Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Cob-172-2020.pdf
PDF · 104 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/172/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci žalobcu: I. T., T.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX I.M., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., Nevädzová 6C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 855 430, proti žalovanému: SIMTEC, spol. s r.o., Rustaveliho 8, 831 06 Bratislava, IČO: 35 765 909, zastúpený: JUDr. Diana Markuseková Jeneiová, advokátka, Beniakova 34, 841 05 Bratislava, IČO: 36 065 366, o zaplatenie 3.750,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/118/2019-97 zo dňa 17. júna 2020, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/118/2019-97 zo dňa 17. júna 2020 mení v časti I. a II. výroku tak, že:
„I. Súd žalobu zo dňa 26.02.2019 zamieta v celom rozsahu.
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.750,- eur spolu s 9 % p.a. úrokom z omeškania od 13.07.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur s poukazom na ust. § 536, § 365 ods. 2, § 369, § 369c ods. 1, § 771d zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, (ďalej len „ObZ“). Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, (ďalej len „CSP“).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2019 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3.750,- eur, titulom neuhradenej ceny za vykonané dielo.
3. Z dôvodu absencie písomnej formy zmluvy a jednostranne tvrdenej existencie ústnej dohody, musel súd vychádzať predovšetkým z prejavenej vôle strán sporu, predložených listinných dôkazov a svedeckej výpovede, vyjadrení strán sporu k okolnostiam a jednotlivým listinným dokladom a na základe toho uzavrieť, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k platne uzatvorenej zmluve o dielo. Sporové strany
prezentovali ohľadom problematiky dojednaného záväzku rôzne verzie. Preto bolo v tejto veci pre súd podstatné, aby strany dôveryhodne preukázali pravdivosť svojich tvrdení, a to najmä okolnosti súvisiace s trvaním záväzku a spôsobom jeho plnenia Žalobca preukazoval svoje tvrdenia predložením daňového dokladu, SMS komunikáciou, e-mailom a svedeckou výpoveďou Ľ.Í. Q..
4. Súd prvej inštancie ustálil, že zo správania žalovaného ako aj z výpovede žalobcu možno usudzovať, že žalobca pre žalovaného vykonával dielo na objekte Rustaveliho 8, Bratislava, čo potvrdil vo výpovedi svedok. Naproti tomu žalovaný existenciu ústnej dohody počas celého konania popieral, malo ísť len o bezodplatnú kamarátsku výpomoc. Toto tvrdenie žalovaného koliduje s viacerými, v konaní preukázanými, skutočnosťami. Ide predovšetkým o SMS komunikáciu, predložený e-mail a aj predchádzajúce tvrdenie v podanom odpore o tom, že žalobca pre žalovaného v roku 2017 o jeho prácu nemal záujem. Súd poukázal na tú skutočnosť, že až po začatí konania a výpovedi svedka žalovaný potvrdil, že žalobca pracoval u žalovaného, ale nešlo o odplatnú pomoc. Preto sa jeho výpoveď na súde javí ako účelová. Presvedčivejšie je tvrdenie žalobcu o vykonaní diela a dohode o cene za vykonané dielo a doručení faktúry osobne do sídla spoločnosti. Dohodu o cene potvrdzuje priložený e-mail. Žalovaný predložil faktúry z predchádzajúcich obchodných prípadov, tieto mu boli zasielané e-mailom a obsahovali v prílohe aj súpis vykonaných prác. Súd z týchto dôkazov zistil, že neobsahujú presnú špecifikáciu a boli zasielané elektronicky bez príloh (č.l. 91, 93, 95 súdneho spisu). Preto súd pri rozhodovaní vychádza z výpovede žalobcu o vykonaní diela, o dohode o cene diela a doručení faktúry žalovanému osobne.
5. S ohľadom na vyššie uvedené považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela za vykonanie diela za dôvodný, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel s odkazom na § 536 ObZ. O povinnosti zaplatiť úrok z omeškania súd rozhodol nasledujúci deň po dátume splatnosti daňového dokladu podľa § 369 ods. 1, 2 ObZ, súd vychádzal zo skutočnosti, že faktúru žalobca odovzdal osobne žalovanému.
