Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2022 v Prešove, v trestnej veci proti obžalovanému I. C. pre prečin krádeže podľa , o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 26.07.2022, takto

rozhodol:

Podľa , . z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

Obžalovanému I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X. C. XXXX/XX, D. L. E., toho času vo výkone väzby Ústav na výkon trestu odňatia slobody Prešov,

u k l a d á :

Podľa s použitím pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa a existencii priťažujúcej okolnosti podľa , trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace a 16 (šestnásť) dní.

Podľa obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 26.07.2022 bol obžalovaný I.L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. X. C. XXXX/XX, D. L. E., uznaný vinným z prečinu krádeže podľa (ďalej len Tr. zák.), ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že

- v čase okolo 10.50 hod. dňa 28.06.2022 v obchodnom dome Kaufland v Prešove na ulici Bardejovskej 1/A na predajnej ploche vložil tovar pozostávajúci z 1 ks káva Lavazza v hodnote 19,99 eur, 1 ks káva Lavazza v hodnote 19,99 eur, 1 ks balenie Pampers PN 25 ksr v hodnote 8,89 eur, 11 ks Rajo maslo 250g v hodnote 47,19 eur, slnečné okuliare v hodnote 5,99 eur, DEVIA Powerbank v hodnote 95,94 eur, 20 ks Red Bull 0,25 l v hodnote 27,80 eur, 20 ks záloha plechovka v hodnote 3,- eur, 8 ks Kinder chocolate 300 g v hodnote 31,92 eur, 10 ks RN Tuniak oliv. 160g v hodnote 32,90 eur, do nákupného vozíka a následne s týmto vyššie uvedeným tovarom prišiel k samoobslužnej pokladničnej zóne, kde zaplatil časť tovaru, avšak za vyššie uvedený tovar nezaplatil a prešiel s ním cez pokladničnú zónu okolo samoobslužných pokladní a opustil tak predajnú plochu, kde na chodbe smerom k východu

obchodného domu bol zadržaný pracovníkom SBS uvedeného obchodného domu, čím týmto svojím konaním pre spoločnosť Kaufland Slovenská republika, v.o.s. so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava IČO: 35790164, prevádzka obchodný dom Kaufland, ulica Bardejovská 1/A, Prešov, vznikla škoda krádežou v celkovej sume 293,61 eur.

Za to mu bol uložený:

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 1.000,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal v neprospech obžalovaného, v zákonnej lehote, písomne, okresný prokurátor odvolanie, kde vytkol okresnému súdu uloženie neprimerane nízkeho trestu. Odvolateľ sa nestotožňuje ani s postupom súdu pri ukladaní peňažného trestu, kedy mal okresný súd za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu a tú skutočnosť, že obžalovaný výšku škody prekročil len mierne a vzhľadom na jeho osobu, že sa ku skutku priznal, má vážne zdravotné problémy, možno, podľa názoru súdu, účel trestu dosiahnuť aj iným trestom a v tomto prípade trestom peňažným. Okresný súd pri ukladaní trestu uplatnil jednu poľahčujúcu okolnosť, že páchateľ priznal spáchanie trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Odvolateľ poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa síce k spáchaniu trestného činu priznal, uznal vinu za spáchaný skutok, no takéto priznanie neurobil už v prípravnom konaní, ale až na hlavnom pojednávaní, a to až pod ťarchou dôkazov, s ktorými sa oboznámil pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu, preto považuje jeho priznanie za účelové, kde účelom priznania bolo dosiahnuť trest, ktorý nebol spojený s odňatím slobody. Odvolateľ má rovnako za to, že pri priznaní absentuje aj prejav úprimnej ľútosti. Na prejav úprimnej ľútosti, podľa odvolateľa, totiž nepostačuje len jeho verbálne prejavenie pred súdom. Odvolateľ poukázal na to, že obžalovaný spáchal predmetný skutok iba 5 mesiacov po spáchaní iného trestného činu, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. , ktorým bol uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú s probačným dohľadom dobu v trvaní 4 rokov. Obžalovanému bola teda daná možnosť preukázať, že je schopný viesť riadny život, avšak to, že spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom trestný čin nasvedčuje tomu, že účel trestu u neho nebol dosiahnutý a od protispoločenského konania ho neodradila ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody a tento ďalej pokračoval v páchaní majetkovej trestnej činnosti. Za týchto podmienok možno, podľa odvolateľa, dôjsť k záveru, že na ochranu spoločnosti, prevýchovu odsúdeného a odradenie iných páchateľov od páchania trestnej činnosti nepostačuje peňažný trest, keď tieto zákonné požiadavky nesplnila ani hrozba prísnejšieho výkonu trestu odňatia slobody. Podľa odvolateľa, ani zdravotné problémy prezentované obžalovaným, nie sú dôvodom na uloženie trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody. Odvolateľ poukázal hlavne na skutočnosť, že obžalovaný je práceneschopný od januára 2021, a teda jeho zdravotné problémy predchádzajú času spáchania stíhaného skutku. Z uvedeného je teda zrejmé, že ani obžalovaným opisovaný zlý zdravotný stav mu nebránil spáchanie uvedenej trestnej činnosti a tej sa dopúšťal aj naďalej. S poukazom na vyššie uvedené okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 26.07.2022, čo do výroku o treste a uložil obžalovanému I. C. za spáchaný prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. pri existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák., § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov a pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného I. C. zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný sa k podanému odvolaniu okresného prokurátora písomne vyjadril, kde k odvolacej námietke prokurátora, že pri priznaní obžalovaného absentoval prejav úprimnej ľútosti, poukázal na judikát trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline sp. zn. prijatý dňa 14.12.2010, v zmysle ktorého posúdenie priznania páchateľa k spáchaniu trestného činu ako poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák. nie je závislé od dôkaznej situácie. v žiadnom svojom ustanovení neobmedzuje právnu relevanciu priznania ako poľahčujúcej okolnosti len na určité štádium trestného konania, a už vôbec nie na existujúcu dôkaznú situáciu. Páchateľ sa môže priznať k spáchaniu

