Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-29-2020.pdf
PDF · 98.22 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/29/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.01.2022, v trestnej veci proti obžalovanému Z. S., pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/122/2016 zo dňa 14.05.2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Z. S..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný Z. S. uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu podľa 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona v skutku v bode 1 rozsudku a v bode 2 rozsudku pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
1/. v presne nezistenej dobe v septembri 2014 v K. prisľúbil K. S. poskytnutie pôžičky vo výške 5.000,- eur pre M. H. pod podmienkou zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti a za týmto účelom obvinený Z. S. odovzdal K. S. vyhotovenie kúpnej zmluvy s predmetom kúpa bytu č. 7 v bytovom dome na ul. K. č. X/XXXX v K. s príslušenstvom za kúpnu cenu 20.000,- eur, ktorú M. H. ako vlastníčka nehnuteľnosti podpísala dňa 03.09.2014 na OcÚ v E., okr. K. v domnení, že podpisuje zmluvu o zabezpečení prisľúbenej pôžičky, následne dňa 04.09.2014 obvinený Z. S. previedol na účet M. H. č. ú. XX******XX/XXXX sumu 5.000,- eur, z ktorej časť vo výške 183,12 eur M. H. použila, na základe pokynu obvineného na úhradu dlhu za užívanie bytu a zvyšnú sumu 4.795,- eur spolu s potvrdením správcu bytu o neexistencii nedoplatkov odovzdala prostredníctvom K. S. obvinenému s tým, že pôžička 5.000,- eur jej bude poskytnutá až následne, sľúbenú pôžičku 5.000,- eur obvinený Z. S. M. H., ani K. S. neposkytol, kúpnu cenu nevyplatil a byt č. X na ul. K. č. X/XXXX v K. kúpnou zmluvou zo dňa 04.09.2014 odpredal S.. S. A., čím takto svojim konaním spôsobil M. H., trvale bytom K. č. 7, K. škodu vo výške najmenej 39.760,- eur, 2/. dňa 20.10.2015 o 12.15 hod. na ulici Z. v K. uzavrel ako predávajúci s firmou Y. spol. s.r.o. v zastúpení Z. P. ako kupujúcim ústnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj 8 ks vriec technického striebra baleného po 25 kg za kúpnu cenu 5.000,- eur/25 kg, následne dňa 02.11.2015 obvinený Z. S. odovzdal kupujúcemu časť objednaného tovaru vo dvoch zapečatených vreciach označených logom firmy W. a prevzal zálohu vo výške 10.000,- eur, pričom následnou chemickou analýzou bolo zistené, že vo vreciach sa nenachádza technické striebro, ale 98,32 % železo, čím takto predstieraním predaja technického striebra uviedol kupujúceho do omylu ohľadom predmetu kúpy a spôsobil tak spoločnosti Y. spol. s.r.o. so sídlom K., I. č. X škodu vo výške najmenej 10.000,- eur.
