Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžk/34/2018

Identifikačné číslo spisu: 5016200798 Dátum vydania rozhodnutia: 28.11.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5016200798.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : 1) H. Q., F. XX. C. XXXX, T. R. F., R. XX, 2) D. E., F. XX. E. XXXX, T. R. F., K.. E. X55, obaja právne zastúpení: JUDr. Norbert Horváth, advokát so sídlom kancelárie v Galante, Slnečná 592/2, proti žalovanému : Okresný úrad Námestovo, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom v Námestove, Miestneho priemyslu 571, za účasti : X) D. P., F. XX. E. XXXX, T. R. F., U. XXX, 2) D. P., F. XX. I. XXXX, T. R. F.F., U. XX, 3) O.. M. H., F. XX. Z. XXXX, T. R. H., XXX, 4) H. U., F. XX. F. XXXX, T. R. F., Z. XXX, 5) Poľovnícky spolok HLDOČÍN NIŽNÁ, so sídlom v Nižnej, IČO : 42 349 486, 6) "Orava" podielnícke poľnohospodárske družstvo, družstvo, so sídlom v Nižnej, Družstevná 510, IČO : 36 382 175, 7) Urbár pozemkové spoločenstvo, 027 43 Nižná, so sídlom v Nižnej, Hviezdoslavova 149, IČO : 37 810 073, 8) D.. E. T., T. H., XXX, v konaní o správnej žalobe proti opatreniu žalovaného z 11. marca 2015 č. OU-NO-PLO- 2015/004874, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov (sťažovateľov) proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 25. júla 2018 č. k. -208, takto

rozhodol:

Ôsmy senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vec vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. p o s t u p u j e veľkému senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e

1. Predmetom administratívneho postupu Okresného úradu Námestovo, Pozemkový a lesný odbor (ďalej aj ako „žalovaný orgán verejnej správy“) je evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon o poľovníctve“) pre poľovný revír Hldočín - Nižná, kód revíru 934, okres Tvrdošín, poľovná oblasť J VII. Oravská Magura, uznaný rozhodnutím Lesného úradu Dolný Kubín z 05. júna 1995 č. 405/1994-33-Hl (ďalej aj ako „predmetný poľovný revír“).

2. Dňa 09. marca 2015 bola dodaná žalovanému orgánu verejnej správy žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru (ďalej aj ako „žiadosť o evidenciu zmluvy“) Poľovníckym spolkom HLDOČÍN

NIŽNÁ, so sídlom Nižná, 027 43 Nižná, IČO : 42 349 486 (ďalej aj ako „predmetná poľovnícka organizácia“), ktorý je účastníkom správneho súdneho konania v 5) rade, v mene ktorého podal žiadosť o evidenciu zmluvy H. U., označený v žiadosti o evidenciu zmluvy ako predseda spolku.

3. K žiadosti o evidenciu zmluvy je priložená príloha - „Zmluva o užívaní poľovného revíru uzatvorená v zmysle a nasl. zák. o poľovníctve“ (ďalej aj ako „predmetná zmluva“) uzatvorená medzi vlastníkmi poľovných pozemkov predmetného poľovného revíru, za ktorých predmetnú zmluvu uzavreli : X) D. P., F. XX. E. XXXX, T. R. F., X) D. P., F. XX. I. XXXX, T. R. F., X) O.. M.Š. H., F. XX. Z. XXXX, T. R. H. I. X) H. U., F. XX. F. XXXX, T. R. F. a užívateľom poľovného revíru - predmetnou poľovníckou organizáciou, za ktorú predmetnú zmluvu uzavreli : 1) O.. E. A., člen výboru Poľovníckeho spolku a hospodár a 2) O.. C. Q., člen výboru Poľovníckeho spolku a tajomník. Predmetná zmluva bola uzatvorená v Nižnej dňa 02. marca 2015 a na predmetnej zmluve sú uvedené podpisy všetkých vyššie určených osôb.

4. Druhou prílohou k žiadosti o zaevidovanie zmluvy je Notárska zápisnica z 29. októbra 2014 č. N 187/2014, NZ 41118/2014, NCRIs 41915/2014, ktorá osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov spoločného predmetného poľovného revíru podľa ustanovenia § 5 zákona o poľovníctve (ďalej aj ako „predmetná notárska zápisnica“) súčasťou predmetnej notárskej zápisnice sú pripojené fotokópie ďalších listín s osvedčením o správnosti fotokópie z 29. októbra 2014 notárom JUDr. Vladimírom Balunom.

5. Žalovaný orgán verejnej správy dňa 11. marca 2015 (číslo spisu : OU-NO-PLO-2015/004874) zaevidoval podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve predmetnú zmluvu, ktorú skutočnosť vyznačil otlačkom úradnej pečiatky na predmetnej zmluve s pripojením podpisu úradníka (ďalej ak ako „opatrenie žalovaného orgánu verejnej správy“).