6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že k odvolaniu žalobca pristupuje z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za vecne nesprávny, pričom dôvodí tým, že súd pri svojom rozhodovaní na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto aj samotné rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný je presvedčený, že súd sa pri svojom rozhodovaní a odôvodňovaní rozsudku opomenul zaoberať právne relevantnými skutočnosťami a tvrdeniami žalovaného prednesenými v konaní, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej, a ktoré boli zo strany žalovaného opakovane zdôrazňované. Namietal, že súd pri svojom rozhodovaní a odôvodňovaní rozsudku vychádzal výlučne z tvrdení a indícií predložených žalobcom. Súd vo svojom odôvodnení uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z výpovede žalobcu o vykonaní diela, o dohode o cene diela a doručení faktúry žalovanému osobne. Súd pri tom nevzal dostatočne do úvahy absenciu akýchkoľvek dôkazov potvrdzujúcich tieto tvrdenia, ani rozpory v tvrdeniach žalobcu alebo ich rozpor s predloženými dôkazmi. Súd nevzal do úvahy ani absenciu akéhokoľvek dôkazu o dohode o cene diela spôsobom, ktorý by dostatočne vylúčil pochybnosť o tom, že uplatňovaný nárok žalovaného je dôvodný, resp. že je dôvodný vo výške uplatňovanej v žalobnom návrhu. Žalovaný opakovane súdu uviedol, že priestory kaviarne na Rustaveliho ulici v Bratislave, ktoré žalobca na pojednávaní označil ako miesto vykonania diela, svojou veľkosťou a vybavením ani neumožňovali vykonať druh prác, ktoré poskytuje žalobca, v takom rozsahu, ktorý by zodpovedal výške fakturovanej sumy. Súd vo svojom rozhodnutí mal za preukázané, že dohodu o cene diela potvrdzuje priložený email (o ktorého pravosti žalovaný vyslovil pochybnosti), a to napriek skutočnosti, že v priloženom e-maile nie je ani zmienka o dohodnutej výške ceny diela, ani o spôsobe, akým by táto cena bola alebo by mala byť určená, a uvedený e-mail preto nemôže byť dôkazom o dohodnutej výške ceny diela. Súd pri vyhodnocovaní tvrdení sporových strán úplne opomenul skutočnosť, že žalobca nebol počas celého konania schopný konkrétne špecifikovať, čo presne a najmä v akom rozsahu malo byť údajne predmetom jeho plnenia. Svedok Ľ. Q. síce potvrdil, že žalobcu videl v objekte kaviarne v čase, keď tam sám vykonával práce pre žalovaného, nevedel však uviesť, či a aké práce a v akom rozsahu tam vykonával. Žalovaný prítomnosť
žalobcu v objekte kaviarne nepopieral, ako však uviedol, v danom čase už služby žalobcu nevyužíval, žiadne si u neho neobjednal a aj preto jeho prítomnosť a prípadné rady bral štatutárny orgán žalovaného, vzhľadom na dlhodobú genézu ich priateľských vzťahov, ako kamarátsku výpomoc. Vytýkal rozhodnutiu, že súd nezobral do úvahy ani tvrdenia žalovaného, že mu nebola riadne doručená faktúra, ktorá má byť dokladom o žalobcovom nároku, a od doručenia ktorej sa odvíja žalobcom uplatnený nárok na príslušenstvo, pričom túto faktúru žalovaný ani nevedie v účtovníctve, a žalobca dôkaz o riadnom doručení faktúry do konania nepredložil, tvrdil, že faktúru doručil údajne osobne. Žalovaný pritom uviedol a riadne doložil súdu, že v zmysle zaužívanej obchodnej praxe so žalobcom z predchádzajúcich rokov, žalobca vždy posielal faktúry žalovanému e-mailom (dôkaz na č.l. 91, 93, 95 súdneho spisu). Zarážajúca je aj skutočnosť, že napriek predchádzajúcej praxi žalobca ani raz žalovaného neupomínal prostredníctvom e-mailu, s pripojením spornej faktúry. Dôvodnosť nároku vo výške uplatnenej žalovaným nevyplýva priamo ani zo žiadnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, na ktorú sa žalobca v konaní dovolával ako dôkazu na podporu svojich tvrdení. Žalovaný má za