Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/9/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcov 1/ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., H. XX, 2/ Y. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., H. XX, 3/ Z. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., H. XX, 4/ S. H., nar. XX. XX. XXXX bytom G., Q. 2, 5/ O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., Z. XX, všetci zastúpení advokátkou Z.. S. N., M. kancelária v G., P. XX, proti žalovaným 1/ F.. M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. G., N. XXX/X, 2/ F.. Y. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., S. XXXX/XX, 3/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. G., O. XXX/XX, 4/ K. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., S. XXXX/XX, 5/ S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., 9. mája XXXX/XX, 6/ I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., S. XXXX/XX, žalovaní v rade 2/ až 6/ zastúpení advokátkou Z.. I. L., M. kancelária v G., ul. P. 5, o určenie a o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Q. súdu v G. č. k. -771 zo dňa 03. 09. 2020 takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a vo výrokoch, ktorými rozhodol o trovách konania (výroky IV. až VI.), p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku, ktorým určil vecné bremeno právo cesty peši a nemotorovým vozidlom (výrok I. a II.) ostáva nedotknutý.

III. Žalobcovi sú povinní zaplatiť žalovaným v rade 2/ až 6/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

IV. Žalovanej v rade 1/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že na nehnuteľnostiach v kat. úz. G., ktoré sú evidované na LV XXXXX ako parc. KN-C č. XXXX/X, na LV XXXXX ako parc. KN-C č. XXXX/X, a na LV XXXXX ako parc. KN-C č. XXXX/X viazne právo cesty, prechodu peši a nemotorovým vozidlom v prospech vlastníkov nehnuteľností, ktoré sú evidované v kat. úz. G. na LV XXXXX ako parc. KN-E č. XXXXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, na LV XXXX ako parc. KN-C č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2 a vlastníkov rodinného domu súp. č. XXXX na parc. KN-C č. XXXX v rozsahu vyznačenom bodmi 26, 25, 9, 10, 11, 13, 19, 20, 22, 21 geometrického plánu Ing. S. P. - A. č. XXX/XXXX a náčrtu, ktorý tvorí súčasť geometrického plánu po modro vyznačenej trase, ako je vyznačené v platnom stave katastrálnej mapy v kat. úz. G.. Geometrický plán Ing. S. P. - Geoplán č. XXX/XXXX zo dňa 11.01.2012, úradne overený Správou katastra G. pod č. 9/12 dňa 19. 01. 2012, tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (výroky I. a II.). 1.2. Žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena právom prejazdu motorovými vozidlami, okresný súd zamietol (výrok III.).

2.1. Žalobcovia sa domáhali určenia práva prechodu a zriadenia prejazdu v prospech vlastníkov rodinnému domu súp. č. XXXX a parc. KN-C č. XXXX, na ktorej je postavený s tým, že vecné bremeno bolo vydržané ešte ich právnymi predchodcami v rozsahu, ako je uvedené vo výroku rozsudku Okresného súdu Brezno XC/XX/XXXX. Vecné bremeno v prospech žalobcov vzniklo za rovnakých skutkových a právnych podmienok. V konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Brezno sp. zn. bolo na sporných pozemkoch vo vlastníctve žalovaných určené vecné bremeno ako právo cesty prechodu peši a nemotorovým povozom v prospech žalobcu v 5/ rade. V konaní nebolo určené vecné bremeno v prospech vlastníka parc. KN-E č. XXXXX/X, pretože nežalovali všetci spoluvlastníci. 2.2. Žalobcovia 1/ a 2/ sú v režime BSM výlučnými vlastníkmi pozemkov KN-C č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX a stavieb, garáž súp. č. XXX na parc. č. XXXX a rodinný dom súp. č. XXXX na parc. č. XXXX. 2.3. Žalobcovia 1/, 3/ a 4 sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov parc. KN-C č. XXXX/X, č. XXXX a stavby na parc. č. XXXX/X, ako aj pozemkov KN-E č. XXXXX/X, č. XXXXX/X a č. XXXXX. 2.4. Žalobca 5/ je vlastníkom stavby rodinný dom súp. č. XXXX na parc. KN-C č. XXXX/X, ktorá parcela je evidovaná na LV XXXXX v spoluvlastníctve žalobcov 1/, 3/, 4/ a 5/.

3.1. Okresný súd zistil, že Okresný súd v Brezne rozhodol rozsudkom č. k. -221 zo dňa 17. 09. 2013 o žalobe, ktorú podali žalobcovia v rade 1/ a 5/ proti M. I., právnej predchodkyni žalovaných v rade 1/ až 6/. Uvedeným rozsudkom určil v prospech žalobcu 5/ O. K., vlastníka rodinného domu súp. č. XXXX na parc. č. KN-C XXXX v kat. úz. G. vedený na LV XXXX, vecné bremeno právo cesty prechodu peši a nemotorovým povozom tak, ako bolo vyznačené geometrickým plánom plánu Ing. S. P.

- Geoplán č. XXX/XXXX a náčrtu, ktorý tvorí súčasť geometrického plánu. Vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXXX/X bola žaloba zamietnutá, pretože na strane žalobcu mali byť všetci vlastníci pozemku, v prospech ktorých sa malo byť určené právo vecného bremena. 3.2. Okresný súd nezistil v rozhodnutí, ktoré bolo vydané v konaní sp. zn. prekážku právoplatne rozhodnutej veci, lebo nedošlo k záväznému posúdeniu veci, ktorá je predmetom konania.

