli tak splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví žalobcu. Napokon, uvedené právne závery žalovaný ani intervenient počas predchádzajúceho konania nepopierali a o zodpovednosti žalovaného za škodu na zdraví žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté „prvým“ rozsudkom súdu prvej inštancie.
16. Sporný v konaní bol rozsah škody žalobcu, ktorý žiadal odškodniť bolesť i sťaženie spoločenského uplatnenia, a jej výška, ako i žalobcom uplatnený nárok na mimoriadne zvýšenie ním požadovaného odškodnenia. Súd prvej inštancie „prvým“ rozsudkom žalobu v časti uplatneného nároku žalobcu na SSU a jeho mimoriadne zvýšenie zamietol a zamietol ho aj napadnutým rozsudkom (odvolanie žalobcu je predmetom tohto odvolacieho konania). Vo vzťahu k uplatnenému nároku na bolestné súd prvej inštancie „prvým“ rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo výške 1.678,95 eur a vo zvyšku nároku žalobcu na náhradu škody na zdraví titulom bolestného žalobu zamietol. Základné bodové ohodnotenie bolesti ustálil na 210,75 bodov a pri hodnote bodu 60,- Sk, teda 1,99 eur, bolestné určil vo výške 419,74 eur. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca prekonal útrapy a bolesti spojené s úrazom, na ktoré prihliadol a nárok žalobcu na bolestné zvýšil na 5-násobok, teda na sumu 2.098,69 eur, z ktorej odpočítal plnenie zo strany intervenienta vo výške. 419,74 eur (12.645,- Sk). Ani žalovaný ani intervenient tento záver súdu prvej inštancie nerozporovali, súhlasili s ním, odvolanie proti vyhovujúcej časti „prvého“ rozsudku nepodali, a preto nadobudol v tejto časti právoplatnosť.
17. Po zrušení „prvého“ rozsudku odvolacím súdom v jeho zamietajúcej časti a následnom vykonaní znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou forensic.sk (na návrh strán sporu) súd prvej inštancie vychádzajúc zo znaleckého posudku tejto znaleckej organizácie, závery ktorého si osvojil, ustálil, že za zranenia, ktoré žalobca utrpel, predstavuje bodové ohodnotenie bolesti 487,50 bodov a žalobcovi napadnutým rozsudkom prisúdil bolestné 550,73 eur (1,99 eur za bod) za ďalších 276,75 bodov podľa znaleckého posudku, avšak bez zvýšenia na 5-násobok a vo zvyšku žalobu o náhradu škody titulom bolestného zamietol. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd prvej inštancie už v „prvom“
rozsudku, a to právoplatne, vyriešil otázku žalobcom požadovaného mimoriadneho zvýšenia bolestného tak, že vyhodnotil, že žalobca má vzhľadom na vytrpené bolesti nárok na mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného na 5-násobok. Preto, ak žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerešpektoval túto ním už právoplatne vyriešenú otázku, keď mu nepriznal bolestné zvýšené na 5-násobok, vyhodnotil odvolací súd túto jeho odvolaciu námietku za dôvodnú. S poukazom na to, že pôvodné rozhodnutie, ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na plnenie bolestného zvýšeného na 5-násobok, v sebe zahŕňa aj rozhodnutie o tom, že žalobca má nárok na bolestné zvýšené na 5-násobok a toto rozhodnutie je právoplatné, zaviazal žalobcu na zaplatenie 2.202,92 eur. Vychádzal pri tom z výpočtu, že 5-násobok bolestného za 276,75 bodov v hodnote 1,99 eur za bod (ktoré bolo napadnutým rozsudkom právoplatne žalobcovi priznané) predstavuje 2.753,65 eur a od tejto sumy odpočítal právoplatne priznaných 550,73 eur. I keď sa rovnako ako súd prvej inštancie so znaleckým posudkom znaleckej organizácie v časti ustálenia zranení žalobcu a bodového ohodnotenia bolestného stotožnil, výnimku predstavuje žalobcom utrpený otras mozgu, pri ktorom odškodnenie žalobcu zmenil, keď dospel k záveru, že žalobcovi patrí bolestné za G. S. H. R. R. (J.. XXXb) Y. L. S. XX L. C. X/X J. J. XX L., C. X. Ľ. R. (J.. XXXa) Y. L. S. XX L.. Vychádzal pri tom z dôkazov, vykonaných súdom prvej inštancie a zopakovaných na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd z lekárskych posudkov a výpovedí na pojednávaní ustálil, že MUDr. Psárska, MUDr. Vidovič a znalecká organizácia vychádzali pri hodnotení G. S. H. z lekárskych správ a prepúšťacej správy žalobcu, avšak MUDr. Božík bol jeho ošetrujúci lekár, ktorý žalobcu vyšetril priamo po úraze a S. H. hodnotil i vzhľadom na dĺžku bezvedomia žalobcu v trvaní 20 minút ako stredného stupňa a na takomto posúdení diagnózy zotrval aj po konfrontácii s MUDr. Vidovičom. Odvolací súd vyhodnotil posúdenie zranenia a stanovenie G.B. S. H. R. R.V.