to, že také skutočnosti nie je možné vyvodzovať a stotožňovať s neurčitou súkromnou SMS komunikáciou medzi žalobcom a štatutárnym zástupcom žalovaného predloženou žalobcom v konaní ako dôkaz uznania jeho pohľadávky. Z uvedenej komunikácie je možné vyvodiť iba údaj o existencii bližšie nešpecifikovaného záväzku medzi fyzickými osobami, ktoré, ako uviedol žalovaný, mali v minulosti priateľské vzťahy, pričom túto časť komunikácie štatutárny zástupca žalovaného vysvetlil na pojednávaní, keďže išlo k súkromnú záležitosť. Podstatnú časť „komunikácie“ tvoria iba automatické odpovedné SMS správy. Žalobca sa vo svojej argumentácii snažil účelovým tvrdením navodiť dojem, že žalovaný sa chce špekulatívne vyhnúť uspokojeniu žalobcovho nároku, tým, že žalobca, ktorý vykonáva robotnícke povolanie, má neľahkú finančnú situáciu, pričom tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Súd sa však v tomto kontexte nezaoberal skutočnosťou vyplývajúcou z predložených dôkazov, že žalobca, ktorý mal práce na diele údajne vykonávať v období od 6/2016 až do 6/2017, napriek svojej údajne neľahkej finančnej situácii čakal s vymáhaním svojej údajnej pohľadávky taký dlhý čas, pričom vynechal obvyklý postup, keď všetky faktúry z predchádzajúceho obdobia zasielal žalovanému mailom. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie súdu za vecne nesprávne. Súd pri svojom rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré viedli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto je nepreskúmateľné. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta a žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alebo aby vydal uznesenie, že rozsudok sp. zn. 26Cb/118/2019-97, zo dnˇa 17.06.2020 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že má za to, že súd skutkový stav vecne správne posúdil. Zdôraznil, že žalovaný počas celého konania nepreukázal, že by sa v danom prípade malo jednať o bezplatnú „priateľskú výpomoc“. Mal za to, že súd správne uviedol, že žalovaný je rovnako ako žalobca viazaný dôkazným bremenom, a teda je povinný preukazovať jeho tvrdenia príslušnými dôkazmi. Domnieval sa, že nedoručenie faktúry, ktorá je predmetom konania, má za účel predovšetkým vyhnutie sa uhradeniu dlžnej sumy. Žalobca žalovaného riadne viackrát vyzval na úhradu dlžnej sumy, pričom žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktoval ohľadom riešenia tejto situácie. Zároveň uviedol, že žalovaný mal minimálne od decembra 2017 vedomosť o vystavenej faktúre žalobcom, ako aj o jeho povinnosti uhradiť žalobcovi dlžnú sumu. Zdôraznil, že žalovaný žalobcu viackrát ubezpečoval, že dlžnú sumu žalobcovi uhradí. Opätovne poukázal na emailovú komunikáciu, v ktorej sám žalovaný žiadal žalobcu, aby mu vystavil faktúru za vykonanie diela na spoločnosť SIMTEC, s.r.o., s textom „fakturujeme Vám za maliarske práce po servise na kotolniach a vyspravenie poškodených miest. Poukázal aj na totožný text vo faktúre č. 04/2017 zo dňa 04.07.2017. Má za to, že žalobca (v texte žalovaný) sa minimálne od decembra 2017 domáhal uhradenia dlžnej sumy zo strany žalovaného, avšak bezvýsledne. Žalobca poukázal na rozpornosť a účelovosť argumentácie žalobcu tak, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15.03.2019 uviedol, že žalobca pre neho nevykonával žiadne práce a že sa žalobca nikdy nezdržiaval v priestoroch žalovaného, kde bolo dielo vykonané. V súdnych konaniach pripúšťal skutočnosť, že žalobca mu kamarátsky pomáhal a v konečnom dôsledku aj to, že pre neho dielo vykonal. Zhrnul, že týmto poukazuje na účelovosť procesnej obrany žalovaného, ktorá sa nelogicky menila počas celého súdneho konania, pričom sa žalovaný týmto spôsobom účelovo snaží vyhnúť úhrade celkovej dlžnej sumy.