Za to mu súd podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zákona mu uložil povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodených M. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K., K. č. XXXX/X a spol. Y. spol. s.r.o., K., I. 6 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obžalovaný Z. S. odvolanie, ktoré následne aj dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania po rekapitulácii výroku odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že ku skutku uvedenému v bode 1/. odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že sa vopred o pôžičke s p. H. nezhováral, on jej netvrdil, že ide o zriadenie záložného práva na byt. Pánovi S. odovzdal návrhy kúpnych zmlúv a pri ich podpise nebol. Doklady k bytu mu predložil p. S. vopred. S pánom S. hovoril o predaji bytu. Požičať mu nechcel. Nevie uviesť, čo povedal p. S. vlastníčke bytu. P. S. mu povedal, že on a vlastníčka bytu potrebujú peniaze. Pred podpisom zmluvy nebol v kontakte s vlastníčkou bytu. Neuviedol jej, že podpisuje zabezpečovaciu zmluvu na pôžičku, predložil návrh kúpnej zmluvy p. S., lebo on s ním komunikoval, p. S. odovzdal návrh zmluvy, ktoré on nepripravoval. Nevie uviesť, o čom sa dohadovali pred podpisom zmlúv, najmä čo povedal p. S. vlastníčke bytu. Nevie uviesť, prečo na zmluve, na ktorej bol podpis osvedčený dňa 03.09.2014, bol uvedený účet, ktorý si p. H. založila dňa 04.09.2014. On sumu 5.000,- eur poslal na účet, ktorý mu poslal p. S. ako SMS. Podľa výpovede vlastníčky bytu ich p. S. mal vybrať. S. mu naspäť žiadne peniaze nedal. Nesúhlasí s tým, že jeho vina je naplnená tým, že mal dať p. H. podpísať kúpnopredajnú zmluvu, hoci mal on tvrdiť, že ide iba o zriadenie záložného práva za účelom pôžičky vo výške 5.000,- eur. To, že poškodená žila v tom, že zriaďuje záložné právo na byt, mali potvrdiť p. S. a p. E.. On s p. H. v kontakte pred podpisom zmluvy nebol, predložil návrh kúpnej zmluvy p. S. a p. H. on neuvádzal do omylu, predložením návrhu kúpnej zmluvy, že podpisuje záložnú zmluvu, ani ju v tomto presvedčení neutvrdzoval. Ku skutku uvedenému v bode 2/. odvolaním napadnutého rozsudku uvádza, že nevedel, že obsahom vriec, ktoré odovzdal na skúšku Z. P., konajúcemu menom firmy Y. spol. s r. o., nie je na ich obale deklarovaný obsah. Vrecia boli zapečatené plombou. Zároveň popiera, že by prijal od firmy Y. spol. s r. o. sumu 10.000,- eur. Z. P. ako konateľ nepredložil žiaden doklad o tom, že od firmy hotovosť v tejto sume prijal a navyše je zakázané zo strany podnikateľa, ktorým firma Y. spol. s r. o. je, vykonávať finančné operácie nad 5.000,- eur v hotovosti.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a po takomto preskúmaní zistil nasledovné.
V konaní pred okresným súdom boli vykonané dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom k tomu preto súd urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne závery okresný súd v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu presvedčivo odôvodnil, preto sa krajský súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach naň odkazuje.
Aj preto vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s konaním pred okresným súdom - konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný - krajský súd nemal dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať) dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o skutkových zisteniach tak, ako sa preniesli do skutkovej vety odvolaním napadnutého rozsudku.
Krajský súd preto upriamil pozornosť predovšetkým na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného, pričom zohľadnil len tie, ktoré sú právne relevantné, týkajúce sa podstaty (predmetu)
konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti odsúdenia obžalovaného a určeného druhu a výmery trestu.
Súčasne platí, že podstatná časť odvolacích námietok obžalovaného, ktorými argumentoval, už boli prednesené v priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd vysporiadal a ktoré si aj krajský súd osvojil.
Krajský súd preto v ďalšom postupe túto argumentáciu len dopĺňa o fakty plynúce z vykonaného dokazovania, ktoré v súhrnne s dôvodmi už uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vedú k záveru o náležitom zistení skutkového stavu veci pre meritórne (konečné) rozhodnutie v posudzovanej veci obžalovaného Z. S..
Na tomto mieste krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť, že každý obžalovaný v rámci práva na obhajobu má právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich.
No súčasne platí, že súd pri hodnotení vykonaných dôkazov (vo vzájomných súvislostiach) jednotlivo ako aj v celom ich súhrnne v súlade s pravidlami stanovenými pre hodnotenie dôkazov, bez toho, aby narušil rovnováhu hodnotenia dôkazov produkovaných ako v prospech, tak aj v neprospech obžalovaného, musí prihliadať na obranu obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov a teda, či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby sa nevymyká pravidlám logiky, inak povedané, či skutočnosti, ktoré obžalovaný v rámci obhajoby tvrdí, sú ním predkladanými dôkazmi, resp. argumentmi nielen overiteľné, ale či sú súčasne aj spôsobilé dôkazy predložené spolu s obžalobou spochybniť, či dokonca vyvrátiť a to do takej miery, že prokurátor nie je schopný uniesť dôkazné bremeno a bez rozumných pochybností nie je možné potom na ich podklade obžalovaného uznať vinným zo žalovanej trestnej činnosti.