Ň. lekárom, ktorý bezprostredne po úraze žalobcu vyšetril a bol aj jeho ošetrujúcim lekárom za najpresnejšie a majúce základ v osobnej skúsenosti so žalobcom priamo po úraze, a preto nemá pochybnosť o tom, že diagnóza bola stanovená správne a osvojil si ju. Za otras mozgu stredného stupňa priznal žalobcovi zvyšných 15 bodov v hodnote bodu 1,99 eur (29,85 eur) a po zvýšení na 5-násobok (ako už bolo uvedené vyššie, tento nárok bol už žalobcovi právoplatne priznaný) zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi aj 149,25 eur. Na priznanie ďalšieho odškodnenia bolesti ani jeho mimoriadneho zvýšenia nezistil žiadny dôvod. Ak žalobca po prvýkrát vo vyjadrení k znaleckému posudku znaleckej organizácie (v roku 2015) žiadal zahrnúť do bolestného aj odškodnenie za B. Ď. B. (B.), odvolací súd uvádza, že zo žiadnej lekárskej správy ani posudku jeho tvrdenie o zlomenine viacerých zubov nevyplýva. Napokon, žalobca počas celého konania tvrdil, že správny je posudok o bolestnom MUDr. Psárskej, ktorá hodnotila „U. B. X,X L., teda úplne rovnako ako všetky ostatné posudky. Žiadne ďalšie mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť odvolací súd žalobcovi nepriznal, keď dospel k záveru, že jeho zvýšenie (nad už ustálený 5- násobok) nie je dôvodné. Žalobca v konaní nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali ním požadované mimoriadne zvýšenie odškodnenia bolestného (žiadne opakované výnimočne bolestivé operácie ani bolesť, ktorú by bolo možné hodnotiť ako mimoriadnu, na hranici mučivých útrap a pod.), a takéto výnimočné dôvody nevyplývajú zo žiadneho pred súdom vykonaného dôkazu, naopak, závermi znaleckého posudku znaleckej organizácie sú priamo vylúčené. Odškodnenie za bolesť žalobcu, tak ako bolo priznané, je primerané povahe poškodenia jeho zdravia a priebehu liečenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa nároku na bolestné zmenil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.352,17 eur a vo zvyšnej zamietajúcej časti týkajúcej sa bolestného rozsudok ako vecne správny potvrdil.
18. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zamietnutí nároku žalobcu na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (a teda aj jeho požadovaného zvýšenia) odvolací súd potvrdil ako vecne správny a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil za nedôvodné. Napriek tomu, že MUDr. Psárska v lekárskom posudku v roku 2006 uviedla G. J. R. a ohodnotila SSU žalobcu na 65 bodov, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie na jej lekársky posudok vzhľadom na aktuálnejší znalecký posudok znaleckej organizácie a závery v ňom uvedené neprihliadal, pretože rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku. Ako uviedla sama neurologička MUDr. Psárska na pojednávaní v roku 2008, pri tejto diagnóze ide vlastne „o subjektívne ťažkosti pacienta Y. po S. H. a môžu dlhodobo pretrvávať“. Uviedla tiež, že už pri vypracovaní lekárskeho posudku v roku 2005 mala túto diagnózu uviesť, lebo tento syndróm sa u neho prejavoval v čase jej prvotného vypracovávania, mal bolesti hlavy, závrate a pocity tŕpnutia končatín. Odvolací súd konštatuje, že J. R. žalobcu zrejme nebol závažný, keďže MUDr. Psárska ho ohodnotila na 65 bodov. Podľa položky 250 sa totiž hodnotí J. R. podľa rozsahu a závažnosti príznakov v rozpätí 50 až 200 bodov. Zo znaleckého posudku znaleckej organizácie odvolací súd zistil, že pri neurologickom vyšetrení dňa 03.05.2004 (prvovyšetrenie) skutočne neurologička takéto subjektívne ťažkosti žalobcu do správy uviedla. Pri neurologickom vyšetrení dňa 26.05.2004 (kontrola)
