Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Asan/3/2018

Identifikačné číslo spisu: 1013202048 Dátum vydania rozhodnutia: 18.12.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Benczová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1013202048.3

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej v právnej veci žalobcu SOLVEX s.r.o., IČO: 35 809 728, Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, v zastúpení: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 18.09.2013, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 65 z 25. januára 2017 takto

rozhodol:

Najvyšší súd kasačnú sťažnosť zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania o kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie žalovaného označené v záhlaví tohto rozsudku, ktorým bola žalobcovi podľa o ochrane spotrebiteľa uložená pokuta vo výške 1200.- Eur pre porušenie zákazu klamania spotrebiteľa vyplývajúceho z uvedeného zákona.

2. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť podľa s odôvodnením, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Sťažovateľ má za to, že krajský súd vydal rozhodnutie na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenie , z ktorého nesprávne vyvodil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ v časti I. kasačnej sťažnosti vyslovil názor, že krajský súd v bode 30. rozsudku nesprávne právne posúdil vec, keď nesúhlasil, že uvedením nesprávneho údaja vo voucheri 8647 zo dňa 3.8.2012 bola naplnená skutková podstata § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

4. V časti II. kasačnej sťažnosti sťažovateľ vyjadril názor, že pokutu udelil v súlade s ustanovením § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, keď v rozhodnutí uviedol spôsob, akým dospel k zníženiu pokuty a k určeniu jej konkrétnej výšky, pri použití absorbčnej zásady. Preto nesúhlasí so závermi krajského súdu uvedenými v bode 31. rozsudku.

5. V časti III. kasačnej sťažnosti sťažovateľ vysvetlil ako omyl istú, v kasačnej sťažnosti označenú časť, uvedenú v závere druhostupňového rozhodnutia, ku ktorej krajský súd v bode 32. rozsudku vytýkal protirečivosť a nedostatok logickej nadväznosti.

6. V časti IV. kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že sa krajský súd neriadil skorším uznesením najvyššieho súdu a rozhodol diametrálne odlišne.

7. Žalobca žiadal kasačnú sťažnosť odmietnuť prípadne zamietnuť.

8. Najvyšší súd podľa a nasl. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Kasačný súd o kasačnej sťažnosti rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a ).

9. V prejednávanej veci nie je sporné, že predmetom preskúmania zákonnosti je rozhodnutie orgánu, ktorý v odvolacom konaní zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobcovi „pre porušenie zákazu klamania spotrebiteľa - uvádzaním nepravdivých, nepresných údajov o vlastnostiach poskytovanej služby - čím došlo k porušeniu o ochrane spotrebiteľa

- v katalógu zájazdov neuviedol presný popis hotela JULIA - Primorsko, keďže hotel pozostával z dvoch samostatných budov a zároveň poskytol nepravdivý údaj o vybavení hotela, ktoré malo zahŕňať aj vonkajší bazén s detskou časťou, nakoľko bazén sa nenachádzal v areáli hotela ale vo vedľajšom hotelovom areáli,

- uviedol spotrebiteľovi vo voucheri 8647 z 3.8.2012 nepravdivý údaj o kategórii ubytovania, keďže penzión Rozmarin - Sozopol bol v uvedenom voucheri označený ako hotel Rozmarin, a uložil podľa o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 1200, 00 Eur."

10. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom, vyjadreným v bodoch 29. a 30. jeho rozsudku, obsahom ktorých je právne posúdenie vytýkaného konania žalobcu kvalifikovaného ako porušenie § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

11. Podľa názoru krajského súdu, ako je to uvedené v bode 29. rozsudku, žalobca v katalógu pri popise hotela Júlia *** naplnil skutkovú podstatu predmetného ustanovenia zákona, keď uviedol neúplnú a nepresnú informáciu o jeho vybavení. Vo vzťahu k uvedenému dôvodu sankcionovania žalobcu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti právne posúdenie veci ani nenamietal. Kasačný súd však na uvedenú skutočnosť poukazuje z dôvodu, že táto skutočnosť má v ďalšom význam pre stanovenie výšky sankcie.

12. Pokiaľ sťažovateľ v časti I. kasačnej sťažnosti vyslovil nesúhlas s právnym posúdením veci krajským súdom vo vzťahu k pochybeniu s označením ubytovacieho zariadenia Rozmarín *** (namiesto penzión - označenie hotel), krajský súd v bode 30. rozsudku uviedol, že „voucher č. 8647 z 3.8.2012 pri názve ubytovacieho zariadenia Rozmarín uvádza hotel. Túto skutočnosť žalobca v žalobe nerozporoval. Nesúhlasil však, že uvedením tohto nesprávneho údaja naplnil skutkovú podstatu ust. § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