6. Následne, žalovaný orgán verejnej správy vydal oznámenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní Poľovného revíru Hldočín - Nižná z 11. marca 2015 č. OU-NO-PLO-2015/004874 (ďalej aj ako „oznámenie o zaevidovaní zmluvy“), ktoré bolo preukázateľne doručené nasledovným subjektom : X) D. P., F. XX. E. XXXX, T. R. F.Ž. - C. XX. E. XXXX, X) D. P., F. XX. I. XXXX, T. R. F. - C. XX. E. XXXX, X) O.. M. H., F. XX. Z. XXXX, T. R. H. - C.L. XX. E. XXXX. Oznámenie o zaevidovaní zmluvy bolo doručované aj subjektom : 1) H. U., F. XX. F. XXXX, T. R. F. I. X) H. J. U. F., v oboch prípadoch sa na doručenkách nachádzajú podpisy osôb, ktoré prevzali písomnosť (pravdepodobne v oboch prípadoch podpis H. U.) avšak bez uvedenia dátumu prevzatia písomnosti.

7. Všeobecnou správnou žalobou dodanou Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 27. septembra 2016 a podanej na poštovú prepravu dňa 23. septembra 2016 sa žalobcovia : X) H. Q., F. XX. C. XXXX, T. R. F., X) I. R., F. XX. I. XXXX, T. R. F., X) E. F., F.Á. XX. I. XXXX, T. R. F. I. X) D. E., F. XX. E. XXXX, T. R. F. prostredníctvom ich právneho zástupcu domáhali správneho súdneho prieskumu opatrenia žalovaného orgánu verejnej správy - zaevidovanie predmetnej zmluvy Okresným úradom Žilina, Pozemkovým a lesným odborom podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zo dňa 11. marca 2015 (číslo spisu : OU-NO-PLO-2015/004874) pre predmetný poľovný revír.

8. Správny súd konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2) rade a k žalobcovi v 3) rade uznesením Krajského súdu v Žiline zo 07. júna 2017 č. k. -196 zastavil podľa ustanovenia , keď žalobcovia v 2) rade a v 3) rade vzali správnu žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. Uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 07. júna 2017 č. k. - 196 nadobudlo právoplatnosť 16. júna 2017.

9. Následne správny súd uznesením Krajského súdu v Žiline z 25. júla 2018 č. k. -208 (ďalej aj ako „rozhodnutie správneho súdu“ alebo „rozhodnutie napadnuté kasačnou sťažnosťou“) správnu žalobu vo vzťahu k žalobcovi v 1) rade a k žalobcovi v 4) rade odmietol podľa ustanovenia , keď bola podaná oneskorene. Správny súd v tejto

súvislosti v rozhodnutí napadnutom kasačnou sťažnosťou poukázal na to, že žalobná legitimácia žalobcov v predmetnej veci bola sporná. Žalobcovia síce tvrdili, že sú vlastníkmi pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru, avšak z výpisu z listu vlastníctva tento fakt nevyplýva. Aj v prípade, že by žalobcovia túto skutočnosť preukázali, žaloba bola podaná oneskorene.

10. Ďalej podľa správneho súdu z obsahu súdneho spisu vyplýva (č. l. 186), že žalobca v 1) rade bol v procese zvolania vlastníkov poľovných pozemkov, v rámci zastupovania na zhromaždení vlastníkov, aj v rámci úkonov na uzatvorenie zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva zastúpený žalobcom v 6) rade. Pokiaľ teda žalobca v 1) rade namieta neplatnosť úkonov splnomocniteľa, ktorý konal v rozsahu jeho splnomocnenia, je na mieste domáhať sa ochrany cestou civilného súdnictva.

11. Správny súd následne poukázal na ustanovenia , a a uviedol, že oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je termín, ktorý v správnom konaní používa Správny poriadok, podľa ktorého sa rozhodnutie účastníkovi oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia je dňom oznámenia. Oznámiť rozhodnutie možno aj ústnym vyhlásením, pokiaľ sa účastník vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia. Nakoľko na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru sa podľa ustanovenia zákona o poľovníctve nevzťahuje Správny poriadok, žalovaný orgán verejnej správy nemal povinnosť oznámenie o opatrení žalovaného orgánu verejnej správy doručovať.

12. Napokon správny súd uzavrel, že žaloba zo strany žalobcov v 1) rade a v 4) rade bola podaná na pošte dňa 23. septembra 2016, pričom opatrenie žalovaného orgánu verejnej správy bolo zo dňa 11. marca 2015, t. j. správna žaloba bola nepochybne podaná po zákonom stanovenej lehote s poukazom na ustanovenie . Správny súd preto správnu žalobu vo vzťahu k žalobcovi v 1) rade a k žalobcovi v 4) rade podľa ustanovenia odmietol, keďže správna žaloba bola podaná oneskorene.

