Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sk/1/2019

Identifikačné číslo spisu: 3018200182 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3018200182.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, I. X., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -44 zo dňa 27.09.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

1. Rozsudkom č. k. -44 zo dňa 27.09.2018 krajský súd zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.03.2018 ktorým zamietla jeho odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.10.2017, ktorým podľa a , a o sociálnom poistení (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok od 11.08.2017, a to s odkazom na ustanovenia a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd ako správny súd mal za preukázané, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu vojaka z povolania v trvaní 13 rokov a 234 dní a v II. kategórii funkcií v trvaní 3 roky a 347 dní, a že doba výkonu zamestnania v I. kategórii funkcií sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/, kde však na účely žalobca získal necelých 14 rokov, a preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok v skoršom veku. Napriek tomu, že žalobca ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok dosiahol vek 58 rokov a splnil aj požiadavku odpracovania 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, vrátane služby v I. kategórii funkcií, nesplnil požiadavku trvania takej služby k 31.12.1999, vyplývajúcu z ustanovenia vety

prvej zákona o sociálnom zabezpečení. Z dôvodu, že žalobca výkon služby ukončil 31.10.1995, správne orgány, podľa názoru krajského súdu, postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcovi skorší nárok na starobný dôchodok (vo veku 58 rokov) nepriznali.

3. Voči rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v , a . Namietal, že žalovaný zle uviedol jeho vek na nárok na starobný dôchodok, keď skonštatoval, že podmienky nároku na starobný dôchodok k veku 56 rokov nespĺňa, pričom on žiadal starobný dôchodok priznať od 58. roku veku. Namietal tiež, že v jeho prípade je rozhodujúce ustanovenie , ktoré žalovaná v celom rozsahu ignorovala, avšak ustanovenie uplatnila v plnom rozsahu, a tým konala v rozpore s právnymi predpismi. Navrhol preto, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby zrušil rozhodnutia žalovanej z 13.03.2018 a z 05.10.2017.

4. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že dôvody žalobcu za opodstatnené nepovažuje, na správnosti rozhodnutia z 13.03.2018 aj z 05.10.2017 trvá a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný ( ) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, preskúmal vec bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

6. Kasačný súd, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

7. Navrhovateľ sa žalobou domáhal priznania starobného dôchodku od dovŕšenia veku 58 rokov (od 11.08.2017) s poukazom na zachovanie nárokov, ktoré mu vznikli z titulu výkonu zamestnania vojaka z povolania v rozsahu 13 rokov a 234 dní v prvej kategórii funkcií a 3 roky a 347 dní v druhej kategórii funkcií.

8. Podľa o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

9. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

10. Podľa o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a neustanovuje inak.

11. Podľa o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004 podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa , za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

13. Podľa o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

14. Podľa v spojení s o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01.01.2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h/.

15. Je zrejmé, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti pred 01.07.2002.

16. Podľa , v znení účinnom do 01.01.2004, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l/, alebo e) 60 rokov.

17. Podľa vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

18. Podľa občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

19. Podľa , podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. .

20. Ustanovenie zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.12.2023 (). Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku, ale len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

21. Pracovné kategórie boli zrušené od 01.01.2000.

22. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31.12.1999 dovŕšia stanovený vek a ktorí boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v , resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31.12.1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 01.01.2000 nemohli objektívne až po 31.12.1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.

23. Zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám zamestnancov, resp. vojakov a policajtov starobný dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v a . Tak odporkyňa ako aj súd sú viazané zákonom. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov) a vojakov, preto ju nemožno považovať za diskriminačnú či nespravodlivú ani vo vzťahu k navrhovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.

24. Kasačný súd v zhode s názorom žalovanej i krajského súdu konštatuje, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 55, resp. 57 rokov podľa a ani podľa , lebo nebol zamestnaný v takých zamestnaniach aspoň 20 rokov; získal v nich len necelých 18 rokov.

25. V danom prípade nebolo sporné, že sťažovateľ v služobnom pomere vojaka získal v I. kategórii funkcií dobu služby 13 rokov a 234 dní a v II. kategórii funkcií 3 roky a 347 dní; splnil teda podmienku uvedenú v . Nesplnil však podmienku stanovenú v , aby služba v I. (II.) kategórii funkcií trvala k 31.12.1999. Obe podmienky, uvedené v ods. 1 a 2 ustanovenia musia byť splnené súčasne. Sťažovateľ rovnako nespochybňoval, že túto službu prestal vykonávať ku dňu 31.10.1995.

26. Uvedený právny názor k posudzovaniu nárokov na skorší starobný dôchodok bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorí nesplnili podmienku určenú v o sociálnom poistení, vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky v konaniach č. k. , , , ), ktorej napadnutý rozsudok krajského súdu (i rozhodnutie žalovanej) korešponduje.

27. Hoci žalovaná vo svojom rozhodnutí nesprávne uviedla informáciu, že podľa § 21 navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok k veku 56 rokov nevznikol, čo žalobca aj namietal, uvedená nepresnosť nemá vplyv na správnosť jej právnych záverov ako takých. Z odôvodnenia jej rozhodnutia totiž vyplýva, že nesplnenie podmienky podľa bolo jedným z dôvodov zamietnutia žiadosti o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, teda odo dňa, ktorým sťažovateľ dosiahol vek 57 rokov.

28. Kasačný súd považoval tiež za preukázané, že nárok na starobný dôchodok sťažovateľovi nevznikol ani dovŕšením veku 58 rokov, resp. dovŕšením veku 59 rokov podľa a a , lebo jeho služba I. (resp. II.) kategórie funkcií netrvala k 31.12.1999.

29. Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal aplikácie ustanovenia tvrdiac, že mu nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vznikol za účinnosti v znení niektorej z noviel predchádzajúcich novele z dôvodu, že o jeho nároku podľa právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 22.12.1999) nebolo, kasačný súd túto jeho domnienku (výklad) považuje za nesprávnu.

30. Ustanovenie bolo do vložené novelou č. s účinnosťou od 22.12.1999. Došlo tým k predĺženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do 1. a 2. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. , a tohto zákona). Zákonodarca v ustanovení ods. 1 ustanovil, že v konaniach o nároku na dôchodok, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom účinnosti , sa rozhodne podľa predpisov účinných po dni nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ďalej ustanovené inak. Inak je ustanovené aj v odseku 2 tohto zákona, kde zákonodarca stanovil, že vo vzťahu k nároku na starobný dôchodok podľa , o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 22.12.1999), o nároku na starobný dôchodok sa (naopak) rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 22.12.1999).

31. Konanie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 11.08.2017 ( ), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti ). Ustanovenie odseku 2 nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to nedôvodne požaduje navrhovateľ, mylne sa domnievajúc, že v takom prípade by mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov vznikol. Sťažovateľ, ktorého služobný pomer skončil k 31.10.1995 by podmienku trvania služobného pomeru ustanovenú v nespĺňal ani v znení účinnom k 31.10.1995 (kedy sa vyžadovalo, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1995) a ani v znení účinnom do 22.12.1998 (t. j. pred účinnosťou novely č. ), lebo jeho služba I. (II.) kategórie funkcií netrvala ani k 31.12.1998.

32. Kasačný súd dospel k záveru, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla jeho žiadosť v súlade so zákonom, pretože sťažovateľ nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa , v spojení s a , resp. v spojení s a .

33. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú a zamietol ju podľa .

34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa , v spojitosti s ust. a neúspešnému sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.