V nadväznosti na uvedené krajský súd zistil, že obsah odvolacích námietok obžalovaného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi inými, produkovanými v rámci dokazovania.
V tomto prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, obžalovaný (opierajúc sa o spôsob jeho obrany) v rámci dokazovania nepredložil nové dôkazy, resp. argumenty, ktoré by zistené skutočnosti z dôkazov zabezpečených v rámci prípravného konania, (ktorých obsah sa zákonným spôsobom preniesol do dokazovania na hlavnom pojednávaní), spochybňovali, resp. vyvracali, ale práve naopak.
V tejto súvislosti je opäť potrebné v stručnosti sumarizovať produkované dôkazy a skutočnosti z nich plynúce v kontexte tvrdení obžalovaného v konfrontácii s výpoveďami poškodených, či priamych svedkov jeho protiprávneho konania.
K skutku pod bodom 1/. rozsudku krajský súd po zhodnotení obsahu vykonaného dokazovania a výpovedí poškodenej M. E. H. a svedkov S. E. a K. S., napokon aj S.. S. A. zisťuje, že po obsahovej stránke predovšetkým v prípade svedkov H., E. a S. sa tieto v podstatných skutočnostiach rozhodných pre ustálenie skutkových zistení zhodujú, keďže všetci od úvodu dokazovania trvali na tom, že mali záujem iba o pôžičku a tejto pôžičke potom mal zodpovedať aj záloh vo forme už v skutkovej vete označeného bytu. Obžalovaného Z. S. usvedčuje zo spáchania skutku mu kladeného za vinu v tomto prípade spôsob a okolnosti spáchania tohto skutku, a teda spôsob jeho správania sa, kedy urobil všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby sa nestretol s poškodenou H., od ktorej vlastne kupoval byt, čo je možné považovať za neštandardné, keďže ako sám uvádzal, od začiatku bol presvedčený o tom, že poškodená má záujem tento byt predať. Súčasne platí, že z produkovaného dokazovania nevyplynulo, aby bol aspoň obhliadnuť tento byt, všetko od samého začiatku mal predsa pripraviť svedok S.. S. A., ako to sám uvádzal, teda obhliadnuť byt, ustáliť predajnú cenu a potom pripraviť aj samotné kúpno-predajné zmluvy. Uvedené vysvetľuje, že všetky písomnosti dal teda predložiť poškodenej H. prostredníctvom svedka K. S., ktorý tiež od začiatku vysvetľoval, že mal záujem o pôžičku, no aj napriek tomu mu predložil na podpis kúpno-predajné zmluvy, ktoré mal dať na podpis poškodenej H., ktorá dôverujúc tomuto svedkovi S. tieto ani nečítala.