Záverom navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok zo dňa 17. júna 2020 a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu v zmysle § 384 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
10. Podľa § 536 ods. 1, 2 a 3 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
11. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
12. Podľa § 548 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
13. Podľa § 132 ods. 1, 2 a 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
14. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
15. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
17. Predmetom súdneho sporu je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 3.750,- eur, titulom neuhradenej ceny za vykonané dielo.
18. Za sporné považuje odvolací súd posúdenie skutkového stavu súdom prvej inštancie.
19. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Procesná pasivita strany má za následok, že neunesie dôkazné bremeno.
20. K odvolacej námietke žalovaného, spočívajúcej v tvrdení, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou týkajúcou sa (ne)existencie dohody o vykonaní konkrétneho diela, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal podstatnými časťami zmluvy o dielo, ktorými sú: dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť. Žalobca nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal existenciu objednávky, cenovej ponuky resp. rozpočtu na vykonanie diela, ale najmä nebol schopný doložiť ani žiadny súpis údajne vykonaných prác, z ktorého by vyplývalo konkludentné uzatvorenie zmluvy, resp. dojednanie konkrétneho predmetu diela a ďalších náležitostí zmluvy o dielo. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na fakt, že žalobca ani raz neupresnil, čo, ale najmä v akom rozsahu malo byť predmetom vykonania diela a z čoho by bolo možné akokoľvek dovodiť cenu údajného diela. To znamená, že žalobca nepreukázal uzatvorenie Zmluvy o dielo medzi sporovými stranami písomne alebo ústne. Z vyššie uvedeného dôvodu nemohol byť jeho nárok posúdený ani z titulu bezdôvodného obohatenia.
21. Žalovaný namietal, že súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil rozpor medzi tvrdením žalobcu o osobnom doručení spornej faktúry a dovtedajšou preukázanou obchodnou praxou medzi sporovými stranami, keď si všetky účtovné doklady zasielali e-mailom. Odvolací súd pripomína, že faktúra nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávok, je len účtovným dokladom, na základe ktorého zmluvná strana uhrádza odplatu za poskytnuté plnenie. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, ktorý uviedol, že skutočnosť, že faktúra nebola žalobcovi riadne doručená, nemá v konečnom dôsledku žiadny vplyv na dôvodnosť žalovaného nároku ako ani na to, že bola medzi sporovými stranami uzatvorená zmluva o dielo, nakoľko faktúra je výlučne účtovným dokladom. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na to, že faktúra neobsahuje rozsah vykonaných prác, množstvo spotrebovaného materiálu, jeho cenu, či miesto plnenia, resp. miesto vykonania diela.
22. Žalovaný správne vytýkal rozhodnutiu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal rozporom v tvrdeniach žalobcu, keď tento v žalobe a vyjadrení k odporu najprv opakovane tvrdil, že ním vykonané práce vyúčtované spornou faktúrou boli maliarskymi prácami vykonanými na kotolniach (v súlade s jeho predchádzajúcim zameraním prác pre žalovaného a v súlade s textom faktúry), avšak následne, keď žalovaný spochybnil jeho tvrdenia, keď tento druh prác v uvedenom čase už nečerpal, prišiel žalobca s tvrdením, že fakturované práce boli prácami na objekte žalovaným novootváranej kaviarne, pričom fakturáciu s iným textom vykonal údajne z dôvodu údajnej daňovej optimalizácie žalovaného. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade, ak chcel byť žalobca v tomto spore úspešný, mal žalobca jasne a presvedčivo ustáliť, kde a za akých podmienok sa vykonali maliarske, resp. stavebné práce a zároveň aj predložiť dôkaz o ich (hoci aj postupnom) vykonávaní. Rovnako tak sa žalovaný nestotožnil s tvrdením, že z mailovej komunikácie je zrejmé uznanie pohľadávky. Odvolací súd má za to, že sa jednalo o súkromnú komunikáciu, nesúvisiacu s predmetom konania, resp. z jej kontextu nie je zrejmé, že sa jedná o komunikáciu, ktorej základ tvorí posudzovaná právna vec.