13. Rozhodnutie správneho súdu napadli žalobcovia v 1) rade a v 4) rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas podanou kasačnou sťažnosťou (ďalej aj ako „podaná kasačná sťažnosť“ alebo „kasačná sťažnosť žalobcov“), v ktorej sa domáhali aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) zrušil rozhodnutie správneho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Žalobcovia v 1) rade a v 4) rade napadli rozhodnutie správneho súdu podanou kasačnou sťažnosťou v celom rozsahu z dôvodu podľa ustanovenia - správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobcovia v 1) rade a v 4) rade v podanej kasačnej sťažnosti uviedli, že napadnuté rozhodnutie je absolútne nepresvedčivé a nelogické a tým nesúladné s ustanovením v spojení s ustanovení . Žalobcovia ďalej poukazujú na to, že sú si vedomí lehoty na podanie správnej žaloby podľa ustanovenia na druhej strane však majú za to, že ak zákon naukladá povinnosť doručovať opatrenie žalovaného orgánu verejnej správy, nemohla uplynúť ani lehota podľa ustanovenia . Ak by aj podľa žalobcov prichádzal do úvahy výklad, podľa ktorého by existovala povinnosť žalovaného orgánu verejnej správy doručovať opatrenie žalovaného orgánu verejnej správy (najmä z dôvodu právnej istoty) určite by to malo byť aj s prihliadnutím na ustanovenie zákona o poľovníctve verejnou vyhláškou.

15. Podľa ustanovenia Najvyšší súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu.

16. Postup evidencie zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní podľa ustanovenia §

12 zákona o poľovníctve a zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia § 13 zákona o poľovníctve je osobitným administratívnym postupom, ktorý je upravený v ustanovení § 16 zákona o poľovníctve. Z ustanovenia § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve potom vyplýva, že na administratívny postup evidencie zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní alebo zmluvy o užívaní poľovného revíru (ďalej aj ako „zmluva“) podľa ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - Správny poriadok. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa však na administratívny postup evidencie zmluvy podľa ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve vzťahujú základné zásady správneho konania obsiahnuté najmä v ustanovení § 3 Správneho poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2018 sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 02. júla 2019 sp. zn. , odlišne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2018 sp. zn. - prerušenie administratívneho postupu).

17. Na administratívny postup evidencie zmluvy podľa ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve je vecne príslušný okresný úrad, ktorému bola táto právomoc zverená podľa zákonodarcu z dôvodu výkonu štátneho dozoru v poľovnom revíri (pozri dôvodovú správu k § 16 zákonu o poľovníctve). K administratívnemu postupu evidencie zmluvy pristúpi okresný úrad na žiadosť o evidenciu zmluvy. Vo vzťahu k začatiu administratívneho postupu okresného úradu sa teda uplatní dispozičný princíp.

18. Prílohou k žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru podľa ustanovenia zákona o poľovníctve. Priložená notárska zápisnica spísaná notárom podľa ustanovenia o notároch a notárskej činnosti (ďalej aj ako „notársky poriadok“) len osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru tak ako sa uskutočnilo v jeho prítomnosti a ktorého bol svedkom (resp. tak ako ho bol notár schopný vnímať vlastnými zmyslami), ďalej miesto a čas zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru a meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa a tiež zúčastnených osôb. Notár však nevykonáva právne hodnotenie a nepotvrdzuje súlad zaznamenaného zhromaždenia vlastníkov spoločného poľovného revíru so zákonom. Spísanú priloženú notársku zápisnicu nemožno považovať za osvedčenie, že zhromaždenie vlastníkov spoločného poľovného revíru sa uskutočnilo v súlade so zákonom o poľovníctve a že boli splnené tiež podmienky na zaevidovanie zmluvy podľa ustanovenia zákona o poľovníctve (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2018 sp. zn. ). Právomoc pre posúdenie splnenia zákonných podmienok pre zaevidovanie zmluvy podľa ustanovenia zákona o poľovníctve je daná len okresnému úradu. Notárska zápisnica len osvedčuje priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tak ako sa uskutočnilo (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. októbra 2015 sp. zn. ). Osvedčovanie právne významných skutočností je však notárskou činnosťou podľa ustanovenia notárskeho poriadku a preto listiny vyhotovené v rámci notárskej činnosti a ich osvedčené odpisy, potvrdenia sú verejnými listinami - ustanovenie notárskeho poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2018 sp. zn. ). Hoci to zákon o poľovníctve výslovne neuvádza, už z povahy a najmä cieľu administratívneho postupu podľa ustanovenia zákona o poľovníctve vyplýva, že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy musí byť aj jeden originál zmluvy, ktorú žiada subjekt zaevidovať. Kto je oprávnený podať žiadosť o evidenciu zmluvy zákon o poľovníctve neurčuje. Spravidla by to mala byť niektorá zo zmluvných strán, prípadne i obe zmluvné strany zmluvy.

