Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/26/2020

Identifikačné číslo spisu: 2519010033 Dátum vydania rozhodnutia: 06.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Ivetta Macejková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:2519010033.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom 6. mája 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej X. J. pre prečin krádeže podľa , , o dovolaní obvinenej X. J. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. z 30. mája 2019, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej X. J. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. z 11. marca 2019, bola obvinená X. J. uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa , na skutkovom základe, že

- dňa 14. februára 2019 v čase asi o 17:48 hod. v R. na ulici Q. W.. XXXX/XX v hypermarkete TESCO odcudzila holiaci strojček zn. WILKI HC v hodnote 5,69 €, žiletky zn. WILKI HC 4dS v hodnote 14,79 €, tri špirály zn. WONDER v hodnote 5,94 eur za kus, dve špirály zn. RIMMEL WONDERFULLY v hodnote 8,49 € za kus, dve špirály zn. RIAS RELOADED EB v hodnote 7,49 € za kus a jedna špirála zn. VOL SHAKE v hodnote 9,99 € a to tak, že holiaci strojček so žiletkami si vložila do svojej tašky a špirály si vložila do vrecka svojej bundy a následne prešla cez pokladňu bez zaplatenia, čím svojim konaním spôsobila spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., Kamenné námestie 1/A, škodu vo výške 85,94 €, pričom tohto konania sa dopustila napriek tomu, že blokom na pokutu č. XXXXXXXX, vydaným príslušníkom Obvodného oddelenia Policajného zboru Nitra z 1. februára 2019, právoplatným dňa 1. februára 2019, bola postihnutá pokutou vo výške 30,- € za priestupok proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov a hoci bola trestným rozkazom Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 12. augusta 2016, právoplatným 16. februára 2017, odsúdená pre prečin krádeže podľa , .

Za to bol obvinenej podľa , , , uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať)

mesiacov, na výkon ktorého bola podľa zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia (č. l. 103 spisu).

Proti tomuto rozsudku podala obvinená odvolanie vo výroku o treste, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením z 30. mája 2019, sp. zn. postupom podľa zamietol (č. l. 141 spisu).

Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala obvinená X. J. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Chmela, advokáta v Piešťanoch, dovolanie z dôvodu dovolania podľa teda, že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvinenej na obhajobu.

Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa rozsudkom vyslovil porušenie zákona z dôvodu podľa , a aby ďalej podľa napadnuté uznesenie krajského súdu v celom rozsahu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, nakoľko vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením rozhodnutia, stratili svoj podklad a podľa prikázal súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaciemu dôvodu podľa uviedla, že obvinená po poučení okresným súdom a porade s obhajcom vyhlásila podľa že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obvinená namietala už v odvolacom konaní, že v skutkovej vete trestný rozkaz Okresného súdu Nitra, sp. zn. z 12. augusta 2016, právoplatný 16. februára 2017 odvolací súd nepreskúmal a to z dôvodu, že vyhlásenie o vine, ktoré obvinená urobila, je podľa nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa . Obvinená poukázala, že označené rozhodnutie Okresného súdu Nitra sa netýkalo jej majetkovej trestnej činnosti. Ak by sa odvolací súd zaoberal týmto rozhodnutím, tak by zistil, že obvinená si prisvojila cudziu vec dňa 2. januára 2015 a 19. januára 2015 a neskôr dňa 16. júna 2015, pričom za tieto trestné činy bola uznaná za vinnú trestným rozkazom z 12. augusta 2016 a za prvé dva skutky podľa súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa a za skutok tretí jej súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne. Trestným rozkazom z 9. februára 2019 X. J. uložil súd podľa , , , trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok a podľa výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa súd určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Tým, že sa súd nezaoberal týmito rozhodnutiami, došlo k porušeniu práva na obhajobu. Súdy uprednostnili procesnú stránku trestného konania oproti spravodlivému rozhodnutiu o treste obvinenej. Súdy porušili zásadu zákonného trestného procesu, ktorá vyjadruje požiadavku spravodlivého prejednania veci nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote, a to za prítomnosti obvinenej, aby sa mohla vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Vo všetkých veciach má prednosť spravodlivosť a slušnosť pred prísnym chápaním práva.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany vo vyjadrení z 2. marca 2020 navrhla dovolanie obvinenej odmietnuť postupom podľa z dôvodu, že je evidentné, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa .

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [, ], bolo podané prostredníctvom obhajcu ( ), osobou oprávnenou [ ], v zákonnej lehote ( ), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni ( ), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (, ) a že obvinená pred podaním dovolania využila svoje

právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie obvinenej X. J. nie je dôvodné, pretože je zrejmé, že nie sú splnené podmienky a poznamenáva, že v zmysle je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania v ňom uvedených v súlade s z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012).

