Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

4To/52/2019 z 25. júna 2019 najvyšší súd už konal, pričom rozsudkom pod sp. zn. 4Tdo/63/2019 z 21. januára 2020 vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu, konštatujúcporiadku) vyjadrený v jeho vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí (sp. zn. 4Tdo/63/2019) spočívajúci v podstate v tom, že ustálený skutok nie je správne právne kvalifikovanýzáverom sa najvyšší súd, ako to plynie z jeho zrušujúceho rozhodnutia (sp. zn. 4Tdo/63/2019), stotožnil. Najvyšší súd však už nepovažoval za správny ďalší postup odvolacieho

rozhodnutí, keďže je podstatné, aby boli súčasťou tzv. skutkovej vety (m.m. 4Tdo/63/2019). Toto umocňuje i to, že skutok nie je absolútne časovo uchopený v skutkovejpokiaľ nie sú v skutkovej vete rozsudku obsiahnuté (m.m. rozsudok, sp. zn. 4Tdo/63/2019). Tento zákonný znak preto jednoznačne nebol naplnený.“ Vo vzťahu k znakuobvinený úspešný, preto v ďalšom konaní nemohlo dôjsť k zmene k horšiemu (m.m. 4Tdo/63/2019). K zmene horšiemu však došlo v prípade skutkovej vety. Druhé rozhodnutie

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2020, sp. zn. 4 Tdo 63/2019). V predmetnej veci je pritom podľa obvinenej nepochybné, že skutok tak, ako

Trestného poriadku. Obvinený odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Tdo/63/2019 z 12. januára 2020, podľa ktorého sa za porušenie práva na obhajobu zásadným

poriadku) vyjadrený v jeho vyššie uvedenom zrušujúcom rozhodnutí (sp. zn. 4Tdo/63/2019) spočívajúci v podstate v tom, že ustálený skutok nie je správne právne kvalifikovanýzáverom sa najvyšší súd, ako to plynie z jeho zrušujúceho rozhodnutia (sp. zn. 4Tdo/63/2019), stotožnil. Najvyšší súd však už nepovažoval za správny ďalší postup odvolaciehočinu s tým, že skutok čiastočne upravil. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Tdo/63/2019 zo dňa 21.01.2020 dospel k záveru, že zmeny v skutkovej vete vykonané krajským

poriadku a poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 21. januára 2020, sp. zn. 4Tdo/63/2019, z ktorého má takýto záver vyplývať. Nezaznamenaním dôkazných prostriedkovnámietke poukázal na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 21. januára 2020, sp. zn. 4Tdo/63/2019, v ktorom najvyšší súd uviedol nasledovné: „Vo vzťahu k námietke obvineného

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 21.01.2021, sp.zn. 4Tdo 63/2019 predstavuje zásadné porušenie práva na obhajobu; - pri výsluchu agenta H.

2/To/11/2015 publikované v Zbierke pod číslom 49/2017, sp. zn. 6Tdo/18/2019, sp. zn. 4Tdo/63/2019). 55. Subjektívna stránka trestného činu predstavuje vnútorný vzťah páchateľa

zákonnosti vykonaných dôkazov (v zmysle rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Tdo/63/2019 z 21. januára 2020 nevyhotovenie zvukového záznamu z hlavného pojednávania(a ani podporná argumentácia poukazom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4Tdo/63/2019 z 21. januára 2020, na posudzovanú situáciu nie je použiteľná, pretože procesná

1TdoV/8/2017 z 22. februára 2018, sp. zn. 6 Tdo/18/2019 zo dňa 28. mája 2019, 4 Tdo/63/2019 zo dňa 21. januára 2020, zdôraznili, že rozsudok súdu prvého stupňa prokurátor