4.1. Okresný súd mal preukázané, že pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXXX evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXXXX a nachádzajúca sa v lokalite U. o výmere 600 štvorcových siah, bola v roku 1927 reálne rozdelená na základe dohody vtedajších vlastníkov, súrodencov Z. H. a S. H., vydatej za Z. K.. O rozdelení nehnuteľnosti bola spísaná zápisnica z 15. 10. 1927 a vyhotovený nákres. Stav terénu, na ktorom sú nehnuteľnosti umiestnené je taký, že pozemky a stavby, pôvodne oddelené pre právnych predchodcov žalobcov sa nachádzajú na južnej strane, ktorá je vyššie položená, pretože terén stúpa zo severu na juh, t. j. od pozemkov a stavieb žalovaných. 4.2. Právny predchodcovia žalobcov Z. K. a manž. S., rod. H. si na južnej strane, t. j. v hornej časti rozdelenej parcely postavili v 20. rokoch 20-teho storočia dom, v ktorom vyrastali súrodenci žalobcovia 1/, 3/ a 4/. Ako prístupovú cesta ku svojej domovej nehnuteľnosti používali nehnuteľnosti vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných a to na prechod pešo, bicyklom a konským povozom. Po smrti Z. K. (XXXX) a jeho manželky S. (XXXX) začali žalobcovia s prestavbou domu, v ktorom žalobca 1/ býval od jari do jesene. Po rekonštrukcii domu sa sem preťahoval a býva žalobca 5/, ktorý je výlučným vlastníkom starorodičovského domu súp. č. 13. 4.3. Z dokazovania v konaní na Okresnom súde Brezno sp. zn. bolo preukázané, že prístupová cesta viedla cez dvor žalovaných, z pravej strany ich domu. Z druhej, ľavej strany domu, mimo dvor začali žalobcovia jazdiť autami (GAZ, Škoda XXX) v 70. rokoch a potom v 90.-tych rokoch 20. storočia, keď začali žalobcovia hospodáriť a žalobca 5/ sa natrvalo prisťahoval .

5.1. Okresný súd mal preukázané, že právni predchodcovia žalobcov Z. K. s manželkou S., rod. H. vydržali právo zodpovedajúce vecnému bremenu, podľa Stredného , pričom právo prechodu cez pozemok právnych predchodcov žalovaných užívali dobromyseľne, keďže do roku XXXX, kedy došlo k reálnemu rozdeleniu s Z. H., ktorý bol bratom S., boli spoluvlastníkmi celej rozdeľovanej parcely, na ktorej žili a hospodárili. Pri rozdelení muselo byť účastníkom dohody zrejmé využívania prístupovej cesty k pozemkom a stavbám. Právo prechodu vzniklo a po celý čas vydržacej doby bolo vykonávané vo väzbe na vlastníctvo a užívanie nehnuteľnosti právnych predchodcov žalobcov po rozdelení pôvodnej nehnuteľnosti. 5.2. Vydržanie práva cesty cez pozemky žalovaných okresný súd posudzoval podľa uhorského obyčajového práva od rozdelenia pôvodnej pozemnoknižnej parcely v roku XXXX. Podľa uhorského obyčajového práva bolo možné vydržať právo služobnosti za podmienky oprávnenej nerušenej držby po dobu 32 rokov. Po účinnosti , Stredného bolo možné

vydržať za predpokladu nepretržitej oprávnenej držby po dobu 10 rokov, pričom vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 1951 skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej vydržacej doby. Okresný súd posudzoval vydržaciu dobu podľa Stredného a uzavrel, že k vydržaniu práva prechodu došlo po uplynutí 10 ročnej vydržacej doby k 01. 01. XXXX.

6.1. Rozsah vecného bremena, ktoré žalobcovia vydržali, vyplýva z geometrického plánu Ing. S. P. - Geoplán č. XXX/XXXX zo dňa 11.01.2012, úradne overený Správou katastra G. pod č. 9/12 dňa 19. 01. 2012 a náčrtu, ktorý tvorí súčasť geometrického plánu po modro vyznačenej trase. Vecné bremeno je vyznačené v platnom stave katastrálnej mapy v kat. úz. G. na základe rozsudku Okresného súdu v Brezne č. k. -221 zo dňa 17. 09. 2013. 6.2. Na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných v kat. úz. G., ktoré sú evidované na LV XXXXX ako parc. KN-C č. XXXX/X, na LV XXXXX ako parc. KN-C č. XXXX/X, a na LV XXXXX ako parc. KN-C č. XXXX/X, v rozsahu vyznačenom bodmi 26, 25, 9, 10, 11, 13, 19, 20, 22, 21 geometrického plánu Ing. S. P. - Geoplán č. XXX/XXXX, viazne právo cesty, prechodu peši a nemotorovým vozidlom v prospech vlastníkov nehnuteľností, ktoré sú evidované v kat. úz. G. na LV XXXXX ako parc. KN-E č. XXXXX/X, trvalý trávny porast o výmere XXXXX m2, na LV XXXX ako parc. KN-C č. XXXX, záhrady o výmere XXX m2 a vlastníkov rodinného domu súp. č. XXXX na parc. KN-C č. XXXX.