už žalobca podľa správy žiadne takéto subjektívne ťažkosti neuvádzal. Jeho stav bolo možné považovať za ustálený 20.12.2004, kedy je v zdravotnej karte žalobcu posledný záznam, avšak nesúvisiaci R. J. R.. Zo znaleckého posudku tiež jednoznačne vyplýva, že u žalobcu nevznikli žiadne trvalé následky z úrazov, ktoré utrpel pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným, na žiadne sa ani neliečil, nebol kontrolovaný pre komplikácie, ide teda len o jeho subjektívne ťažkosti bez objektívneho podkladu, ktoré nie je možné považovať za sťaženie spoločenského uplatnenia a nie je ich možné v zmysle vyhlášky bodovo hodnotiť. Ak znalecká organizácia v znaleckom posudku na otázku ohľadom možností žalobcu vykonávať športové aktivity, uviedla, že žalobca je z medicínskeho hľadiska plne zhojený a môže vykonávať akúkoľvek činnosť bez obmedzenia fyzickej záťaže, uvedené len korešponduje s tým, že sám žalobca pri vyšetrení uvádzal len subjektívne ťažkosti s tým, že bojové športy, ktoré pred nehodou cvičieval, nemôže vykonávať, „nakoľko sa necíti dostatočne zdravý, aby mohol túto záťaž vydržať a bojí sa, že by sa mu mohlo niečo stať“. Znalecká organizácia akékoľvek sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu vylúčila a odvolací súd taktiež žiadne sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ani zo súdneho spisu nezistil. Napokon, ani žiadny z lekárov, okrem MUDr. Psárskej v danom čase, čo už v čase rozhodovania nie je aktuálne, žiadne sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu neustálil. Nárok na takéto odškodnenie žalobca nepreukázal a v konaní bol vyvrátený. Vzhľadom na objektívnu skutočnosť, že žalobca má posledný záznam v lekárskej dokumentácii 20.12.2004 a následne sa ani neliečil, ani nenavštívil s nejakými konkrétnymi následkami zo zranení z nehody lekárov, jeho ťažkosti sú subjektívne, nepodložené žiadnymi lekárskymi správami, a jednoznačný záver znaleckého posudku, vylučujúci sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, nepovažoval ani odvolací súd za potrebné ani hospodárne vypočúvať lekára, ktorý pred vypracovaním znaleckého posudku žalobcu vyšetril, ani nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Naviac, Civilný sporový poriadok pripúšťa dôkaz súkromným znaleckým posudkom a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby v konaní takýto posudok v konaní predložil, čo neurobil. Možno uzavrieť, že ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu v časti ním uplatneného nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia takéhoto odškodnenia zamietol, rozhodol správne a odvolací súd s jeho rozhodnutím súhlasí.
19. Odvolací súd dospel po zopakovaní dokazovania z časti k iným záverom ako súd prvej inštancie a vo zvyšnej časti sa s jeho rozhodnutím stotožnil. Z vyššie dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa nároku na bolestné podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.352,17 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
20. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., ktoré stanovuje, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech strán i ich neúspech v spore vyhodnotil odvolací súd za rovnaký, keďže žalobca si uplatnil dva nároky, pričom v nároku na bolestné bol úspešný (keďže jeho výška závisela od úvahy súdu) a žalovaný neúspešný. V nároku na SSU bol úspešný zase žalovaný a žalobca neúspešný. Preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tiež, že štát má voči stranám sporu nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.). V tejto súvislosti uvádza, že štátu patrí náhrada trov, ktoré skutočne vynaložil v súlade s v danom čase platnou procesnou normou, ustanovením § 148 O.s.p., podľa ktorej mu ex lege vznikol nárok na ich náhradu, a to napriek tomu, že nová procesná úprava (C.s.p.) analogické ustanovenie neobsahuje. Aplikáciou základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 C.s.p. s použitím ustanovenia § 253 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 a § 470 ods. 2 C.s.p. je možné štátu náhradu trov konania voči neúspešnej strane sporu priznať aj za právnej úpravy Civilného sporového poriadku.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).