19. Výsledkom administratívneho postupu evidencie zmluvy podľa ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve na základe žiadosti o evidenciu zmluvy je zaevidovanie zmluvy (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) alebo jej nezaevidovanie (§ 16 ods. 2 zákona o poľovníctve). Zaevidovanie zmluvy okresný úrad vyznačí na origináli zmluvy, ktorá je prílohou žiadosti o evidenciu zmluvy spolu s uvedením dátumu jej zaevidovania, podpisu a funkcie oprávnenej osoby, ktorá evidenciu vykonala, tak aby ju bolo možné identifikovať a prípadne s uvedením ďalších významných skutočností. Na formu a obsah zaevidovania zmluvy nemožno aplikovať ustanovenia § 46 a § 47 Správneho poriadku (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2018 sp. zn. ). Z ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve tiež nevyplýva okresnému úradu povinnosť vydať oznámenie o zaevidovaní zmluvy, ani nestanovuje

povinnosť ho doručovať. Zmluva je účinná jej zaevidovaním, nie vydaním oznámenia o jej zaevidovaní (ustanovenie § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve). Keďže sa však jedná o administratívny postup, ktorý začína na žiadosť o evidenciu zmluvy, okresný úrad by mal vždy vyrozumieť žiadateľa o spôsobe vybavenia jeho žiadosti, tak aby boli naplnené základné zásady správneho konania.

20. Administratívny postup evidencie zmluvy podľa ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve nemá len formálno-technický charakter, ale okresný úrad je povinný v tomto administratívnom postupe zistiť, či sú splnené zákonné podmienky pre zaevidovanie zmluvy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. marca 2017 sp. zn. ). Nestačí pritom aby okresný úrad konštatoval tieto závery ako fakt, ale je povinný špecifikovať aj východiská a postup, na základe akých konkrétnych skutočností, ktoré vychádzaj z administratívneho spisu dospel k záverom vyjadrených v jeho hodnotení (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2018 sp. zn. ). Zmluvu okresný úrad zaeviduje, ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (všeobecná podmienka na zaevidovanie zmluvy). Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí byť táto všeobecná podmienka na zaevidovanie zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve preukázateľne splnená v čase uzatvárania zmluvy, pričom jej splnenie ku dňu uzatvorenia zmluvy posudzuje ex post okresný úrad v administratívnom postupe evidencie zmluvy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. augusta 2018 sp. zn. ). Okresný úrad môže pristúpiť k overeniu splnenia tejto podmienky, len ak sú súčasťou jeho administratívneho spisu listiny, ktoré preukazujú vlastníctvo všetkých vlastníkov spoločného poľovného revíru ku všetkým poľovným pozemkom (ustanovenie § 2 písm. o) zákona o poľovníctve) začlenených do poľovného revíru v čase uzatvárania zmluvy. Len tak možno spoľahlivo a v súlade so zákonom zistiť, či bola dosiahnutá nadpolovičná väčšina. Ak s ohľadom na veľký počet vlastníkov (resp. spoluvlastníkov) poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru nepodpíšu zmluvu vlastníci osobne, je potrebné priložiť k žiadosti o evidenciu zmluvy aj listiny, ktoré preukazujú, kto a v akom rozsahu konal za vlastníka (resp. spoluvlastníka) poľovného pozemku začleneného do poľovného revíru v čase uzatvárania zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. októbra 2015 sp. zn. ). Pri poľovných pozemkoch, ktorých vlastník nie je známy, vykonáva správu Slovenský pozemkový fond.

21. V ustanovení § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve je uvedená prekážka brániaca zaevidovaniu zmluvy, hoci je splnená vyššie uvedená všeobecná podmienka na jej zaevidovanie okresným úradom. Okresný úrad zmluvu administratívnym postupom podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve nezaeviduje, ak je na užívanie poľovného revíru už zaevidovaná iná zmluva (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2015 sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 05. februára 2019 sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2019 sp. zn. ).