7.1. Okresný súd zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali, aby bolo vecné bremeno zriadené ako právo prejazdu motorovými vozidlami. Žalobcovia nepreukázali nadobudnutie vecného bremena vydržaním ani podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa . 7.2. Z predchádzajúceho konania Okresného súdu v Brezne sp. zn. vyplývalo, že právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia v minulosti využívali ako prístupovú cestu pozemok tvoriaci dvor, teda z pravej strany rodinného domu len peši, bicyklom a konským povozom. Autami začali cez pozemky žalovaných jazdiť na prelome 80. a 90. rokov a v 90. rokoch minulého storočia mimo dvora, z ľavej strany domu. Vydržanie ako nadobúdací právny dôvod bol zrušený od 01. 04. 1964 účinnosťou ,

8.1. Žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. 1567, žalobcovia 1/, 3/, 4/ sú podielovými vlastníkmi stavby súp. č. XXXX a žalobca 5/ je vlastníkom rodinného domu súp. č. XXXX a žiadali zriadiť vecné bremeno cez priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaných. 8.2. Žalobcovia preukázali prvý predpoklad zriadenia vecného bremena podľa , že nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku, cez ktorý sa môžu žalobcovia ako vlastníci stavby, dostať na verejnú komunikáciu.

9. Pri posudzovaní podmienok na zriadenie vecného bremena okresný súd ďalej posudzoval obranu žalovaných, ktorí namietali, že prístup žalobcov k stavbám v ich vlastníctve je možné zabezpečiť inak. Ďalej posudzoval, či by navrhované právo z vecného bremena zasahovalo do práv žalovaných vlastníkov len v nevyhnutnej miere a v tej súvislosti prihliadol na princíp proporcionality práv a povinností, v zmysle ktorého súd nezriadi vecné bremeno, ak by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by boli vo výraznom nepomere k výkonu vecných práv oprávneného a povinného z vecného bremena.

10.1. Parcela KN-C č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, je v katastri evidovaná ako zastavaná plocha a dvor rodinného domu. Okresný súd posudzoval stanovisko stavebného inžiniera Ing. S. W., odborné posúdenie vypracované Ing. A., správu o posúdení vodohospodárskych pomerov od Ing. Z. Z., statický posudok vypracovaný Ing. K. N.. 10.2. Pri posudzovaní prístupovej cesty pre žalobcov cez pozemky žalovaných okresný súd vykonal obhliadku nehnuteľností žalobcov a žalovaných. 10.3. Z odborného posúdenia možnosti návrhu a realizácie prístupovej účelovej komunikácie cez parcely KN-C č. XXXX/X a č. XXXX/X vyplýva, že konfigurácia terénu v zmysle geodetického polohopisného a výškopisného zamerania vykazuje stav väčšieho stúpania (17,6 %), čo môže mať vplyv na náročnejšie riešenia a negatívne správanie okolitej zástavby. Na prejazd motorovým vozidlom by cesta vyžadovala vytvoriť spevnenú plochu cestného telesa a úpravu svahovitého terénu. Stavebné úpravy by vyžadovali použite ťažkých mechanizmov. Musí byť zohľadnená miera zásahu do pozemkov vo vlastníctve žalovaných a miera investícii súvisiacich technických úprav, ktorá vyžaduje spracovať podrobnú

dokumentáciu stavby cesty. Náklady úpravy dvora a celej prístupovej cesty by nesmeli byť z hľadiska rozsahu v nepomere k iným alternatívam prístupovej cesty. 10.4. Žalovaní poukazovali nato, že Q. P. G. vydala pre Z. K. ml., syna žalobcu 1/ stavebné povolenie za účelom prestavby a prístavby rodinného domu v posudzovanej lokalite. Uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve syna 1/ žalobcu sa nachádzajú len niekoľko metrov od stavieb žalobcov. V stavebnom konaní bolo riešené dopravné napojenie stavby s odôvodnením, že objekt je dopravne napojený na jestvujúcu poľnú prístupovú cestu, lokalita G. - X. a lokalita I..

11. Okresný súd nemal preukázané, že by žalobcovia nemali k svojim nehnuteľnostiam motorovými vozidlami iný prístup, ako uplatňovali žalobou cez pozemky vo vlastníctve žalovaných. Zistil, že nad nehnuteľnosťami žalobcov existujú viaceré obývané nehnuteľnosti, ktorých obyvatelia využívajú prístupovú cestu motorovými vozidlami od P. G. - I. a U., t. j. trasy, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkami žalobcov. Pozemky KN-E č. XXXXX/X a KN-E č. XXXXX/X, ktoré predstavujú jestvujúcu poľnú prístupovú cestu v lokalite G. - X. a I. sú vo vlastníctve Slovenskej republiky a správe Slovenského pozemkového fondu a tieto prístupové cesty priamo susedia s pozemkami vo vlastníctve žalobcov.

12. Okresný súd ďalej zistil, že medzi verejnou komunikáciou a pozemkami žalovaných, po ktorých žalobcovia žiadajú prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam, sa nachádzajú parcely KN-E č. XXXXX, č. XXXXX, XXXXX, XXXXX a XXXXX, ktoré sú vo vlastníctve iných súkromných osôb a po týchto pozemkoch prechádza existujúca účelová komunikácia k nehnuteľnostiam viacerých vlastníkov, ktorá podľa správy Mesta G. nie je ani miestnou komunikáciou a mesto nevykonáva jej správu a údržbu. Aj z tohto zistenia vyvodil, že žalobcovia by z verejnej komunikácie nemali zabezpečený prístup k svojím nehnuteľnostiam.

