Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-63-2021.pdf
PDF · 73.04 KB
Case nature
Subarea
17Co/63/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: N., právne zastúpený: V., proti žalovanému: N., právne zastúpenému: M., o odporovateľnosť právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24. septembra 2021, č.k. 7C/28/2019-63, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o priznaní nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o odporovateľnosť právneho úkonu (výrok I.), a to pre späťvzatie žaloby odôvodnené zaplatením dlhu, ktorého uspokojenie malo byť ukrátené odporovaným právnym úkonom. Výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zaplatenie dlhu nepovažoval súd prvej inštancie za dôvod, ktorý by bolo možné pričítať žalovanému ako zavinenie zastavenia konania, preto zaviazal k náhrade trov žalobcu. V prospech tohto rozhodnutia tiež súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal žalobu predčasne, keď v čase jej podania nebola pohľadávka žalobcu, ktorej splnenie malo byť ukrátené, priznaná vykonateľným rozhodnutím.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, a to vo výroku II. o nároku žalovaného na náhradu trov konania podal odvolanie žalobca, ktorý s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil, žiadal ho zmeniť a naopak k náhrade trov konania zaviazať žalovaného. Namietal, že aj podľa súdom prvej inštancie uvedeného rozhodnutia NS SR vo veci 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013 je pre naplnenie pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v zmysle ust. § 42a OZ postačujúce, ak sa pohľadávka stane vymáhateľnou na základe vykonateľného rozhodnutia v priebehu konania o odporovateľnosti a nemusí tak byť v tejto kvalite už v čase podania žaloby. Žalobca poukázal na to, že práve toto východisko bolo pre súd prvej inštancie dôvodom pre prerušenie tohto konania o odporovateľnosti, keď ho súd prvej inštancie prerušil uznesením zo dňa 22.01.2020 do skončenia konania o vyporiadaní BSM. V ňom bolo napokon aj žalobcovi priznané právo na zaplatenie, ktorého ukráteniu sa bránil v tomto konaní o odporovateľnosti.
3. Ďalej žalobca zmienil genézu vzniku dlhu a okolnosti odporovateľného právneho úkonu, z ktorých dovodzoval zavinenie žalovaného na zastavení konania. Uviedol, že v konaní o vyporiadanie BSM mu bolo proti exmanželke priznané právo na zaplatenie 28.015,97 eur. Pred právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia však exmanželka účelovo previedla dňa 18.02.2019 svoj byt (pôvodne v spoločnom nájme manželov) darovacou zmluvou na pána S., ktorý je jej kolega, a ten vzápätí po zavkladovaní jeho vlastníckeho práva previedol byt za cenu 1,- eur na žalovaného - spoločného syna žalobcu a jeho exmanželky. Hodnota bytu bola pritom najmenej 60.000,- eur. Z prevodu mal tak jednoznačne prospech žalovaný a podľa žalobcu bol na ňom od počiatku zainteresovaný. Aj výplatu
dlhu exmanželky z vyporiadania BSM v prospech žalobcu realizoval za exmanželku žalovaný z úveru, ktorý si na ten účel zobral.
4. V dôsledku uvedeného vyplatenia dlhu exmanželky potom odpadol dôvod domáhať sa odporovateľnosti úkonu, ktorý ukracoval jeho uspokojenie. Podľa žalobcu tak zastavenie konania jednoznačne zavinil žalovaný, a preto je namieste, aby nahradil žalobcovi trovy konania.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za správne. Za podstatné považoval to, že voči nemu podal žalobca žalobu nedôvodne, pretože on so svojou matkou ako dlžníčkou žalobcu žiaden právny úkon neuzavrel. Podľa žalovaného mohol žalobca žalovať p. S., ktorý s matkou žalovaného uzatvoril právny úkon, o ktorom úkone žalobca tvrdí, že ukrátil uspokojenie jeho pohľadávky. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax, podľa ktorej má veriteľ, ktorý sa úspešne domohol odporovateľnosti, právo na peňažnú náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, ak sa už u tejto osoby nenachádza vec nadobudnutá odporovaným úkonom. Žalovaný tiež považoval za podstatné, že odporovať možno len právnym úkonom toho, voči komu má veriteľ pohľadávku priznanú vykonateľným rozhodnutím. Napokon uviedol, že pri nadobúdaní od p. S. nemal žiadnu vedomosť, že by jeho matka bola dlžníčkou žalobcovi (jeho otcovi) a v čase uzavretia zmluvy s p. S. dlh jeho matky voči žalobcovi neexistoval. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti zmeniť podľa § 388 CSP. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 CSP, podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
7. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa voči žalovanému domáhal na základe ust. § 42a OZ určenia, že voči nemu sú právne neúčinné zmluvy o prevode bytu, a to darovacia zmluva so zriadením vecného bremena zo dňa 18.02.2019 uzatvorená medzi exmanželkou žalobcu ako darkyňou a p. S. ako obdarovaným a kúpna zmluva zo dňa 07.03.2019 uzatvorená medzi p. S. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim za cenu 1,- eur. Žalobca tvrdil, že exmanželka urobila uvedený prevod bytu účelovo s cieľom ukrátiť žalobcu ako veriteľa, pretože jej bolo zrejmé, že v konaní o vyporiadanie BSM bude zaviazaná k výplate dlhu žalobcovi.