Takéto konanie a správanie sa zo strany obžalovaného, kedy mal uviesť do omylu svedka S., ktorému od začiatku sľuboval, že po podpise týchto písomností túto kúpnu zmluvu bezodkladne zruší, nech to len podpíšu, keď chcú okamžite vyplatiť peniaze, a prostredníctvom svedka S. uviedol do omylu aj poškodenú, čím urobila prejav vôle, ktorý nezodpovedal jej predstave, že za poskytnutú pôžičku dá do zálohu byt, ale na podklade tohto omylu potom urobila dispozíciu so svojím majetkom, vlastníckym právom k bytu, keď podpísala kúpnu zmluvu, mysliac si, že je to zmluva záložná, ktorou mala ručiť za poskytnutú pôžičku. Rovnako aj všetky úkony, ktoré mali následne byť vykonané a to overovanie podpisu, zriadenie účtu v banke, bezodkladný výber peňazí v sume zodpovedajúcej 5.000,- eur, ktoré bezodkladne odovzdala S., vyplatenie všetkých podlžností pre spoločenstvo bytov sú skutočnosti, ktoré tento záver o podvodnom úmysle obžalovaného len zásadným spôsobom osvedčujú. Napokon jednoznačne bolo preukázané, že žiadne finančné prostriedky v sume 15.000,- eur nielenže neboli vyplatené tak, ako to tvrdil obžalovaný poškodenej H., resp. prostredníctvom svedka K. S., no tieto finančné prostriedky neboli v sume 15.000,- eur podľa pôvodnej zmluvy, ktorú mal v ten istý deň, kedy došlo k podpisu kúpnej zmluvy, mal uzavrieť so svedkom S.. S. A., ktorému mal bezodkladne tento byt odpredať, a teda ani jemu, ako to opakovane tvrdil, neboli tieto finančné prostriedky v sume 15.000,- eur ako kúpna cena za tento byt vyplatené. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne teda vytvárajú reťaz dôkazov, ktoré sa navzájom dopĺňajú a napĺňajú bez rozumných pochybností jednak skutkové zistenia tak, ako boli ustálené v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a tieto sa odzrkadlili v skutkovej vete rozsudku pod bodom 1/. rozsudku okresného súdu a taktiež zodpovedajú aj napokon právnej kvalifikácii tohto konania obžalovaného, ako to správne ustálil aj okresný súd v napadnutom rozsudku, a teda ako zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, keďže obžalovaný na škodu cudzieho majetku, teda poškodenej M. H. mal seba obohatiť tým, že uviedol menovanú do omylu a spôsobil tak na jej majetku značnú škodu, keďže o výške spôsobenej škody v sume 39.760,- eur nebolo žiadnych pochýb na podklade vykonaného dokazovania. K skutku 2/. odvolaním napadnutého rozsudku rovnako krajský súd po posúdení produkovaného obsahu dôkazov konštatuje, že výpoveď svedka poškodeného Z. P. a rovnako tak svedkyne Bc. N. D. sa vzájomne dopĺňajú, sú konzistentné, obaja vypovedajú zo svojho pohľadu a popisujú, ako vnímali správanie sa obžalovaného, keď mal priniesť označené mechy so striebrom a prevziať finančné prostriedky v uvádzanej sume, a teda peniaze, ktoré si mal vložiť do vrecka bundy, uložené v obálke z peňažného ústavu Y. banky, ktoré predtým svedok Z. P., ako to plynie zo zabezpečených a vykonaných listinných dôkazov v ten istý deň a v totožnej sume mal vybrať práve z Y. banky a tieto pred odovzdaním obžalovanému mala osobne prepočítať už spomínaná svedkyňa N. D.. Poškodený taktiež totožne od začiatku vypovedá rovnako o tom, ako sa mal s obžalovaným stretnúť, na akom mieste, ako mu mal obžalovaný dať ponuku, čo bolo predmetom tejto ponuky a za akú sumu, pôvodne 5.500,- eur, potom už obžalovanému stačilo 5.000,-eur - aj keď pri bežnej cene na trhu za tento predmet predaja mal zarobiť minimálne sumu 8.000,- eur až 11.000,-eur. Rovnako krajský súd si osvojil aj argumentačný záver okresného súdu, ktorý v logických súvislostiach odôvodnil s tým, že za neuveriteľné v rámci obrany je možné považovať tvrdenie obžalovaného, ako mal získať tieto mechy so striebrom pre tzv. „Bulharov“ v počte 36 mechov, keď jeden z týchto mechov mal vážiť 25 kilogramov, čo v konečnom súčte mal naložiť do Mercedesu triedy E, a teda v celkovej váhe 900 kilogramov a to až do K., z toho si mal sám ponechať v kufri uvádzaného auta 12 takýchto mechov a zostávajúcich 24 kusov mal uložiť na zadné sedadlo označeného osobného motorového vozidla Mercedes triedy E. Práve tento spôsob nadobudnutia a získania do dispozície predmet predaja zásadne spochybňuje legálnosť jeho získania obžalovaným, no predovšetkým jeho pôvodu a teda tvrdenia, že obžalovaný vzhľadom ako bol tento tovar zabalený, uložený (asi) v