13.1. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol , , , , , . 13.2.O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnej strane sporu náhradu trov podľa vzhľadom na rovnaký pomer úspechu a neúspechu nepriznal. 13.3. V konaní vznikli súdnou obhliadkou trovy štátu, o ktorých okresný súd rozhodol tak, že podľa výsledku sporu žalobcovia v rade 1/ až 5 znášajú spoločne a nerozdielne náhradu trov štátu v rozsahu 50 % a žalovaní v rade 1/ až 6/ znášajú spoločne a nerozdielne náhradu trov štátu v rozsahu 50 %.

14.1. Žalobcovia podali odvolanie proti III. výrokovej vete rozsudku, ktorým okresný súd žalobu o zriadenie vecného bremena prejazdu motorovým vozidlom zamietol. Zopakovali, že iná možnosť prístupovej cesty nie je. Stavby vo vlastníctve žalobcov, dva domy a hospodárska budova, sú situované na samote, v odľahlej lokalite mesta G., od verejnej komunikácie vzdialené jeden kilometer. V spore nejde o typický novozriadený prechod k stavbám, ale o kvalitatívnu zmenu už existujúceho prechodu o šírke 4,2 m, vydržaním práva. Vecné bremeno prechodu peši a nemotorovým vozidlom je vyznačené na listoch vlastníctva na základe rozsudku . Žalobcovia nehnuteľnosti, ku ktorým žiadajú prístup motorovým vozidlom užívajú. Žalobca v rade 5/ je živnostník, v dome súp. č. XXXX má trvalý pobyt a garáž, ku svojej nehnuteľnosti sa potrebuje dostať motorovým vozidlom, v ktorom preváža potrebné náradie, žalobcovia 3/ a 4/ sú osoby v staršom veku a obmedzení v mobilite. 14.2. Žalobcovia predložili dôkazy, že iná cesta, na ktorú poukazovali žalovaní, prístupovou cestou nie je, pretože vedie z katastrálneho územia P. G. a po cudzích poľnohospodárskych pozemkoch s neidentifikovanými vlastníkmi. Žalobcovia si vyžiadali stanovisko Obce P. G. z 30. 10. 2020, v ktorom sa uvádza, že v danej lokalite sa nenachádzajú miestne ani účelové komunikácie vo vlastníctve obce a poľné cesty sú vo vlastníctve súkromných osôb. Z obhliadky vykonanej súdom boli vyhotovené zábery č. 24, č. 25 kde sú vyjazdené koľaje, ale už sa neuvádza, kde je nadväznosť od stavieb žalobcov až po verejnú komunikáciu. Cesta, ktorú okresný súd vyvodil zo stavebného povolenia pre Z. K. ml. nie je poľnou cestou v zmysle verejnej komunikácie, ale len z dôvodu vydania stavebného povolenia v stavebnom konaní, v ktorom žalovaná v rade 1/ vzniesla námietky. Bolo by zvláštne, aby mali žalobcovia dve vecné bremená, jedno na prechod peši a druhé ako prejazd motorovým vozidlom. Okolnosť, že niekto iný prechádza po označených pozemkoch motorovým vozidlom bez právneho dôvodu, nemôže byť dôvodom na konštatovanie súdu, že iná cesta existuje. Iná cesta nie je verejná komunikácia. Poukázali na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z ktorého vyplýva, že pokiaľ by sa žalobcovia mali domáhať prístupu voči neidentickým vlastníkom neusporiadaných parciel, museli by viesť samostatné konanie.