22. Napokon, ak sa jedná o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 zákona o poľovníctve na to, aby okresný úrad zmluvu o užívaní poľovného revíru administratívnym postupom podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zaevidoval, musia byť splnené okrem všeobecnej podmienky na zaevidovanie zmluvy ďalšie dve osobitné podmienky evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru a to, že zmluvu s vlastníkmi spoločného poľovného revíru uzatvorila fyzická alebo právnická osoba uvedená v ustanovení § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a že zmluva o užívaní poľovného revíru spĺňa všetky obsahové náležitosti vymenované v ustanovení § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve. V tejto súvislosti možno poznamenať, že zmluvu o užívaní poľovného revíru na strane jednej uzatvárajú vlastníci spoločného poľovného revíru a na strane druhej budúci užívateľ spoločného poľovného revíru. Zmluva o užívaní poľovného revíru musí okrem iného obsahovať identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje vlastníkov spoločného poľovného revíru, ak podpisujú zmluvu sami alebo identifikačné údaje splnomocnencov vlastníkov spoločného poľovného revíru poverených podpisom tejto zmluvy na zhromaždení vlastníkov spoločného poľovného revíru (ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a) zákona o poľovníctve). Ak zmluvu o užívaní poľovného revíru podpisujú za vlastníkov spoločného poľovného revíru zástupcovia poverení zhromaždením vlastníkov spoločného poľovného revíru, musí zo zmluvy o užívaní poľovného revíru vyplývať, že títo nie sú zmluvnou stranou zmluvy o užívaní

poľovného revíru ale že zmluvnú stranu pri podpise zmluvy o užívaní poľovného revíru zastupujú (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2016 sp. zn. ).

23. Strohosť právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 16 zákona o poľovníctve, ktorý zakotvuje jeden z najvýznamnejších administratívnych postupov podľa zákona o poľovníctve, neraz spôsobuje v praxi okresných úradov vážne aplikačné problémy, ktorých riešenia sú predmetom posudzovania zákonnosti v správnom súdnom prieskume, tak ako je tomu aj v prejednávanej a rozhodovanej veci vedenej pod sp. zn. na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal problematikou správneho súdneho prieskumu administratívneho postupu evidencie zmluvy podľa ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve okresným úradom vo viacerých svojich rozhodnutiach. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. augusta 2018 sp. zn. skonštatoval, že zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru je opatrením, ktoré podlieha prieskumu zákonnosti v správnom súdnictve. Hoci tretí senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v citovanom uznesení za opatrenie, ktoré bolo napadnuté správnou žalobou, považuje tak oznámenie okresného úradu o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve ako aj samotné zaevidovanie zmluvy a nerieši právnu otázku, či je žalobca v súdenej veci aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby proti opatreniu okresného úradu o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, s právnym názorom vyjadrením v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. augusta 2018 sp. zn. k otázke prípustnosti súdneho prieskumu opatrenia okresného úradu - zaevidovaniu zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, sa ôsmy senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ôsmy senát“) stotožňuje. Ôsmy senát v tejto súvislosti tiež poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2019 sp, zn. , v ktorom konštatoval prípustnosť prieskumu opatrenia okresného úradu o zaevidovaní zmluvy administratívnym postupom podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve v správnom súdnictve (tiež však neposudzoval právnu otázku, či subjekt, ktorý podal správnu žalobu proti opatreniu okresného úradu je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby). Vyššie uvedený právny názor napokon podporujú aj skoršie či neskoršie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudok zo 06. októbra 2015 sp. zn. , rozsudok z 31. marca 2016 sp. zn. a rozsudok z 05. februára 2019 sp. zn. - správne žaloby v týchto právnych veciach proti opatreniam o zaevidovaní zmluvy okresným úradom podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve podali prokurátori, po tom, čo nebolo vyhovené ich protestom.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil ako spôsobilý predmet správneho súdneho prieskumu aj opatrenie okresného úradu, ktorým okresný úrad nezaevidoval zmluvu podľa ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2019 sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2019 sp. zn. ). Naopak ako nespôsobilý predmet súdneho prieskumu v správnom súdnictve vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 02. júla 2019 sp. zn. opatrenie okresného úradu, ktorým okresný úrad v administratívnom postupe podľa ustanovenia zákona o poľovníctve vyslovil, že nie je možné pokračovať vo veci evidencie zmluvy s poukazom na ustanovenie , keď správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018 sp. zn. - nečinnostná žaloba).

26. Ďalej ôsmy senát poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. septembra 2017 sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 23. júla 2015 č. k. -153 (podľa ), ktorým Krajský súd v Trnave zastavil podľa ustanovenia konanie, v ktorom sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti opatrenia o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia zákona o poľovníctve z dôvodu, že ju podala neoprávnená osoba, keď správnu žalobu proti zaevidovaniu zmluvy podľa ustanovenia