originálnych vreciach s originálnou plombou, nemohol vedieť, čo v týchto vreciach reálne zabalené je. Je predsa nemysliteľné, že predtým ako má uzatvoriť dohodu, resp. zmluvu o špedícii, teda preprave tovaru, ktorým časťou tohto tovaru má byť aj vyplatená odmena, si sám neoverí predmet tejto odmeny, a teda či mu malo byť zaplatené za túto špedíciu, resp. aby s prepravou tohto tovaru mali tzv. Bulhari súhlasiť v počte 36-tich vriec železa. Aj vo vzťahu k skutkovej vete a skutkovým zisteniam opísaným pod bodom 2/. odvolaním napadnutého rozsudku krajský súd opierajúc sa o doposiaľ uvedené v súhrne konštatuje, že správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, ak súd prvého stupňa konanie obžalovaného Z. S. v tomto v bode 2/. rozsudku právne posúdil ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, keďže na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
Súčasne z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní druhu a výmery trestu. Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu v posudzovanom prípade. Okresný súd vo výroku o treste ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a teda, že obžalovaný mal viesť pred spáchaním skutkov mu kladených za vinu riadny život, čo zodpovedá riadne zistenému skutkovému stavu pri súčasnej existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a teda, že sa dopustil viacerých trestných činov tak, ako to vyplýva aj z výroku odvolaním napadnutého rozsudku.
Následne však okresný súd podľa názoru krajského súdu, ktorý si osvojil aj právnu argumentáciu intervenujúceho prokurátora na verejnom zasadnutí konštatuje, že v ďalšom postupe okresného súdu došlo k pochybeniu, keďže v danom prípade boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona a teda ukladanie úhrnného trestu za súčasného použitia tzv. asperačnej zásady tak, ako to predpokladá znenie ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona totižto, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Za danej dôkaznej situácie s odkazom aj na citované ustanovenie je teda zrejmé, že v tomto prípade obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom a bol spáchaný dvoma samostatnými skutkami, kde za danej situácie boli teda splnené podmienky pre ukladanie jednak úhrnného trestu, ale súčasne aj za použitia asperačnej zásady, kedy sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade odvolanie bolo podané len zo strany obžalovaného, krajský súd rešpektujúc zásadu zákazu zmeny k horšiemu upravenej v ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku, kedy v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, v tomto prípade nemohol upravovať rozsah trestnej sadzby negatívne v neprospech obžalovaného aj napriek argumentácii prokurátora, že v danom prípade neboli splnené následne podmienky pre aplikáciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, keďže skutočnosť, že sa mal obžalovaný dopustiť viacerých trestných činov, už mala byť zohľadnená pri aplikácii tejto asperačnej zásady. Aj napriek tomuto zisteniu však krajský súd konštatuje, že trest bol uložený v zákonom stanovenom rozmedzí trestnej sadzby určenej v ustanovení § 221 ods. 3 Tr. zákona, keď mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, keďže trestná sadzba v osobitnej časti Trestného zákona pri trestnom čine podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona je určená v rozmedzí 3 rokov až 10 rokov. Súčasne krajský súd konštatuje, že pre zvýraznenie a dosiahnutie účelu takto uloženého trestu vo výmere 3 rokov, potom správne ukladal súd prvého stupňa aj probačný dohľad nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a rovnako za zákonnú považuje aj skúšobnú dobu určenú v trvaní 4 rokov podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona, tomu zodpovedá aj uložená povinnosť zamestnať sa obžalovanému skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona. Takto uložený trest krajský súd považuje za trest zákonný, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, ako aj jeho osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.
Keďže krajský súd nezistil dôvody pre zmenu odvolaním napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného Z. S., preto z hora uvádzaných dôvodov ako nedôvodný, toto odvolanie obžalovaného postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.