14.3. Žalobcovia namietali posúdenie neproporcionality medzi vlastníckym právom žalovaných a žalobcov ako oprávnených z vecného bremena, ktoré je po danej trase zriadené v šírke 4,2 m od roku 1927 a vedie cez dvor žalovaných, ktorý dvorom nikdy nebol, ale voľným prechodom pre právnych predchodcov žalobcov. Keďže sa nejedná o vydržanie vecného bremena, nebolo potrebné skúmať prejazd autami v minulosti cez dvor, resp. po ľavej strane domu. Spevnenie prechodu by pozostávalo len z uloženia dlaždíc a kameňov do štrku ako koľají pre prejazd motorovými vozidlami tak, ako na svojich pozemkoch vybudovali žalobcovia. Taký spôsob spevnenia cesty potvrdil aj Ing. S. W., ktorý odporučil spevniť prechod dvoma pojazdovými pásmi z kameňa, uloženými v štrku. Žalovaní si dali vypracovať rôzne posudky, ktorými chcú poukázať na neprípustnosť prejazdu motorovými vozidlami bez budovania prístupovej komunikácie. V spore sa však nejedná o výstavbu účelovej komunikácie, podliehajúcu STN normám, stavebnému a cestnému zákonu. V spore sa jedná len o prejazd, aby sa žalobcovia mohli dostať motorovými vozidlami k svojej stavbe. Znalecké posudky predložené žalovanými, na ktoré súd prihliadol, sú pre posúdenie veci nepoužiteľné. Žalovaní musia rešpektovať existujúce vecné bremeno určené v rozsudku . 14.4. Tretím dôvodom zamietnutia žaloby je, že okrem trasy už existujúceho vecného bremena peši sa musí prechádzať cez ďalšiu parcelu. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa na verejnú komunikáciu. Nebolo dokázané, že sa žalobcovia nemôžu dostať ku komunikácii cez pozemok KN-C č. XXXX/X, cez ktorý aj doteraz prechádzali bez obmedzenia. Náležitosť priľahlého pozemku je splnená cez parcelu KN-C č. XXXX/X, ostatná plocha s nezaloženým listom vlastníctva, ktorá sa využíva ako komunikácia a pre viacerých slúži viac ako 70 rokov. 14.5. Žalobcovia navrhli v priloženom geometrickom pláne cestu peši po modrej trase a alternatívne prejazd motorovým vozidlom po červenej trase. Žalobcovia si vybavili stavebné povolenie na prístavu domu, ktorá mala byť realizovaná po červenej trase z ľavej strany domu. Doteraz žalovaný 2/ stavbu nezačal realizovať a jeho stavebné povolenie malo platnosť do decembra 2020. 14.6. Žiaden dôkaz nepresvedčil, že prístup žalobcov ako vlastníkov stavieb možno zabezpečiť inak. Žalobcovia majú zato, že medzi výkonom vlastníckeho práva žalovaných a oprávnenou potrebou žalobcov nie je neproporcionalita. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti (III. výrok) zmenil tak, že žalobe vyhovie a zriadi vecné bremeno, ktoré spočíva v práve prejazdu cez označenú nehnuteľnosť motorovým vozidlom. Súčasne navrhli, aby súd rozhodol, že žalobcovia v rade 1/,2/,3/ a 5/ sú oprávnení na svoje náklady spevniť cestu pre riadny výkon práva prechodu cesty motorovým vozidlom. 14.7. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaných 2/ až 6/ zopakovali, že sú obmedzení vo výkone vlastníckeho práva k svojim stavbám, ku ktorým sa nemôžu dostať motorovým vozidlom. Iný prejazd sú pozemky patriace do poľnohospodárskeho pôdneho fondu v užívaní poľnohospodárskeho družstva P. G.. Cez pozemok KN-C č. XXXX/X, v užívaní ktorého nik nebráni, majú žalobcovia možnosť dostať sa ku komunikácii. Žiadosť o predĺženie stavebného povolenia si žalovaný v rade 2/ podal až potom, čo bolo podané odvolanie. V súdenom spore sa jedná len o prechod, prejazd, nejedná sa o výstavbu účelovej komunikácie, podliehajúcu stavebnému zákonu.

15.1. Žalovaní v rade 2/ až 6/ Navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. V konaní spoľahlivo preukázali, že žalobcovia majú možnosť iného príjazdu k svojím nehnuteľnostiam. Zo súdnej obhliadky bolo možné zistiť, že trasa, ktorú žiadali žalobcovia, by pre väčší rozsah prejazdu motorovými vozidlami potrebovala vytvoriť spevnenú plochu cestného telesa aj so spevnením svahovitého terénu. 15.2. Žalobcovia v odvolaní opätovne navrhujú v súvislosti so zriadením práva prejazdu oprávnenie spevniť cestu za účelom výkonu práva prejazdu motorovým vozidlom. Zo strany žalobcov nebola navrhovaná finančná náhrada za zriadenie vecného bremena. Pritom by sa jednalo o zásah, ktorý by výrazným spôsobom obmedzil žalovaných pri výkone vlastníckeho práva. Žalobca v rade 1/ ešte v roku 2009 adresoval právnej predchodkyni žalobcov list, v ktorom žiadal upraviť bezpečnú cestu cez dvor: „...aby auto prichádzajúce zdola, ktoré musí ešte pred výjazdom do dvora pridať plyn, nakoľko z dvora už začína prudké stúpanie a pre hospodársku budovu nie je vidno čo sa deje vo dvore.“ 15.3. So stavebnými prácami na prístavbe domu na parcele KN-C č. XXXX/X žalovaný v rade 2/ nezačal z dôvodu, že je vojakom z povolania s pohotovostnými službami počas pandemických opatrení, preto požiadal o predĺženie stavebného povolenia. 15.4. V replike na vyjadrenie žalobcov zopakovali, že parcela KN-E č. XXXXX/X vedená na LV XXXX pre kat. úz. P. G. sa vždy historicky využívala ako prístupová cesta a tak je vyznačená aj na pôvodných snímkach pozemkovej mapy, vedená ako vlastníctvo SR v správe SPF. Žalobca 5/ k svojej domovej nehnuteľnosti aj doteraz prichádza motorovým vozidlom zistenou inou trasou.

16. Žalovaná v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Prejazd motorovými vozidlami už celé desaťročia vykonávajú inými poľnými cestami, ktoré žalovaní označili ako alternatívu I a II, čo bolo overené počas súdnej obhliadky. Poľnou cestou z miestnej časti I. smer X. si žalobcovia dovážali stavebný materiál na stavby, ktoré dodatočne zlegalizovali a ku ktorým sa domáhajú prístupu cez pozemky žalovaných. Spôsob využívania pozemku ako poľná cesta nie je viazaný na druh pozemku v evidencii katastra nehnuteľností. Parcela KN-C č. XXXX/X bola v katastri KN-E vedená na právnych predchodcov žalovaných a žalovaní na svoje náklady prístupovú cestu opravujú po každej zime. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

17. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcov v rade 1/ až 5/ viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) bez nariadenia pojednávania ( a contr. ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.

