Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-128-2017.pdf
PDF · 97.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/128/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., S. M. O. XXX/X, 2/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., S. M. O. XXX/X, 3/ P.. H. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. XXXX/XX, 4/ P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., M. XX, 5/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., J. F. XXX/XX, 6/ G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., 9. mája XXXX/ XX, 7/ G.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., 9. mája XXXX/XX, zastúpených JUDr. Stanislavom Rešutíkom, advokátom, AK so sídlom Brezno, Námestie M. R. Štefánika 29/36, proti žalovanej: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Dr. I. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom, AK so sídlom Brezno, Kiepka 80, v konaní o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č. k. 6C/407/2013-202 zo dňa 07.02.2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom 1/ až 7/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zriadil vecné bremeno na nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX Okresného úradu W., katastrálneho odboru, pre k.ú. M. D., a to pozemok s parc. č. I.-O. XXXX/XX, ostatné plochy, o výmere X XXX m2, v rozsahu trasy podľa geometrického plánu č. XC-XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveného znalcom z odboru geodézia a kartografia G.. F. O., O. 3, Q. O., G.: XXXXXXXX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovými vozidlami, pričom povinným z vecného bremena je vlastník parcely I.-O.. XXXX/XX v k.ú. M. D. vedenej na LV č. XXXX a oprávneným z vecného bremena sú vlastníci stavieb - rekreačných chát v k.ú. M. D., vedených na LV č. XXX ako stavba so súp.č. XXX na parc. č. I.-O. XXXX/XX (správne má byť C-KN XXXX/XX), na LV č. XXX ako stavba so súp. č. XXX na par. č. I.-O. XXXX/XX, na LV č. XXX ako stavba so súp. č. XXX na parc. č. I.-O. XXXX/X a na LV č. XXX ako stavba so súp. č. XXX na parc. č. I.-A. XXXX/X. Zároveň uložil povinnosť žalobcom zaplatiť žalovanej náhradu za zriadenie vecného bremena. O trovách konania rozhodol, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Zriadenie vecného bremena právne odôvodnil poukazom na ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pre neexistenciu prístupu z verejnej komunikácie k stavbám a pozemkom žalobcov, zriadil vecné bremeno práva prechodu cez pozemok žalovanej. K otázke prístupu cez iný pozemok, než pozemok žalovanej uviedol, že pokiaľ by sa žalobcovia chceli domôcť prístupu k svojim stavbám cez iné pozemky, a to buď dohodou alebo súdnou cestou, museli by sa domáhať voči neujasnenému
okruhu a identite osôb, nakoľko parcely registra „I.“ č. XXXX/X a XXXX sú z vlastníckeho hľadiska neusporiadanými, zasahuje do nich aj parcela č. XXXX/X, ktorá je vedená duplicitne v registri „B.“ pre čiastočne totožnú plochu. Pri zriadení vecného bremena okresný súd vychádzal z geometrického plánu G.. F. O., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. O výške náhrady za zriadené vecné bremeno rozhodol na základe znaleckého posudku G.. P. T.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keď žalobcom ako strane úspešnej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. V odôvodnení uviedla, že od roku 2008 je majiteľkou pozemku I.-O. XXXX/XX, pričom túto parcelu pretína nezákonná „stávajúca“ cesta. Vzhľadom na skutočnosť, že pozemok pretína cesta, tento je nevyužiteľný. Uviedla, že súd nezobral do úvahy jej návrh, aby cesta bola preložená okrajom jej pozemku. V odvolaní namietla tiež výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena. Vytýkala tiež, že súd pri rozhodovaní neprihliadol na jej písomné a ústne vyjadrenia, a že cestu bolo možné riešiť okrajom pozemku, prípadne spôsobom, že by si žalobcovia odkúpili časť jej pozemku a boli by spolumajitelia terajšej cesty, ako aj priľahlého pozemku.
4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Z odvolania žalovanej nevyplýva, v čom a z akých odvolacích dôvodov je rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny, prípadne v čom je nesprávny postup súdu v tomto konaní. Žalovaná získala parcelu I.-O. XXXX/XX vydržaním v roku 2008. Existencia prístupovej cesty už v dobe výstavby predmetných chát bola dokázaná predloženou mapou X. č. XX-XX-XX spracovanou podľa topografickej mapy z roku 1979. Prístupová cesta vedie okrajom parcely C-KN XXXX/XX a nemá žiaden vplyv na využívanie zvyšnej plochy a jej náväznosť na ostatné parcely vo vlastníctve žalovanej. O spoluvlastníctvo pozemku pod prístupovou cestou žalobcovia nemajú záujem.
5. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcov, tvrdenia žalobcov o údajnej mape z roku 1979, na ktorej by mala byť zakreslená cesta cez parcelu XXXX/XX nepovažuje za vierohodnú. Poukázala na priebeh nadobudnutia vlastníctva, ako aj na rozdelenie parcely na dve časti, ktorá sa z tohto dôvodu stala pre ňu nevyužiteľnou. Podľa jej názoru súd môže nariadiť vecné bremeno len v takom prípade, keď príjazd k nehnuteľnosti nie je možné vyriešiť inak, pričom žalobcom navrhla spôsob riešenia príjazdovej cesty k ich chatkám. Žiadala, aby odvolací súd uznal jej odvolanie za správne.
6. V následnom vyjadrení žalobcovia opätovne žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, prejednal odvolanie žalovanej bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 379 CSP - zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
11. Predmetom konania bola žaloba žalobcov 1/ až 7/ na zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností - stavieb a pozemkov pod stavbami, a to spočívajúce v práve cesty cez pozemok vlastnícky patriaci žalovanej. Nárok žalobcov okresný súd správne právne posúdil v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).
12. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
13. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši možný konflikt výkonu vlastníckych práv s možnosťou zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu, avšak len v podobe práva cesty cez cudzí pozemok, pod čím je potrebné rozumieť právo prechodu a prejazdu, ak je to pre riadne využitie nehnuteľnosti potrebné. Uvedené ustanovenie však použitím pojmu „môže zriadiť“ priamo naznačuje, že súd nemá povinnosť vždy tak urobiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy, ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby, a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Pri úvahe súdu o tom, či zriadi alebo nezriadi vecné bremeno, sa súd vždy zaoberá aj princípom proporcionality platným pri obmedzení základných práv.
14. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena je aj to, že vlastník stavby, ktorý nemá prístup k stavbe si nemôže tento prístup zabezpečiť inak. Pod možnosťou zabezpečiť prístup inak je potrebné rozumieť možnosť zabezpečiť si prístup aj vtedy, ak by sa tento javil ako obtiažnejší.
15. Okresný súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z princípu proporcionality (aj keď ho výslovne nepomenoval), keď poukázal na to, že otázku prístupu k nehnuteľnostiam žalobcov nie je možné riešiť inak, len v zmysle návrhu žalovanej. Okresný súd jasne popísal, že parcely registra „I.“ č. XXXX/X a XXXX, na ktoré poukazovala žalovaná a cez ktoré navrhla viesť prístupovú cestu k nehnuteľnostiam žalobcov, sú z vlastníckeho hľadiska neusporiadanými, pričom zasahuje do nich aj parcela č. XXXX/X vedená duplicitne v registri „E“ pre čiastočne totožnú plochu. Z tohto dôvodu preto odvolací súd považuje záver okresného súdu za správny, keď prihliadal na to, že žalobcovia by sa zriadením vecného bremena buď dohodou alebo súdnou cestou museli domáhať voči neujasnenému okruhu a identite osôb, na ktorých určenie by muselo prebehnúť samostatné súdne konanie. Správne prihliadal na to, že existuje prístupová komunikácia vedená v registri „I.“ katastra nehnuteľností (parc. č. XXXX) síce s nezaloženým listom vlastníctva, ale fakticky slúžiaca ako verejná komunikácia v užívaní obce, ústiaca smerom k pozemkom a stavbám žalobcov, okrem iného prechádzajúca aj cez predmetnú parcelu žalovanej. Stavby a pozemky pod stavbami žalobcov nie sú bezprostredne susediacimi pozemkami s pozemkom žalovanej, cez ktorý sa žalobcovia domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty, avšak k priľahlým pozemkom v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka pre zriadenie práva nevyhnutnej cesty nie je len pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe, ale všetky pozemky, ktoré sú na zriadenie cesty potrebné, cez ktoré má byť prístup realizovaný. Prípadné zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vždy vážny zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, a preto je potrebné vždy porovnávať výhodu, ktorú by cesta poskytovala s ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty pre vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Zriadenie vecného bremena v prospech oprávnenej osoby má byť vždy krajným riešením vzhľadom na zásah do vlastníckych práv povinnej osoby, a nemal by nahrádzať iné právne inštitúty umožňujúce komplexné riešenie vzájomných vlastníckych vzťahov.