23. Pre úplnosť a aj vo všeobecnej rovine považuje odvolací súd za vhodné k otázke dôkazného bremena uviesť, že nepochybne dôkazné bremeno v danom sporovom konaní bolo primárne na strane žalobcu. Procesno-právnym následkom (ne)unesenia dôkazného bremena sporovej strany je jej (ne)úspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúce k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze buď v dôsledku absencie dôkazov ako takej (napr. neexistencia, strata, zničenie listín, úmrtie svedka) alebo v dôsledku ich neoznačenia, nedoloženia sporovou stranou, dopad, neúspech sa pričíta tej strane sporu, na ktorej leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno. Zodpovednosť za preukázanie skutočností, ktoré musí sporová strana preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporový vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá zo sporových strán je povinná stanovený okruh skutočností preukázať (k tomu obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Uvedené rovnako platí i v prípade, že dôkazy nie sú produkované v predpísanom procesnom štádiu prvoinštančného konania.
24. Žalovaný bol toho názoru, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní na súde predloženými dôkazmi preukázať existenciu dohody o predmete zmluvy o dielo, doručenie faktúry, z ktorej by vyplývala výška ceny diela, a v súvislosti s tým ani existenciu dohody o cene diela v sume, ktorú žalobca žiadal zaplatiť
v žalobnom návrhu. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom a má za to, že neobstoja zistenia súdu, ktorý ustálil, že v spojení s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom boli naplnené podmienky pre konkludentný vznik zmluvy o dielo, t.j. dohoda o podstatných náležitostiach, teda o predmete zmluvy, ktorým malo byť zhotovenie konkrétneho diela (opravy, údržby) pre žalovaného, a následne dohody o výške ceny v sume, ktorú si žalobca súdne nárokuje zaplatiť od žalovaného, viazanej na dojednaný predmet zmluvy o dielo.
25. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností mal súd v konaní za preukázané, že žalovaná suma 3.750,- eur predstavuje dohodnutú cenu diela a aj napriek tomu rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť ju spolu s príslušenstvom žalobcovi. Uvedené rozhodnutie súdu preto žalovaný opodstatnene nepovažuje za správne. Podľa obsahu spisu sa malo maľovať asi 54 m2, po rozpočítaní žalovanej sumy to vychádza 74,- eur za m2, pričom bežná cena v Bratislave za m2 je cca 4,- eurá. Súd prvej inštancie ustálil, že cena je v poriadku, pretože sa dohodli na takejto cene, avšak odvolací súd zastáva názor, že je nereálne, aby sa takto dohodli, resp. žalobca do súdneho konania nepredložil žiadne dôkazy, preukazujúce opodstatnenosť tejto sumy.
26. Úlohou odvolacieho súdu je vychádzať z dokladov tvoriacich obsah spisu. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca ničím nepreukázal množstvo vykonaných prác ani dohodu o cene a okrem už vyššie podrobne rozobratých skutočností, s poukazom na výpoveď svedka Q., ktorý pracoval pre žalovaného v období od decembra 2016 do marca 2017, a nepotvrdil, že sa v tom období robili maliarske práce zo strany žalovaného, preto má odvolací súd za to, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 17. júna 2020 zmeniť.
27. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a zmenil aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania z dôvodu, že ide o výrok závislý na zmenenom výroku I.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý mal v odvolacom konaní úspech v plnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).