18.1. Podľa , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 18.2. Podľa , vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 18.3. Podľa , pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 18.4. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19.1. Predmetom posúdenia v odvolacom konaní je žalobcami napadnutý záver okresného súdu, že žalobcovia majú k stavbám iný prístup prejazdu motorovými vozidlami, pričom na tento záver nemá vplyv skutočnosť, že právni predchodcovia žalobcov prístup po žalovanej trase, už ako vecné bremeno peši a nemotorovými vozidlami vydržali. 19.2. Pre posúdenie obsahu a rozsahu odvolania žalobcov bolo podstatné nielen to, že výslovne napadli výrok, ktorým bola ich žaloba zamietnutá, ale to, že medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodcovia žalobcov vydržali vecné bremeno, ktoré bolo určené už v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno sp. zn. . Vecné bremeno prístupovej cesty sa totiž obvykle vzťahuje tak na prechod peši ako aj na prejazd motorovými vozidlami, pokiaľ to konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu nevylučujú. Zo skutkových zistení vyplývalo, že žalobcovia nemohli vydržať právo prejazdu autom ani faktickým užívaním prístupovej cesty na prejazd autom. Skutočnosť, že prejazd motorovým vozidlom cez dvor žalovaných nebol vhodný vyplývala aj z toho, že ako prístupovú cestu autami žalobcovia využívali pozemok z ľavej strany rodinného domu žalovaných. Keďže vydržanie vecného bremena sa nevzťahovalo na právo prejazdu motorovými vozidlami, žalobcovia sa žalobou domáhali jeho zriadenia.

20.1. Zriadenie vecného bremena upravuje , ktorý je právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, preto súd nie je v otázke zriadenia a rozsahu vecného bremena nevyhnutnej prístupovej cesty viazaný iba návrhom žalobcov. Zákonná úprava nepriznáva právo nevyhnutnej cesty, ale len stanovuje podmienky, za ktorých žalobca môže dosiahnuť jej povolenia konštitutívnym rozhodnutím súdu. 20.2. Pri zriadenie práva nevyhnutnej cesty sa posudzujú nasledovné podmienky: 1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, 3. zriadenie práva cesty vylučujú okolnosti, pre ktoré nie je možné po vlastníkovi nehnuteľnosti spravodlivo žiadať, aby cestu trpel.

21.1. Odvolanie žalobcov nebolo dôvodné. Okresný súd správne vychádzal z toho, že právo prejazdu motorovým vozidlom nebolo vydržané a posudzoval ďalšie okolnosti, ktoré vyplývajú z vlastníckych a užívacích pomerov. Okresný súd vykonal obhliadku v zimnom období a zistil, že možná prístupová trasa, ktorá je využívaná, vedie cez pozemok syna jedného so žalobcov. Napokon v konaní o určenie vecného bremena bolo už v konaní sp. zn. uvádzané, že podľa svedeckých výpovedí sa využívala aj prístupová cesta od P. G.. Okresný súd posudzoval možnosť inej prístupovej cesty, ktorá nevedie cez žalované nehnuteľnosti aj proporcionalitu práv a povinností, ktorá vyplýva z posúdenia otázky, že nehnuteľnosť žalovaných, ak má slúžiť ako vecné bremeno príjazdovej cesty, má byť zaťažená v najmenšej možnej miere a v zásade za odplatu. 21.2. Okolnosti prístupovej cesty sa vždy posudzujú individuálna. Žalobcovia preukázali vydržanie vecného bremena tak, ako bolo užívané do roku 1960 a zdôraznili, že na prepravu a cestovanie sa v súčasnosti používa motorové vozidlo. Okresný súd zistil existenciu inej vhodnej príjazdovej cesty na pozemky žalobcov, ktorá vedie cez pozemky vo vlastníctve syna jedného so žalobcov a odkázal žalobcov na prístup k stavbám a pozemkom v ich vlastníctve zhora, teda z opačného smeru ako vedie trasa vecného bremena cesty pešo a nemotorovým vozidlom. 21.3. Žalobcovia namietali, že iná prístupová cesta nie je právne vysporiadaná a vedie aj na pozemky nezistených vlastníkov. Pre posúdenie inej prístupovej cesty nebolo rozhodujúce, či je žiadané vecné bremeno napojené na cestu, ktorá má znak účelovej komunikácie. Na to, aby sa cesta považovalo za účelovú komunikáciu, nie je potrebná jej evidencia v správe obce, ale musí byť preukázaná komunikačná potreba a ďalej, čo aj mlčky daný súhlas vlastníka, resp. oprávneného užívateľa, ktorý pripustil verejné užívanie komunikácie bez náhrady pre neurčitý okruh ďalších užívateľov. Žalobcovia, ktorí sa domáhajú vecného bremena nemusia žalovať všetkých vlastníkov pozemkov, ktoré sa nachádzajú medzi ich pozemkami a verejnou cestou, pokiaľ preukazujú, že osoby, ktoré nežalovali, umožňujú užívať prístupovú cestu na základe právneho dôvodu, ktorý môže vyplývať aj zo záväzkového práva.