zákona o poľovníctve podal spoluvlastník poľovných pozemkov patriacich do poľovného revíru. Krajský súd v Trnave uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že aj administratívny postup okresného úradu v zmysle zákona o poľovníctve spočívajúci v zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podlieha súdnemu prieskumu v zmysle druhej hlavy piatej časti (rovnako aj podľa ), avšak vzhľadom na spoluvlastníctvo nepatrnej časti poľovných pozemkov tvoriacich poľovný revír podľa jeho názoru žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Návrh na súdny prieskum rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy môže podať iba osoba, ktorá bola účastníkom správneho konania, mala byť účastníkom správneho konania (opomenutý účastník) alebo iná osoba, u ktorej toto oprávnenie vyplýva zo zákona. Žalobca v tomto prípade nijako právne neodôvodnil z čoho vyvodzuje, že mal byť účastníkom administratívneho postupu vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, teda že je opomenutým účastníkom konania. Krajský súd v Trnave ďalej uviedol, že účastníkmi administratívneho postupu v danej veci sú prenajímateľ a nájomca, účastníkom konania o súdnom prieskume samozrejme aj orgán verejnej správy (okresný úrad). Z obsahu administratívneho spisu Krajský súd v Trnave zistil, že žalobca nezastupuje ani jedného z týchto účastníkov zmluvy a orgán verejnej správy nemal žiaden zákonný dôvod zasielať upovedomenie o zaevidovaní zmluvy postupom podľa ustanovenia zákona o poľovníctve žalobcovi ako jednému z veľkého množstva spoluvlastníkov poľovných pozemkov v tomto poľovnom revíri. Takýto postup by bol podľa jeho názoru v logickom rozpore s celou úpravou postupu v zmysle ustanovenia zákona o poľovníctve v nadväznosti na ustanovenie zákona o poľovníctve. Postavenie opomenutého účastníka nebolo podľa názoru Krajského súdu v Trnave možné vyvodiť ani z tvrdeného nezákonného postupu spočívajúceho v tom, že orgán verejnej správy v súlade so zákonom o poľovníctve prihliadol na predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru, notársku zápisnicu osvedčujúcu zvolanie a priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom revíri, súvisiace predložené doklady a administratívnym postupom v zmysle ustanovenia zákona o poľovníctve žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru vyhovel.

27. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. júla 2015 č. k. -153 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie avšak bez tohto aby sa meritórne zaoberal nastolenou otázkou aktívnej legitimácie jedného zo spoluvlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru na podanie žaloby (resp. žaloby opomenutého účastníka) proti opatreniu o zaevidovaní zmluvy administratívnym postupom podľa ustanovenia zákona o poľovníctve, keď Najvyšší súdu Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. júla 2015 č. k. -153 zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa ustanovenia v spojení s ustanovením .

28. V súvislosti s otázkou aktívnej legitimácie jedného z vlastníkov (resp. spoluvlastníkov) poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru na podanie správnej žaloby proti opatreniu o zaevidovaní zmluvy administratívnym postupom podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve dáva ôsmy senát do pozornosti, že Najvyšší súdu Slovenskej republiky sa touto problematikou nezaoberal ani vo vyššie spomenutých uzneseniach Najvyššieho súdu z 08. augusta 2018 sp. zn. a z 22. augusta 2019 sp, zn. v ktorých len konštatoval, že zaevidovanie zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve je opatrením, ktoré podlieha prieskumu zákonnosti v správnom súdnictve. Uvedenú právnu otázku nemožno poúdiť ani z ďalších vyššie spomenutých rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06. októbra 2015 sp. zn. , z 31. marca 2016 sp. zn. a z 05. februára 2019 sp. zn. , kedy správne žaloby v týchto právnych veciach proti opatreniam o zaevidovaní zmluvy okresným úradom postupom podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve podali prokurátori, po tom, čo nebolo vyhovené ich protestom.

29. Ďalej však ôsmy senát považuje za potrebné poukázať na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 2015 sp. zn. , z 21. marca 2018 sp. zn. , z 25. apríla 2018 sp. zn. a z 23. augusta 2018 sp. zn. , ktorých predmetom bolo rozhodovanie vo veciach súdneho prieskumu opatrení okresného úradu o zaevidovaní zmluvy podľa

ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keď žaloby proti týmto opatreniam okresných úradov podali vlastníci (resp. spoluvlastníci) poľovných pozemkov začlenených do poľovných revírov, ku ktorým okresné úrady zaevidovali zmluvy podľa ustanovenia zákona o poľovníctve. Vo všetkých uvedených veciach sa žalobcovi domáhali ochrany v správnom súdnictve na základe žaloby podľa , resp. všeobecnej správnej žaloby podľa , pričom v žiadnom z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie sú výslovne riešené právne otázky spojené s aktívnou legitimáciou žalobcov na podanie správnej žaloby a s určením začiatku plynutia lehoty, resp. s plynutím lehoty na podanie správnej žaloby.