8. Z obsahu spisu vyplýva vznik dlhu exmanželky žalobcu voči nemu na základe rozhodnutia o vyporiadaní BSM tak ako ho tvrdil žalobca, ako aj vyššie uvedený priebeh prevodu bytu pôvodne vo vlastníctve žalobkyne. Tieto skutočnosti žalovaný nerozporuje. Rovnako žalovaný nerozporuje ani to, že na výplatu dlhu exmanželky žalobcu voči žalobcovi jej poskytol finančné prostriedky, ktoré získal úverom.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. V zmysle citovaného ustanovenia má v prípade späťvzatia žaloby povinnosť nahradiť trovy konania žalobca, pretože späťvzatím procesne zaviní zastavenie konania. Iba v prípade, ak by vzal žalobu späť preto, že zo strany žalovaného došlo k správaniu, ktoré má pre žalobcu obdobné následky ako vyhovenie jeho žalobe, je možné konštatovať zavinenie zastavenia konania žalovaným.
11. V prvom rade je potrebné sa stotožniť so žalobcom, že pre možnosť vyhovenia odporovacej žalobe je dostatočné, ak sa pohľadávka žalujúceho veriteľa stane vymáhateľnou na základe vykonateľného rozhodnutia v priebehu konania o odporovateľnosti a táto kvalita pohľadávky je daná v čase rozhodnutia súdu o odporovateľnosti. Nie je nevyhnutné, ako sa nesprávne domnieva žalovaný, aby vo vzťahu k pohľadávke žalujúceho veriteľa existovalo vykonateľné rozhodnutie už v čase podania žaloby. Tento záver jednoznačne vyplýva aj z rozhodnutia NS SR vo veci 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013 a v súlade s ním bolo aj prerušenie konania, na ktoré poukazuje žalobca. Z podania žaloby pred existenciou vykonateľného rozhodnutia (vydaného v priebehu konania) preto nemožno dovodzovať predčasné podanie žaloby a z toho vyplývajúcu neopodstatnenosť žaloby, ktorá by pri späťvzatí žaloby vylučovala priznanie náhrady trov konania žalobcovi.
12. Rovnako nie je opodstatnená obrana žalovaného, že voči nemu nemohla smerovať odporovacia žaloba, pretože on s dlžníčkou žiaden právny úkon neuzavrel. Z vyššie popísanej chronológie a okolností
prevodov bytu z dlžníčky žalobcu na žalovaného je zjavné, že tieto úkony boli robené v úzkej súčinnosti zúčastnených osôb a ich cieľom bol zjavne prevod bytu dlžníčky žalobcu do vlastníctva žalovaného bez primeranej protihodnoty. Iný pohľad na vec by bol ignorovaním do očí bijúcej reality. Odporovacia žaloba, ktorou napokon žalobca odporoval oba prevody ako celok, tak mohla smerovať voči žalovanému, pretože to bol práve žalovaný, ktorý mal z takto zjavne účelovo konštruovaného prevodu prospech (§ 42b ods. 2 OZ). Súčasne zákon nevylučuje žalobu ani proti iným osobám, než tým, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon (§ 42b ods. 3 OZ). Preto v prípade žalovaného nemožno pre účely napadnutého rozhodnutia prijať bez ďalšieho záver, že žaloba proti nemu smerovať nemohla. Ak sa súčasne žalovaný zásadnou mierou podieľal na úhrade dlhu žalobcovej dlžníčky, čo žalovaný nespochybňuje, je potrebné mu pričítať zavinenie zastavenia konania. Po tejto úhrade došlo totiž k splneniu dlhu voči žalobcovi, čím úplne odpadol dôvod pre pokračovanie konania a dôvod pre rozhodnutie o odporovateľnosti právnych úkonov, ktoré mali splnenie predmetného dlhu ukracovať. Späťvzatie žaloby tu bolo už len racionálne nevyhnutným dôsledkom konania žalovaného, a preto bolo potrebné považovať žalovaného za stranu sporu, ktorá zavinila zastavenie konania.
13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie zmenil a náhradu trov prvoinštančného konania priznal žalobcovi.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).