22.1. Bolo preukázané, že právni predchodcovia žalobcov a žalobcovia aj v minulosti využívali na prepravu nákladu cestu zhora od P. G. a neuviedli žiadny relevantný dôvod, ktorý im bráni využívať prístupovú cestu, ktorá vedie aj po pozemku, ktorý je vo vlastníctve syna žalobcu v 1/ rade. V tej súvislosti neboli ich dôvody presvedčivé ani z toho hľadiska, že o zriedenie prístupovej cesty nežaloval spolu so žalobcami v tomto konaní aj Z. K. ml., čo nasvedčuje tomu, že využíva zistenú inú prístupovú cestu nielen za účelom stavebného konania. Tvrdenia žalobcov o neexistencii inej prístupovej cesty je aj touto skutočnosťou vyvrátené. 22.2. Navyše skutočnosť, že prístupová cesta k pozemkom žalovaných nenadväzuje na verejnú komunikáciu, bola zistená aj pri posudzovaní prístupovej cesty nadväzujúcej na nehnuteľností žalovaných, ktorú navrhli sami žalobcovia. Táto pokračuje po súkromných pozemkoch a voči vlastníkov týchto pozemkov žalobcovia vecné bremeno tiež nežiadali. 22.3. V inom rozhodnutí sp. zn. , na ktoré poukázali v odvolaní žalobcovia, bolo zriadené vecné bremeno súdnym rozhodnutím za náhradu k rekreačným chatkám na pozemku, ktorý je evidovaný ako dvor rodinného domu. Súd zdôraznil princíp proporcionality, keď uviedol, že pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je potrebné rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup aj vtedy, ak by sa javil ako obtiažnejší. 22.4. Dôvodom pre zriadenie vecného bremena nie je to, že žalobca 5/ je živnostník a ďalší žalobcovia sú osoby obmedzené v mobilite z hľadiska svojho veku, lebo vecné bremeno sa posudzuje vo vzťahu k nehnuteľnostiam a nie k osobám, ktoré stavby a nehnuteľnosti vlastnia a užívajú. To, že si žalobca postavil garáž a potom žiadal zriadiť vecné bremeno na prejazd autom cestou, ktorá je len jednou z viacerých prístupových trás, nie je sám osebe dôvod, aby súd žalobe vyhovel.

23.1. Dôvodmi pre zamietnutia žaloby, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení, nebolo len zistenie existencie inej prístupovej cesty. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia posudzoval aj otázku proporcionality práv a povinností v prípade zaťaženia pozemkov žalovaných prístupovou cestou a súčasne okolnosti, pre ktoré nemožno od žalovaných spravodlivo žiadať, aby zriadenie vecného bremena trpeli, ktoré zriadenie vecného bremena vylučujú. 23.2. Takou okolnosťou bol zistený nepomer práv a povinností, preukázaný najmä odbornými vyjadreniami, z ktorých vyplýva potreba terénnych a stavebných úprav, aby bola zabezpečovaná zjazdnosť a údržba navrhovanej prístupovej cesty pre motorové vozidlá. Teda existujú okolnosti, ktoré by výrazne zasiahli do obvyklého užívania nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobcovia nepreukázali tvrdené skutkové tvrdenia pre zriadenie vecného bremena bezodplatne. Bezodplatnosť sa posudzuje len vo vzťahu k vydržanému právu.

24.1. Vecné bremeno cesty môže súd zriadiť len za náhradu primeranú ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Peňažnou náhradou, ktorá je súčasťou rozsudku o zriadenie vecného bremena sa zohľadňuje, že dochádza k trvalému právnemu zaťaženiu vlastníctva pozemku a zohľadňujú sa aj všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinášajú. Obvyklá cena za zriadenie vecného bremena teda zohľadňuje vecné hľadisko, ktorým je vyjadrený plošný rozsah zaťaženia, spôsob užívania, rozsah rušenia osôb povinných vecné bremeno strpieť a zohľadňuje právne hľadisko, ktorým sú vyjadrené právne vady, znižujúce všeobecnú cenu nehnuteľností zaťažených vecným bremenom. Treba rozlišovať hodnotu práva zodpovedajúcu vecnému bremenu cesty na strane jednej a náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva na strane druhej. 24.2. Pri posudzovaní veci je potrebné zohľadniť aj to, ako je cesta svojím povrchom prispôsobená účelu a či za rovnakým účelom slúži aj žalovaným. Je nezanedbateľný rozdiel užívania cesty, ktorá je zaťažená iba prechodom peši od jej užívania osobnými, prípadne nákladnými motorovými vozidlami, s čím sú spojené vyššie imisie hluku a prachu. 24.3. „Ak treba pri rozhodovaní o povolení nevyhnutnej cesty vážiť, či by ujma, ktorá vznikne zriadením práva nevyhnutnej cesty vlastníkovi pozemku prevyšovala ujmu vzniknutú vlastníkovi stavby odopretím tohto práva, nemožno tým rozumieť, že je potrebné dať do pomeru len náklady, ktoré by musel žalobca vynaložiť na dosiahnutie sledovaného cieľa iným spôsobom a ujmu spôsobenú obmedzením hospodárenia na zaťažovanom pozemku. Ujma žalovaného v neposlednom rade spočíva v tom, že všeobecná cena jeho nehnuteľností v dôsledku zaťaženia klesne, táto ujma je vyjadriteľná v peniazoch.“ (viď uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). Inými slovami je rozdiel v obvyklej cene, za ktorú by žalobcovia mohli kúpiť nehnuteľnosti zaťažené, alebo nezaťažené vecným bremenom.