skutku v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, a to tak v procesnej pozícii obvineného, ako aj obžalovaného, pričom pokiaľ k tomu priznaniu pristúpi vyjadrenie ľútosti nad vlastným protiprávnym konaním, je nutné na ňu prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť. Prejavy ľútosti páchateľa nad spáchaním trestného činu môžu byť rôzne, pričom sú závislé od osobnosti páchateľa, úrovne jeho emocionálnej inteligencie, ako aj od povahy, spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku. S poukazom na uvedené je, podľa obžalovaného, zrejmé, že na hlavnom pojednávaní dňa 26.07.2022 urobil vyhlásenie podľa , že je vinný zo spáchania skutku, pričom vo svojej výpovedi, ako aj v záverečnej reči, resp. v poslednom slove svoj skutok úprimne oľutoval. Obžalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora ďalej poukázal aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého poľahčujúca okolnosť podľa Tr. zák. predpokladá, okrem priznania sa páchateľa, aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takémuto oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavoch páchateľa po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa , . S poukazom na uvedené je, podľa obžalovaného, teda zrejmé, že v prejednávanom prípade svoj skutok oľutoval, čím tak splnil podmienky pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa Tr. zák.. Obžalovaný má za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky na uloženie peňažného trestu. Predchádzajúcej trestnej činnosti sa dopustil v roku 2016, pričom za 6 rokov od začatia súdneho konania sp. zn. nespáchal žiaden trestný čin, ani priestupok. Vzhľadom na vyššie uvedené má obžalovaný za to, že okresný súd správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil vôbec vykonané dokazovanie a správne právne vec posúdil, keď uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 1.000,- eur, ktorý obžalovaný považuje za primeraný a spravodlivý. S poukazom na uvedené obžalovaný navrhol, aby krajský súd v zmysle odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. ako nedôvodné zamietol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a v prejednávanej veci navyše, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie podľa a bol poučený podľa , len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Odvolací súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Preskúmaval teda len napadnutý výrok o treste, pričom zistil, že v tomto výroku bol porušený , v dôsledku čoho bol obžalovanému uložený neprimeraný trest.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Priznanie a prejavenú ľútosť obžalovaného v danom prípade vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Tr. zák.. Predchádzajúce odsúdenie obžalovaného vyplývajúce z odpisu registra trestov vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Tr. zák.. Takto za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 56 ods.1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 1.000,- eur, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Podľa okresného súdu, postoj obžalovaného k spáchanému trestnému činu, výška spôsobenej škody, ktorej výška bola prekročená len mierne, vážne zdravotné problémy obžalovaného, napriek tomu, že obžalovaný už bol v minulosti trestne stíhaný, viedli okresný súd k záveru, že účel trestu je možné dosiahnuť trestom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Po zohľadnení jednotlivých hľadísk ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia , ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na rozdiel od súdu prvého stupňa, krajský súd dospel k záveru, že aj keď okresný súd správne určil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť, v rozpore s a v rozpore s účelom trestu rozhodol o druhu trestu. Neukladal totiž trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom v ústave na

výkon trestu s príslušným stupňom stráženia, ako si to vyžadoval záujem na individuálnej a generálnej prevencii.