16. Výrok rozsudku, ktorým sa určuje existencia sporného práva cesty ako práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, musí byť dostatočne určitý zvlášť v prípade, keď právo nemá byť využívané v celom rozsahu služobného pozemku. Musí tak z neho jednoznačne vyplývať kadiaľ cesta vedie, spôsob výkonu práva a jeho obsah. Z rozhodnutia tiež musí byť zrejmé, že ide o vecné bremeno v prospech každého vlastníka presne uvedenej stavby. V konaní o určenie existencie práva cesty, v ktorom je daný naliehavý právny záujem na takomto určení, a kedy je priebeh cesty po ktorej má byť právo vykonané sporný, by malo platiť, že súčasťou rozsudku, ktorým sa žalobe vyhovie, musí byť geometrický plán objasňujúci kadiaľ cesta vedie. Okresný súd v tomto rozsahu dostatočne a určito vymedzil existenciu práva cesty, pričom z jeho rozhodnutia jednoznačne vyplýva, a to aj na základe pripojeného geometrického plánu, v akom rozsahu existenciou cesty je zaťažený pozemok žalovanej. Pripustenie možnosti zriadiť vecné bremeno práva cesty je podmienené okrem iného aj hľadiskom funkčnosti. Pokiaľ už cez pozemok žalovanej je sfunkčnená cesta, ktorá dokonca v zime je udržiavaná aj samotnou obcou, aby bol zabezpečený prístup v chatovej oblasti k jednotlivým chatkám žalobcov, a z geometrického plánu vyplýva, že táto cesta je zriadená v okrajovej časti pozemku žalovanej, neexistuje dôvod, prečo by pre nesúhlas žalovanej mala byť táto cesta prekladaná na iné pozemky, prípadne na inú časť nehnuteľnosti žalovanej, pokiaľ zvlášť na pozemkoch tretích osôb právo prechodu nikdy neexistovalo. Je potrebné vždy brať do úvahy princíp, že pre nehnuteľnú vec bez prístupu, pokiaľ
ju obklopuje niekoľko susedných pozemkov, musí byť nevyhnutná cesta zriadená cez ten pozemok, ktorý vyhovuje potrebe vlastníka nehnuteľnej veci riadne ju užívať s nákladmi čo najmenšími, pričom musí byť dodržané, aby povinný z vecného bremena bol zriadením alebo užívaním nevyhnutnej cesty čo najmenej obťažovaný a jeho pozemok čo najmenej zasiahnutý. Tak, ako je právo cesty vytýčené geometrickým plánom cez pozemok žalovanej, tieto predpoklady spĺňa. Žalovaná nemôže si vyberať, že na svojom pozemku nechce mať zriadenú cestu, ale má záujem cestu presunúť na pozemky iných vlastníkov. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka spočívajúce v potrebe zabezpečiť prístup k stavbe je, že a) vlastník stavby nemá prístup k stavbe a b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pod pojmom „zabezpečiť inak“ neznamená, že by sa mala cesta zriadiť cez pozemky iných vlastníkov pre nesúhlas žalovanej, zvlášť, keď cesta cez pozemok žalovanej existuje a je udržiavaná.
17. Žalovaná v odvolaní namietala tiež primeranosť náhrady za zriadenie vecného bremena. Pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena súd musí zvážiť všetky okolnosti prípadu najmä, prečo stavba zostala bez prístupu k verejnej komunikácii, ako aj všetky negatívne účinky, ktoré so sebou vytvorenie potrebnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie. Náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahŕňa aj náhradu za ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí, a to aj tým, že v dôsledku tzv. právnej závady - práva cesty svedčiace o vlastníkovi stavby, spravidla klesne cena zaťaženého pozemku, a že jeho vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený v užívaní pozemku. Stanovenie výšky náhrady je však vždy na úvahe súdu. Náhrada sa spravidla poskytuje formou jednorazového plnenia. Okresný súd pri stanovení náhrady vychádzal zo Znaleckého posudku č. X/XXXX G.. P. T., pričom správne posúdil, že túto náhradu stanovil pre každú jednu oprávnenú stavbu, pre ktorú je vecné bremeno zriaďované samostatne vo výške 220,- Eur. Výšku náhrady dostatočne odôvodnil, pričom ako uviedol, vychádzal z povahy náhrady, ktorá má primeraným spôsobom nahradiť zaťaženému vlastníkovi nehnuteľnosti obmedzenia spojené s tým, že takéto vecné bremeno bude inými subjektmi využívané v určitom rozsahu a v určitej frekvencii. Aj v tomto rozsahu je preto potrebné považovať rozhodnutie okresného súdu, ako súdu prvej inštancie, za vecne správne.
18. Odvolací súd je viazaný v zmysle § 379 CSP nielen rozsahom odvolania, ale v zmysle § 380 ods. 1 CSP aj odvolacími dôvodmi. Žalovaná síce napadla rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, avšak osobitne nevymedzila rozsah odvolania aj vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania a vo vzťahu k tomuto výroku ani neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Odvolaciemu súdu preto nezostala iná možnosť, než vzhľadom na vecnú správnosť výrokov I., II. potvrdiť rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, teda aj vo vzťahujúcom sa výroku III. o náhrade trov konania, vzhľadom na procesný úspech žalobcov v konaní.
19. V odvolacom konaní žalovaná nebola úspešná, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, preto žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).