30. Napokon ôsmy senát poukazuje na závery dvoch rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

- na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2019 sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2019 sp. zn. s ktorými sa nestotožňuje a dospel k záveru, že sa hodlá pri svojom rozhodovaní vo veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. odchýliť od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v týchto rozhodnutiach a preto predkladá vec na rozhodnutie podľa ustanovenia veľkému senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

31. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2019 sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval zachovanie lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu okresného úradu o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve žalobcom - vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Tretí senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skonštatoval, zhodne so zisteniami správneho súdu (Krajský súd v Prešove), že žalobca sa ako vlastník poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru nezúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Podľa notárskej zápisnice o osvedčení priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru zhromaždenie prítomných vlastníkov poľovných pozemkov zvolilo podľa ustanovenia § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve troch splnomocnencov. Zhromaždenie vlastníkov týchto pozemkov splnomocnilo týchto splnomocnencov aj na úkony podľa zákona o poľovníctve, v ktorých sa vyžaduje účasť vlastníka poľovných pozemkov. Uznesenie bolo platne prijaté. Vzhľadom na to, že zhromaždení vlastníci boli zastúpení splnomocnencami, je potrebné považovať za účinné oznámenie opatrenia o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve splnomocnencom. Žalobca sa svojou neúčasťou na zhromaždení vlastníkov vzdal procesnej možnosti ovplyvňovať priebeh zhromaždenia vlastníkov a žiadať prítomného notára o zaprotokolovanie jeho námietok voči priebehu v platnosti zhromaždenia. Žalovaný orgán verejnej správy podľa tretieho senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teda postupoval správne podľa zákona poľovníctve a využitie ustanovenia § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve neprichádzalo do úvahy vzhľadom na počet účastníkov administratívneho postupu, a to ani po zohľadnení počtu vlastníkov poľovných pozemkov zúčastnených na zhromaždení vlastníkov, ktorých počet nepresiahol 20. Žalobca, ako vlastník poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru sa predmetného zhromaždenia nezúčastnil. Zhromaždenie prítomných vlastníkov zvolilo troch, splnomocnencov. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podala poľovnícka organizácia, ktorej je žalobca členom. Poľovnícka organizácia podľa ustanovenia § 32 zákona o poľovníctve je právnickou osobou, a tejto právnickej osobe sa doručujú rozhodnutia, opatrenia a iné akty vydané v administratívnom postupe. Žalobou napadnuté opatrenie nemalo byť podľa zákonnej úpravy preto doručené osobe žalobcovi a bolo správne doručené dotknutým subjektom zastúpeným zástupcami v zmysle zákonnej úpravy. Žalobca preto zmeškal lehotu na podanie správnej žaloby proti opatreniu o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

32. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2019 sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval taktiež zachovanie lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby proti opatreniu okresného úradu o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve žalobcami - vlastníkmi (resp. spoluvlastníkmi) poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru. Desiaty senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v tejto súvislosti poznamenal, že správny súd (Krajský súd v Žiline) mal preukázané, že žalobcom bolo napadnuté opatrenie o zaevidovaní zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve doručené až na ich žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorú adresovali žalovanému orgánu verejnej správy a žiadali informácie týkajúce sa zaevidovania zmluvy napadnutým opatrením a doručenie kópie všetkých listín, ktoré boli pripojené k tejto zmluve. Z rozhodnutia Okresného úradu Žilina, Pozemkový a lesný odbor z 15. júna 2016 č. j. OU-ZA-PLO-2016/0026495-04 vyplýva, že žalovaný orgán verejnej správy túto informáciu poskytol čiastočne - s vylúčením osobných údajov fyzických osôb, ktoré súvisia s ich identitou. Inak požadované listiny sprístupnil. Keďže rozhodnutie o sprístupnení informácií a listín je datované k 15. júnu 2016, potom správna žaloba, ktorá bola osobne podaná na správny súd 30. júna 2016, bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote. S uvedeným právnym názorom sa desiaty senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky stotožnil, pretože nebolo preukázané, že by napadnuté opatrenie bolo žalobcom doručené už skôr.

33. Len na okraj ôsmy senát poznamenáva, že Najvyšší súdu Slovenskej republiky sa problematikou zachovania lehoty na podanie správnej žaloby proti opatreniu okresného úradu o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve zaoberal aj vo vzťahu k prokurátorovi, ako subjektu aktívne legitimovanému na podanie správnej žaloby, v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. októbra 2017 sp. zn. (vec prejednávaná a rozhodovaná podľa ). Vo vzťahu k zachovaniu lehoty prokurátorom na podanie správnej žaloby proti opatreniu okresného úradu o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia zákona o poľovníctve možno poukázať na ustanovenie , podľa ktorého prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Za tejto procesnej situácie preto odpadá vyššie nastolený problém v súvislosti s aktívnou legitimáciou na podanie správnej žaloby, s oznámením opatrenia okresného úradu o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia zákona o poľovníctve a tiež s plynutím lehoty na podanie správnej žaloby proti opatreniu okresného úradu.

34. Podľa ustanovenia správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

35. Podľa ustanovenia žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

36. Podľa ustanovenia fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

37. Podľa ustanovenia ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

38. Podľa názoru ôsmeho senátu riešenie právnych otázok, ktoré sú premetom kasačnej sťažnosti žalobcov v 1) rade a v 4) rade a ktoré boli predostreté v úvode tohto uznesenia je nasledovné.