Ako už okresný súd z odpisu registra trestov zistil, obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 14.05.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. , ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou podmienečného odsúdenia v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že obžalovaný sa žalovanej trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a od ďalšieho protiprávneho konania ho teda neodradila ani hrozba možnej premeny trestu. Krajský súd konštatuje, že v prípade obžalovaného sa jedná o osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, keď už aj v minulosti sa dopustil trestnej činnosti majetkového charakteru.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ priestupkovo postihnutý jedenkrát za priestupok na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

V osobe obžalovaného ide teda o recidivistu, prejednávaného trestného činu sa navyše dopustil počas plynutia skúšobnej doby, od páchania trestnej činnosti ho neodradila ani hrozba možnej premeny trestu. Iný druh trestu, ako trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom teda nie je v súlade s požiadavkou primeranosti trestu vo vzťahu k účelu trestu.

Na druhej strane však je, podľa názoru krajského súdu, potrebné zohľadniť samotný postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, kedy sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval, je potrebné zohľadniť aj výšku spôsobenej škody, ktorá presiahla škodu definovanú v ustanovení § 125 ods. 1 Tr. zák. len o 27,61 eur, pričom poškodenej spoločnosti bol odcudzený tovar vrátený nepoškodený a v neposlednom rade aj skutočnosť, že obžalovaný je v predmetnej trestnej veci väzobne stíhaný. Bez významu pri zohľadňovaní konkrétneho druhu a výmery trestu neostávajú ani okolnosti a pomery na strane obžalovaného, na ktoré správne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku aj okresný súd, a to nepriaznivý zdravotný stav obžalovaného, ktorý možno hodnotiť ako vážny, ako aj skutočnosť, že je otcom dvoch maloletých detí, ktoré sú na jeho starostlivosti a výchove závislé. Zároveň bolo potrebné zohľadniť skutočnosť, že súd prvého stupňa prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného o vine podľa 257 ods. 7 .

Pritom je namieste poukázať na nesprávny názor okresného prokurátora vyslovený v odvolacích námietkach, a to vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zák. /páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval/, kde odvolateľ považuje priznanie sa obžalovaného za účelové, a to z dôvodu, že sa k spáchaniu trestného činu priznal až na hlavnom pojednávaní, kde účelom priznania bolo dosiahnuť trest, ktorý nebol spojený s odňatím slobody. Odvolateľ mal rovnako za to, že pri priznaní absentuje aj prejav úprimnej ľútosti, kde podľa jeho názoru nepostačuje len jeho verbálne prejavenie pred súdom.

V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l) Tr. zák. je v podstate prejavom osobného kritického odsudzujúceho pomeru obžalovaného k vlastnej spáchanej trestnej činnosti, ktorá predpokladá, okrem priznania sa páchateľa, aj úprimné oľutovanie. Či k takémuto oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov (procesne obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o vine podľa , (najmä pri využití záverečnej reči a posledného slova). V prejednávanej trestnej veci obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil v zmysle ustanovenia , že je vinný zo spáchania skutku, okresný súd toto vyhlásenie obžalovaného postupom podľa prijal a vykonal dokazovanie ohľadne trestu. Obžalovaný následne využil právo na záverečné reči, kde opätovne spáchanie skutku priznal a svoje konanie oľutoval. Obžalovaný tento svoj postoj k spáchanej trestnej činnosti predniesol aj v rámci posledného slova. Krajský súd sa preto nestotožňuje s námietkou okresného prokurátora, že pri priznaní obžalovaného absentoval prejav úprimnej ľútosti. Pri vyhlásení o vine je v podstate procesným priestorom na prejavenie úprimnej ľútosti práve súdom poskytnutý priestor obžalovanému na záverečné reči a posledné slovo.

Hodnotiac teda jednotlivé hľadiská ukladania trestu, a to na jednej strane sofistikovaný spôsob spáchania činu majetkového charakteru, úmyselné zavinenie, osobu páchateľa, ktorý je recidivistom, čo zhoršuje možnosť nápravy obžalovaného a nepochybne vyznieva v jeho neprospech, na druhej strane vyššie uvedené skutočnosti vyznievajúce v prospech obžalovaného, dospel krajský súd, aj po zohľadnení pomerov obžalovaného, k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov a 16 dní, ktorý pokrýva doposiaľ vykonanú väzbu, so zaradením obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia je na nápravu obžalovaného, ako aj na ochranu spoločnosti, trestom primeraným.

Odvolací súd potom na podklade odvolania okresného prokurátora zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a o treste sám rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.