Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obdo/98/2019

Identifikačné číslo spisu: 1616200917 Dátum vydania rozhodnutia: 23.03.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ľubomíra Kúdelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1616200917.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Mesto Malacky, so sídlom Bernolákova 5188/1A, Malacky, IČO: 00 304 913, proti žalovanému: NUBIUM, s.r.o., so sídlom Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. marca 2019, č. k. -132, takto

rozhodol:

I. Dovolanie odmieta.

II. Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 6. marca 2019, č. k. -132 potvrdil rozsudok Okresného súdu Malacky (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 28. februára 2018, č. k. -101, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť na vlastné náklady z pozemku par. reg. E, č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria v k. ú. C., zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, 2ks reklamných zariadení nachádzajúcich sa pri parkovisku OD J. v C. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . Žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetná vec nemohla byť rozhodnutá v správnom konaní, nakoľko v danom prípade je vlastník pozemku známy a žalovaný používal vec na pozemku žalobcu na základe zmluvy. Žalovaný ako nájomca vedel, že bilboardy boli na pozemku žalobcu umiestnené len dočasne, a preto sa žalobca mohol domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa .

2. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 3. júla 2019 dovolanie, ktorým sa domáhal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia a , ako aj z a (ďalej aj „“).

2.1. Podľa dovolateľa predmetná vec mala byť riešená v správnom konaní s odkazom na znenie ustanovenia § 88 ods. 7 písm. b/ stavebného zákona a vydané rozhodnutie mohlo byť preskúmateľné v rámci správneho súdnictva. V dôsledku uvedeného absentovala právomoc súdov v civilnom konaní a konanie malo byť zastavené. 2.2. Za vadu konania pred súdmi nižšej inštancie označil žalovaný aj skutočnosť, že v spore vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, ktorú vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú. V rozhodovanej veci sa nejednalo o výlučnú miestnu príslušnosť podľa , ako to nesprávne vyhodnotili konajúce súdy, keď podľa dovolateľa mal v prvej inštancii v predmetnom spore rozhodovať Okresný súd Bratislava II. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na judikáty č. R 25/1979 a R 24/1981.

3. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa ) po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný zastúpený advokátom ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie ( ) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. Vychádzajúc z obsahu dovolania ( v spojení s ) má dovolací súd za to, že dovolateľ uplatnil len dovolací dôvod podľa , a to v podobe námietky nedostatku právomoci (vada zmätočnosti podľa ) a námietky nedostatku miestnej príslušnosti (vada zmätočnosti podľa ). Dovolací dôvod podľa žalovaný vo svojom dovolaní neuplatnil. Z uvedeného dôvodu dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania len podľa a , a nie aj podľa dovolateľom len formálne označeného a (k uvedenému rovnako viď aj a )

6. Vadou zmätočnosti podľa konanie pred súdmi nižšej inštancie poznačené nebolo. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ustanovenia stavebného zákona v súvislosti so súhlasom stavebného úradu na odstránenie reklamnej stavby, podľa ktorého povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [ až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. 6.1. V predmetnom zákonnom ustanovení sú stanovené podmienky, kedy sa vyžaduje súhlas stavebného úradu, aby mohol vlastník pozemku odstrániť na náklady vlastníka reklamnej stavby reklamnú stavbu ( staveného zákona). Jednou z týchto podmienok je, že vlastník pozemku nedal právo inej osobe (napr. vlastníkovi reklamnej stavby) uskutočniť reklamnú stavbu na jeho pozemku. 6.2. V rozhodovanej veci pritom o takýto prípad nešlo, nakoľko medzi stranami bola uzavretá nájomná zmluva, na základe ktorej vzniklo na určitú dobu vlastníkovi reklamnej stavby právo zriadiť na pozemku žalobcu reklamnú stavbu. Ustanovenie stavebného zákona tak z uvedeného dôvodu na rozhodovaný spor nedopadá, a preto žalovaný neopodstatnene namietal nedostatok právomoci súdu v predmetnom spore.

7. Rovnako tak podľa dovolacieho súdu neobstojí ani námietka o existencii vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení , pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že vec mala byť postúpená Okresnému súdu Bratislava II na základe ním vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti. 7.1. Pri odôvodnení tohto záveru dovolací súd poukazuje na rozhodnutia - na ktoré odkazoval dovolateľ a ktoré vzal za základ svojej dovolacej argumentácie - týkajúce sa výlučnej miestnej príslušnosti podľa (v súčasnosti ). 7.2. Z judikátu č. R 25/1979 vyplýva, že príslušnosť podľa je daná, ak sa konanie týka práva k bytu. O také právo ide v sporoch o existenciu, vznik, zánik alebo zrušenie práva osobného užívania bytu, prípadne o vypratanie bytu. V týchto prípadoch je daná výlučná príslušnosť súdu, v obvode ktorého sa nachádza domový objekt.

7.3. Podľa judikátu č. R 24/1981, ak sa občianske súdne konanie týka vzniku, existencie, trvania a zániku (zrušenia) práva osobného užívania bytu, prípadne nároku na vypratanie bytu, ide o právo k nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia a na konanie je príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. 7.4. V danom prípade išlo o spor o vypratanie nehnuteľnosti (o odstránenie reklamnej stavby nachádzajúcej sa na nehnuteľnosti žalobcu), pričom zo staršej judikatúry (R 25/1979 a R 24/1981) vyplýva, že v sporoch o vypratanie nehnuteľnosti je daná výlučná miestna príslušnosť súdu, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní svojej miestnej príslušnosti postupoval v súlade s judikátmi, na ktoré v dovolaní poukazoval žalovaný. Preto podľa dovolacieho súdu nie je opodstatnené tvrdenie dovolateľa, že mu mala byť postupom súdov nižšej inštancie znemožnená realizácia jemu patriacich procesných práv. Žalovaný pritom v dovolaní ani nešpecifikoval, realizácia akých jemu patriacich procesných práv mu mala byť znemožnená tým, že spor prejednal a rozhodol v prvej inštancii Okresný súd Malacky, hoci to bolo jeho povinnosťou (k tomu viď aj , , , a ). Konanie pred súdmi nižšej inštancie tak nebolo poznačené vadou zmätočnosti podľa 7.5. Záverom len ako poznámku dovolací súd dopĺňa, že pokiaľ chce dovolateľ odkazovať na skoršiu judikatúru najvyššieho súdu a argumentovať ňou, je nevyhnutné, aby sa podrobne oboznámil s jednotlivými rozhodnutiami, keďže z ním označených judikátov vyplýva presne opačný záver, než tvrdil v dovolaní.

8. Nakoľko konanie pred odvolacím súdom nebolo poznačené namietanou vadou zmätočnosti podľa a (viď body 6. a . vyššie), najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa ustanovenia ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

9. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevnikli (k tomu viď judikát č. R 72/2018).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.