39. Vlastník (resp. spoluvlastník) poľovného pozemku začleneného do spoločného poľovného revíru spĺňa definíciu žalobcu podľa ustanovenia pri všeobecnej

správnej žalobe proti opatreniu, ktorým bola zaevidovaná zmluva podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve k tomuto spoločnému poľovnému revíru, ak vo všeobecnej správnej žalobe tvrdí, že bol opatrením o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Vlastník (resp. spoluvlastník) poľovného pozemku začleneného do spoločného poľovného revíru ku ktorému má byť zmluva zaevidovaná je totiž vždy účastníkom administratívneho postupu evidencie zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keďže je vždy súčasťou jednej zo zmluvných strán zmluvy, ktorá má byť zaevidovaná administratívnym postupom podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. V zmluve vlastníkov spoločného poľovného revíru o jeho užívaní si vlastníci spoločného poľovného revíru dohodnú podmienky užívania spoločného poľovného revíru. Užívanie spoločného poľovného revíru vlastníci spoločného poľovného revíru postupujú zmluvou o užívaní poľovného revíru. V oboch prípadoch je preto každý vlastník (resp. spoluvlastník) poľovného pozemku zmluvnou stranou týchto zmlúv a preto aj účastníkom administratívneho postupu evidencie zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.

40. Ak je vlastník (resp. spoluvlastník) poľovného pozemku začleneného do spoločného poľovného revíru ku ktorému má byť zaevidovaná zmluva zastúpený splnomocnencami podľa ustanovenia § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve v administratívnom postupe okresného úradu evidencie zmluvy poľa ustanovenia § 16 zákona o poľovníctve (nie len na podanie žiadosti o evidenciu zmluvy), potom možno považovať doručenie oznámenia o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve splnomocnenom podľa ustanovenia § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve za účinné aj vo vzťahu k tomuto vlastníkovi (resp. spoluvlastníkovi) poľovného pozemku začleneného do spoločného poľovného revíru. Lehotu dvoch mesiacov na podanie všeobecnej správnej žaloby vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) poľovného pozemku je potom potrebné počítať od doručenia oznámenia o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve splnomocnencom. Nemožno však súhlasiť s názorom, že postačí, ak vlastníkovi (resp. spoluvlastníkovi) poľovného pozemku začleneného do spoločného poľovného revíru bude účinne doručené oznámenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, ak je súčasne aj druhou zmluvnou stranou zmluvy, len ako druhej zmluvnej strane (pri zmluve o užívaní poľovného revíru).

41. V prípade, že vlastníkovi (resp. spoluvlastníkovi) poľovného pozemku začleneného do spoločného poľovného revíru nebolo prostredníctvom splnomocnencov podľa ustanovenia § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve účinne doručené oznámenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia zákona o poľovníctve alebo toto doručenie či zastúpenie vlastník (resp. spoluvlastník) poľovného pozemku začleneného do spoločného poľovného revíru spochybňuje, môže so obrátiť na správny súdu so správnou žalobou podľa ustanovenia v lehote troch rokov od vydania opatrenia o zaevidovaní zmluvy podľa ustanovenia zákona o poľovníctve a žiadať toto opatrenie okresného úradu mu doručiť. Doručením však nemožno rozumieť sprístupnenie informácie na žiadosť, ani ak túto žiadosť vybavil okresný úrad príslušný na evidenciu zmluvy podľa ustanovenia zákona o poľovníctve. Vyššie uvedené platí i napriek skutočnosti, že administratívny postup obsiahnutý v ustanovení zákona o poľovníctve neukladá okresnému úradu povinnosť doručovať oznámenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa ustanovenia zákona o poľovníctve žiadnemu subjektu. Zo základných zásad správneho konania totiž možno dovodiť, že okresný úrad túto povinnosť má minimálne vtedy, ak sa obráti vlastník (resp. spoluvlastník) poľovného pozemku začleneného do spoločného poľovného revíru na správny súd so žiadosťou o poskytnutie ochrany v správnom súdnictve prostredníctvom správnej žaloby .

42. S ohľadom na vyššie uvedené ôsmy senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý bol vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu slovenskej republiky z 28. februára 2019 sp. zn. a v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. februára 2019 sp. zn. a predkladá preto podľa ustanovenia na rozhodnutie veľkému senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vec vedenú na Najvyššom

súde Slovenskej republiky pod sp. zn. s tým, že vzhľadom na význam a rozsiahlosť vymedzeného právneho problému nie je vhodné veľkému senátu Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky položiť konkrétne otázky a tak výrazne obmedziť jeho možnosť nastolený právny problém prípadne inak uchopiť a posúdiť.

43. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.