Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

“). V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/137/2019, ktoré sa týkalo obdobnej veci. Najvyšší súd sa týmito námietkami odmietolJUDr. Svetlovská už rozhodovala vo veci vedenej najvyšším súdom pod sp. zn. 4Cdo/137/2019, ktoré predchádzalo konaniu sp. zn. 4Cdo/16/2023, preto podľa jej názoru nieopätovne predložená najvyššiemu súdu po jeho kasačnom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/137/2019. Rovnako vec sp. zn. 4Cdo/75/2023 bola do senátu 4Cdo zapísaná ako vec nasledujúca

Ústavného súdu II. ÚS 687/20117 z 10. novembra 2017 a Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/137/2019 z 29. apríla 2020. Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súduÚstavného súdu II. ÚS 687/2017 z 10. novembra 2017 a najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/137/2019 z 29. apríla 2020.“ 21. Odvolací súd mal z obsahu znaleckého posudku č. 29/2016687/2017 z 10. novembra 2017, resp. rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/137/2019 z 29. apríla 2020, ktorý konštatoval, že: „Pokiaľ je výška obvyklého nájomného

poľnohospodárskych pozemkov Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/137/2019 a následne odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení, podotkla, že dovolací súdsúvisiacej s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 137/2019 aplikoval ustanovenia zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov v znení účinnomnázorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 4Cdo/137/2019, a preto odvolací súd považuje za irelevantné, že žalovaná s výškou nájomného

rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. januára 2019 uznesením, sp. zn. 4Cdo 137/2019 z 29. apríla 2020 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Najvyšší súd Slovenskejžalovanej v tom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení, sp. zn. 4Cdo/137/2019 z 29. apríla 2020 cituje zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov v znenísúvisiacej s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 137/2019 aplikoval ustanovenia zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov v znení účinnom

dovolací súd, rozsudok KS v Prešove zo dňa 17.01.2019 zrušil uznesením sp. zn. 4Cdo/137/2019 zo dňa 29.04.2020 a vec mu vrátil na nové konanie. NS SR uviedol: 17. Nájomňom. 12. Súd dáva za pravdu žalovanej v tom, že NS SR v uznesení sp. zn. 4Cdo/137/2019 zo dňa 29.04.2020 cituje zákon č. 504/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2018

republiky sp. zn. II. ÚS 687/2017, ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/137/2019. 2.3. Za situácie, že súd prvej inštancie v konaní, vedenom na Okresnom súderepubliky sp. zn. II. ÚS 687/2017, ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/137/2019. 12. Žalobkyňa poukazujúc na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP, namieta

prvej inštancie, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/137/2019 z 29. apríla 2020 (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republikyv spojení s § 2 písm. b/ ZNPP).“ 22. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/137/2019 z 29. apríla 2020 dospel k záveru: „Vo svojom rozhodnutí mal odvolací súd

uskutočnenie prieskumu v inštančne vyššom konaní (podľa uznesenia NS SR sp. zn. 4Cdo/137/2019 alebo uznesenia sp. zn. 8Cdo/292/2019 z 25.06.2020) 12. Odvolatelia podľa

republiky sp. zn. II. ÚS 687/2017, ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/137/2019. 12. Žalobca poukázal na ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP namietal nesprávne

Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/137/2019 zo dňa 29. apríla 2020 kde v obdobnej veci konštatoval cit.: „V tejto súvislosti