25.1. Žalobcovia navrhovali na svoje náklady spevniť cestu pre riadny výkon práva prechodu cesty motorovým vozidlom. Aj v tejto časti žaloby, ktorá bola spojená s ich návrhom na zriadenie vecného bremena, okresný súd žalobu zamietol. Navrhované spevnenie cesty nie je spojené so zriadením vecného bremena, ale s jeho vykonávaním a údržbou. Ide o právny vzťah upravený , preto nie je predmetom konania o zriadenie vecného bremena. 25.2. Hoci určenie kritérií pre určenie výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením nevyhnutnej cesty je otázka právna, samotné stanovenie hodnoty požadovaného vecného bremena bolo vecou skutkových tvrdení žalobcov. Podstatné je to, že z hľadiska posúdenia proporcionality, žalobcovia požadovali vecné bremeno prejazdu motorovým vozidlom bezodplatne, iba na základe toho, že vydržali vecné bremeno prechodu peši. Žaloba je tak v rozpore s pravidlom, že ustupujúci vlastník nehnuteľnosti, ktorý je povinný strpieť vecné bremeno, má nárok na finančnú náhradu.

26.1. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že dvor žalovaných, po ktorom vedie uvažované vecné bremeno cesty, je ohraničený rodinným domom a hospodárskymi stavbami a umiestnenie prístupovej (prejazdovej) cesty cez dvor žalovaných je v svahovitom teréne, keď cesta stúpa z dvora ďalej po záhrade (lúke) na pozemky žalobcov, na ktorých majú umiestnené stavby. 26.2. Pre skutkové posúdenie vhodnosti a účelnosti vecného bremena ako práva cesty motorovými vozidlami nebol rozhodujúci len právny záujem na strane žalobcov ako oprávnených z vecného bremena, ale rovnako aj oprávnené právne záujmy na strane žalovaných, ktorí nehnuteľnosti využívajú na bývanie, odpočinok a rekreáciu, teda princíp proporcionality. 26.3. Keďže právny predchodcovia strán sporu v zmysle pôvodnej dohody o rozdelení nehnuteľnosti z roku 1927 nepovažovali za potrebné vybudovať prístupovú cestu, vykonať v potrebné terénne úpravy, okresný súd posudzoval obranu žalovaných, či zriadeniu vecného bremena prejazdu motorovým vozidlom nebráni aj existujúce umiestnenie stavieb žalobcov a prirodzené prírodné podmienky, ako je svahovitosť pozemkov, odtok povrchovej vody, potreba terénnych úprav, bezpečnosť všetkých užívateľov a predchádzanie škodám. Ako významný dôvod žalovaní uviedli bezpečnosť jazdy motorovým vozidlom v oboch smeroch, najmä v zime a nedostatočná prejazdnosť cez dvor nákladným motorovým vozidlom. Vzhľadom na svahovitosť a polohu posudzovaných nehnuteľností v teréne by používanie cesty za účelom prejazdu motorových vozidiel vyžadovalo vykonanie terénnych a stavebných úprav, statického zabezpečenia cesty a okolitých stavieb, ktoré vlastnícky patria žalovaným.

27.1. Odvolací súd dodáva, že vo vzťahu k žalobcovi 5/ bolo žalované právo prejazdu motorovým vozidlom zamietnuté už predošlým rozsudkom -221 zo dňa 17. 09. 2013, čo však

nezakladalo prekážku res iudicata, lebo dôvodom zamietnutia inej žaloby bolo neúplné procesné spoločenstvo na strane žalobcov. 27.2. Pre posúdenie procesnej prekážky res iudicata je rozhodujúce, či sa rozsudkom deklaruje alebo konštituuje právo. V inom konaní sa posudzovalo vydržanie práva prechodu peši a nemotorovým vozidlo, ktoré nezakladá procesnú prekážku. Posudzovalo sa aj to, či došlo k vydržaniu práva prejazdu motorovým vozidlom, kde súd žalobu zamietol, lebo nebolo preukázané vydržanie práva. Pokiaľ žalobcovia nepreukázali vydržanie práva prejazdu motorovým vozidlom, zostávala im možnosť domáhať sa zriadenia vecného bremena prejazdu motorovým vozidlom konštitutívnym rozhodnutím súdu. Iba v takom prípade, ak by bola zamietnutá žaloba o zriadenie vecného bremena za nezmenených skutkových okolností, išlo by o prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

29. Odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách prvostupňového konania, ktorým nepriznal náhradu trov žiadnej strane sporu vzhľadom na rovnaký pomer úspechu a neúspechu. Žalobcovia boli úspešní pokiaľ ide o určenie vydržaného vecného bremena a žalovaní boli úspešní zamietnutím žaloby o zriadenie vecného bremena. Uvedený záver žalovaní nespochybnili. Z rovnakých dôvodov okresný súd správne zaviazal každú stranu sporu uhradiť po jednej polovici trovy štátu.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ). V odvolacom konaní boli v zmysle úspešní žalovaní. Žalovaným v rade 2/

- 6/ odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia, a žalovaná v rade 1/ žiadne trovy spojené s vyjadrením k odvolaniu nepreukazovala.

31. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod ( alebo v spojení s a ).

Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa .