Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3ECdo/20/2018

Identifikačné číslo spisu: 5616200702 Dátum vydania rozhodnutia: 18.02.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Daniela Sučanská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5616200702.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej KOMA SLOVAKIA s.r.o., so sídlom v Nitre, Mlynárce - Štúrova č. 140, IČO: 35 941 472, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Martina Granca č. 3, IČO: 52 262 821, proti povinnému Ing. Y. W., bývajúcemu v I., o vymoženie 4 152,14 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. , o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 24. októbra 2016 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom sa 27. januára 2016 začalo na návrh oprávnenej exekučné konanie pod spisovou značkou Ex XXX/XXXX o vymoženie pohľadávky vo výške 4.152,14 € s príslušenstvom. Oprávnená svoj návrh dôvodila vydaným rozhodcovským rozsudkom rozhodcovského súdu ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom v Hruboňove, Suľany č. 243, IČO: 45 741 905 z 23. septembra 2015 sp.zn. G./XXX/XXXX (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).

2. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 8. apríla 2016 č.k. -25 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej veci nebola riadne uzavretá rozhodcovská zmluva. Táto mala byť dohodnutá v čl. 6 ods. 6.6. rámcovej zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí NZ č. 051- 1491178 (č.l. 6 a nasl.), v nadväznosti na všeobecné podmienky pre prenájom kontajnerov čl. 6 ods. 6.8. (č.l. 12 a nasl.), ako aj dodatku č. 1 čl. 5 ods. 5.4. (č.l. 10 a nasl.). Z predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že rozhodcovskú doložku uzavrela oprávnená so spoločnosťou AGRO SK, s.r.o. so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Školská č. 1132/5, IČO: 44 982 241 (ďalej len „spoločnosť AGRO SK, s.r.o.“), ktorej konateľom bol povinný (od 1. októbra 2009 do 14. júna 2017). S poukazom na znenie a

Z.z. (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) konštatoval, že v danom prípade rozhodcovská zmluva nebola uzavretá vôbec. Povinný ju totiž neuzavrel vo svojom mene ako fyzická osoba, ale ako konateľ spoločnosti, ktorý za ňu konal. Zároveň podľa názoru súdu prvej inštancie v rozhodcovskom konaní došlo k pochybeniu pri doručovaní a vyznačení právoplatnosti exekučného titulu. Pri doručovaní zásielky povinnému do vlastných rúk nebol v danom prípade dodržaný postup v zmysle (ďalej len „“), preto nebolo možné považovať rozhodcovský rozsudok za účinne doručený a tým spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť. Z predloženej fotokópie zásielky mal súd prvej inštancie preukázané, že na doručenke chýba údaj o dni neúspešného pokusu o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ako aj údaj o dni, kedy sa vykonalo opakované doručenie.

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 24. októbra 2016 sp.zn. uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne ( ), s jeho odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil ( ) a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil nasledovné: 3.1. V zmysle zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a spoločnosťou AGRO SK, s.r.o. by zaväzovala právnych nástupcov zmluvných strán v prípade ak by to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčili, čo nebol tento prípad. V konaní nebolo preukázané, že by došlo k právnemu nástupníctvu zo strany dlžníka na povinného; že by došlo k univerzálnej alebo singulárnej sukcesii dlhu podľa základnej zmluvy na tretiu osobu (na povinného). Nemožno preto konštatovať, že by spoločnosť AGRO SK, s.r.o. ako zmluvná strana mala právneho nástupcu v osobe povinného, ktorý by bol zaviazaný z rozhodcovskej doložky. Pokiaľ ide o aplikáciu zákona o rozhodcovskom konaní je podľa názoru odvolacieho súd toto hmotnoprávne ustanovenie nevyhnutné aplikovať v znení účinnom ku dňu uzavretia konkrétneho hmotnoprávneho úkonu (k 19. júnu 2014). Opačný výklad by znamenal, že podľa nového právneho predpisu (v znení účinnom od 1. januára 2015 ako ho aplikoval rozhodcovský súd), by sa retroaktívne posudzovali účinky právneho úkonu rozhodcovskej doložky, ktorá vznikla pred účinnosťou , čo je podľa odvolacieho súdu ústavne neudržateľný právny názor. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebola vôbec rozhodcovská zmluva uzavretá, nakoľko táto bola uzavretá medzi oprávneným a treťou osobou (spoločnosť AGRO SK, s.r.o.) bez toho, aby táto tretia osoba bola právnym predchodcom povinného. 3.2. V súvislosti s doručovaním rozhodcovského rozsudku odvolací súd uviedol, že pokiaľ bol tento doručovaný povinnému ako konateľovi spoločnosti AGRO SK, s.r.o., bol mu doručovaný ako fyzickej osobe a nie ako fyzickej osobe - podnikateľovi. Vzhľadom k tomu bolo potrebné aplikovať . Na povinného totiž nie je možné hľadieť ako na fyzickú osobu - podnikateľa, ktorého adresa miesta jeho podnikania je uvedená v Obchodnom registri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná, ako to vyžaduje . Nie je možné zamieňať si jeho funkciu konateľa so statusom fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá podniká na základe osobitného oprávnenia, ktoré svedčí priamo tejto fyzickej osobe. Pokiaľ rozhodcovský súd exekučný titul doručoval doručenkou bez opakovaného doručenia, nenastala fikcia doručenia v zmysle , a preto exekučný titul nebol povinnému doručený, preto nie je ani formálne vykonateľný. 3.3. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd doplnil, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplynulo, že by súd prvej inštancie uvedený spor vyhodnotil ako spor spotrebiteľský. Neboli tiež interpretované právne normy subjektívne alebo v neprospech oprávneného. Skutočnosť, že iné súdy povolili exekúcie na štatutárov spoločnosti dlžníkov, nemalo žiaden vplyv na rozhodnutie v tejto právnej veci, nakoľko súd nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, navyše nebolo zrejmé, že by rozhodnutia týchto súdov boli založené na totožných skutkových okolnostiach. Skutočnosť, že rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je rozhodcovský rozsudok (exekučný titul), bolo pokračovaním rozhodcovského konania o pôvodnú pohľadávku voči spoločnosti AGRO SK, s.r.o. nezakladá právomoc rozhodcovského súdu vo vzťahu k fyzickej osobe povinného. Rovnako túto právomoc nezakladá ani tá skutočnosť, že povinný osobne podpísal rozhodcovskú doložku za spoločnosť AGRO SK, s.r.o., nakoľko tento vystupoval ako konateľ tejto spoločnosti a nie ako fyzická osoba.

4. Oprávnená proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z (ďalej len „“) a z , . 4.1. Porušenie práva na spravodlivý súdny proces ( ) videla vo vade zmätočnosti, ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, toto rozhodnutie považovala za nedostatočne odôvodnené do tej miery, že je nepreskúmateľné, arbitrárne. Odvolaciemu súdu vytýkala, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s jej námietkami, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodujúce. 4.2. Na odôvodnenie prípustnosti svojho dovolania v zmysle a uviedla, že súdy oboch inštancií zároveň pochybili pri právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci videla v kritike viacerých úvah (argumentov) postupu súdov oboch inštancií, čo viedlo k nesprávnym právnym záverom o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prejednávanom prípade. 4.3. Z vyššie uvedených dôvodov preto navrhla, aby dovolací súd uznesenia oboch súdov nižšej inštancie buď zrušil (a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie), alebo aby zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v celom rozsahu jej žiadosti. 5. Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania ( ). Dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie ( veta prvá ) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach a 421 .

I.

8. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z . Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (, , , ). Dovolací súd preto skúmal, či došlo k dovolateľom namietanej procesnej vade. 9.1. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania v zmysle , sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 9.2. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných

predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). 9.3. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 9.4. Pokiaľ oprávnená namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok riadneho odôvodnenia, dovolací súd poukazuje na to, že už dávnejšia judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie veci. 9.5. Na podstate zásady, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania (teda nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “. Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. 9.6. V danom prípade obsah spisu nedáva žiadny podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. V celom rozsahu sa stotožnil ( ) s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré nad jeho rámec v zmysle uplatnených námietok oprávneného v odvolacom konaní doplnil. Vychádzal pritom z riadne zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z dostatočne vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie oprávnenej, že odvolací súd (súd prvej inštancie) svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

10. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľka nedôvodne namieta existenciu vady konania uvedenej v .

II.

11. Dovolateľka ďalej vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z . 11.1. Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11.2. Otázkou relevantnou z hľadiska tohto ustanovenia môže byť len otázka právna (nie otázka skutková). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie alebo aplikácie napríklad , , , Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V prípade dovolania podaného v zmysle tohto ustanovenia je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, o ktorú z možností uvedených v ustanoveniach až c/ ide, teda z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (, , , , , ).

12. Aby na základe dovolania podaného podľa uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach až (, , , , , ). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len ak sú splnené uvedené predpoklady (po prijatí záveru o prípustnosti dovolania). Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v , podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.

13. Dovolateľka v dovolaní výslovne uviedla, že ňou podané dovolanie je prípustné podľa a . 13.1. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli , je charakteristický „odklon“ jej riešenia, ktoré zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o situáciu, v ktorej dovolací súd už určitú právnu otázku vyriešil, rozhodovanie jeho senátov sa ustálilo na zvolenom riešení tejto otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp.zn. (podobne tiež napríklad v rozhodnutiach sp.zn. , , , a ) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z , by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“. 13.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov; inými slovami: ide o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, v jej riešení dovolacími senátmi sa ale prezentuje nejednotnosť brániaca vytvoreniu ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, je jeho (procesnou) povinnosťou: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ označením konkrétnych (odlišných, napríklad aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne. V rozhodnutí sp.zn. najvyšší súd doslovne uviedol, že v takom prípade je dovolateľ „povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“.

14. Dovolateľka sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých odvolací súd založil svoj rozsudok, avšak ani pri prístupe k jej dovolaniu podľa obsahu tohto procesného úkonu ( ) nemožno ustáliť, konkrétne ktorú právnu otázku mal na mysli v rámci argumentácie, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu ( ), respektíve ktorá právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Z dovolania ani nevyplýva, vo vzťahu ku ktorému rozhodnutiu dovolacieho súdu došlo k prípadnému

judikatórnemu odklonu dovolacieho súdu, ako ani ktoré rozhodnutia dovolacieho súdu považuje v riešení konkrétnej otázky (nevymedzenej) za rozdielne.

15. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že argumentácia dovolateľky týkajúca sa a je nedostatočná a ňou uvádzané dovolacie dôvody nie sú v podanom dovolaní vymedzené spôsobom zodpovedajúcim až . Vzhľadom na to nemohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu.

III.

16. Podľa dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa , e/ neboli splnené podmienky podľa alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v až 435.

17. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd dovolanie oprávnenej odmietol podľa (v časti dovolacieho dôvodu podľa ), a vo zvyšku podľa .

18. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje ( veta druhá ).

19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.