13. Krajský súd v ďalšom texte uvádza, že „aj keď je faktom, že vo voucheri č. 8647 sa nachádza iný

(nepresný) údaj o kategórii ubytovacieho zariadenia ako v ostatných dokumentoch súvisiacich s predmetným pobytom (katalóg zájazdov, cenník, zmluva o obstaraní zájazdu), v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k tomuto porušeniu zákona zo strany žalobcu chýba úvaha a zdôvodnenie o tom, aký vplyv mohol, resp. mal tento údaj na kvalitu služieb očakávaných spotrebiteľmi. Vzhľadom na obsah spomínaných ostatných dokladov spotrebitelia museli vedieť, že ubytovanie im bude zabezpečené v penzióne a nie v hoteli. Voucher slúži pre klientov (spotrebiteľov) cestovnej kancelárie (žalobcu) ako doklad o zaplatení ubytovania a služieb s ním spojených a preukazujú sa ním pri uplatňovaní zakúpených služieb. Súd preto nepopiera jeho dôležitosť. Podľa názoru súdu sa však v správnom konaní vo vzťahu k tejto časti nepreukázalo, že by spotrebitelia mali v súvislosti s nepresným označením ubytovacieho zariadenia vo voucheri problémy pri ubytovaní, napr., že by ich v penzióne Rozmarín*** nechceli ubytovať. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že na ubytovacie zariadenia mimo územia Slovenskej republiky sa nevzťahuje slovenská , ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórii a tried. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia však absentuje zdôvodnenie, akým spôsobom sa označujú, resp. diverzifikujú ubytovacie zariadenia v Bulharsku, z čoho by sa potom vyvodil záver, či predmetným konaním žalobcu došlo k zavádzaniu spotrebiteľov alebo nie."

14. Podľa názoru kasačného súdu z vyššie uvedeného zdôvodnenia krajského súdu vôbec nevyplýva, že by krajský súd dospel k takému právnemu záveru, podľa ktorého by údaj na voucheri nemohol byť posudzovaný ako klamlivý údaj v zmysle § 5 ods. 1 zákona o spotrebiteľoch. Krajský súd však dal na vedomie, na základe akých skutočností, ktoré neboli v správnom konaní skúmané, je možné posúdiť naplnenie formálnych aj materiálnych znakov správneho deliktu pre stanovenie deliktuálnej zodpovednosti, čo krajský súd v rozhodnutí žalovaného postrádal. Z uvedeného dôvodu je potom opodstatnený záver krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného o správnom delikte kvalifikovaného podľa § 5 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.

Nad rámec rozsudku krajského súdu však kasačný súd pre ďalšie konanie pripomína, že ustanovenie § 5 zákona o ochrane spotrebiteľa stratilo dňom 17.7.2014 účinnosť.

15. K časti II. kasačnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ vyslovil nesúhlas s názorom krajského súdu v bode 31. rozsudku, vo vzťahu k výške uloženej pokuty, kasačný súd uvádza nasledovné:

16. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza, že v napadnutom rozhodnutí uviedol spôsob, akým dospel k zníženiu pokuty a k určeniu konkrétnej výšky jej zníženia.

17. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola pokuta uložená vo výške 2000 Eur, pričom bola uložená za tri skutky - okrem dvoch skutkov uvedených v rozhodnutí odvolacieho orgánu, bola uložená aj za skutok, ktorý a týkal poplatku za klimatizáciu, ktorá nebola uvedená v katalógu, pričom uvedený skutok bol v rozhodnutí odvolacieho orgánu vypustený a žalovaný výslovne v rozhodnutí o odvolaní uviedol uvedenú skutočnosť ako dôvod zníženia pokuty (str. 3 ods. 2 posledná veta rozhodnutia žalovaného). Na základe uvedeného je možné konštatovať, že „zníženie" pokuty nebolo v súvislosti s hodnotením závažnosti skutkov uvedených v druhostupňovom rozhodnutím.

18. Tvrdenie žalovaného v kasačnej sťažnosti, že výška uloženej pokuty bola podrobená riadnej správnej úvahe žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, nie je právne významné. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu rozhodnutím odvolacieho orgánu je predmetom prieskumu len rozhodnutie žalovaného (sťažovateľa). Žalovaný mal v súlade s § 24 ods. 5 zdôvodniť výšku uloženej pokuty so zreteľom na porušenia zákona, ktoré sám v rozhodnutí definoval.

19. Kasačný súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku krajského súdu v ktorom v bode 33. až 35 uviedol: „v zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , rozhodnutia ZSP 69/2008, ZSP 58/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. , či rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Súd uviedol, že žalovaným uskutočnené všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie zníženia pokuty (uloženej prvostupňový rozhodnutím), odvolávajúce sa na v rozhodnutí citované zákonné ustanovenia nepostačuje, pretože určenie výšky pokuty je výsledkom správneho uváženia, ktoré je súdom preskúmateľné v zmysle . Z napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu, nakoľko správne orgány sa nevysporiadali s otázkou závažnosti správneho deliktu, spôsobu jeho spáchania, nevyhodnotili jeho následky, okolnosti, za ktorých k jeho spáchaniu došlo - najmä pokiaľ ide o zásah do práv spotrebiteľa vo vzťahu k chybne vystavenému voucheru.

20. Krajský súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného o uložení sankcie v časti pokiaľ ide o jej výšku respektíve jej zníženia, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa rozhodnutie žalovaného preto dôvodne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. Obsah kasačnej sťažnosti v časti III. a IV. nezodpovedá sťažovateľom uvedenému dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom. Preto sa obsahom sťažnosti v uvedených bodoch ani nezaoberal ( v spojení s ).

22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s .

23. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.