Z uvedeného je preto potrebné vyvodiť, a to aj s ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca v mene obvineného, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti, nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania ( ), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podrobil prieskumu vecné argumenty obvinenej zodpovedajúce dovolacím dôvodom podľa bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú.

V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v ísm. c) .

K dovolaciemu dôvodu podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu.

Podlˇa , ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podlˇa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podlˇa , , , a a zárovenˇ obžalovaného poucˇí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolatelˇné a v tomto rozsahu nenapadnutelˇné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podlˇa .

Z obsahu predloženého spisového materiálu, konkrétne zo zápisnice z hlavného pojednávania okresného súdu z 11. marca 2019 dovolací súd zistil, že v posudzovanej trestnej veci okresný súd postupom podlˇa prijal vyhlásenie obvinenej podlˇa , že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu a postupom podľa rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obvinená priznala k spáchaniu skutku nevykoná a vykoná sa len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochrannom opatrení (č. l. 99 spisu).

Z obsahu tejto zápisnice dˇalej vyplýva, že prijatiu vyhlásenia obvinenej podlˇa predchádzal postup okresného súdu, ktorý bol plne v súlade s ustanoveniami , kedˇ bola obvinená zo strany okresného súdu riadne poucˇená o svojich právach a následne súhlasne odpovedala na všetky otázky podlˇa - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa obvinenej kladie za vinu; - či bola poučená obvinená o

svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby; § 333 písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu; § 333 písm. g) - či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené jej za vinu a § 333 písm. h) - či sa dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, teda aj na otázky, cˇi uznáva vinu za spáchaný skutok podľa obžalobného návrhu a či bola poučená o práve na obhajobu a či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby. Právne následky vyhlásenia podlˇa spocˇívajú podlˇa v tom, že súdom prijaté vyhlásenie obvinenej o vine je neodvolatelˇné, a v tomto rozsahu nenapadnutelˇné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podlˇa , o čom bola obvinená zároveň aj poučená.

Zásada „práva na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Zásada „právo na obhajobu" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvinenej:

- právo obhajovať sa osobne, alebo

- právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

- právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinená nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti.

Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvinenej a jej obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvinenej, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvinenej v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa . Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinená nemala v konaní obhajcu, hoci v jej trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.

Takéto pochybenie súdov nižšieho stupňa dovolací súd v konaní nezistil, teda nemožno zaujať stanovisko, že došlo k porušeniu práva na obhajobu obvinenej X. J. zásadným spôsobom, a teda k takej skutočnosti, ktorá už sama o sebe znamená naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle . Na základe vyššie uvedeného je potrebné podotknúť, že u obvinenej neexistoval dôvod povinnej obhajoby a to až do momentu vzatia do väzby uznesením Okresného súdu Piešťany zo 16. februára 2019, sp. zn. , kedy jej bol opatrením ustanovený obhajca JUDr. Ján Chmelo, advokát v Piešťanoch, z dôvodu podľa , ktorý aktívne pristupoval k výkonu obhajobných práv.

Napokon obvinená pred prijatím vyhlásenia o vine v konaní pred súdom prvého stupňa dňa 1. marca 2019 za prítomnosti obhajcu sama vyhlásila, že jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a že sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby (č. l. 99 spisu). Obvinená preto mohla sama, alebo prostredníctvom obhajcu v plnej miere realizovať právo obhajoby a nemožno preto vyvodzovať naplnenie dovolacieho dôvodu podľa .

Pokiaľ obvinená nie je spokojná so znením skutkovej vety rozsudku, na podklade ktorej bola uznaná za vinnú na skutkovom základe tam uvedenom z prečinu krádeže podľa , , keď v jej obsahu súd uviedol trestný rozkaz, ktorý podľa obvinenej sa netýka jej majetkovej trestnej činnosti, túto nemožno modifikovať a to bez ohľadu na skutočnosť, či urobila vyhlásenie o vine podľa , pretože podľa dovolací súd nemôže skúmať a meniť skutkové zistenia vo výroku o vine obvinenej.

Predmetné rozhodnutie je napokon podľa nenapadnuteľné dovolaním z dôvodu dovolania podľa a tento dovolací dôvod obvinená ani v podanom dovolaní neuviedla.

Práve naopak, bolo povinnosťou obvinenej a jej obhajcu dbať na to, aké vyhlásenie o vine prijme podrobným preskúmaním skutočností majúcich podklad v znení skutkovej vety. Takýmto nedbanlivostným prístupom sa obvinená potom sama zbavuje práv, ktoré jej prináležia podľa , a preto a nemôže v ďalšom konaní (v odvolacom a dovolacom konaní) právne účinne domáhať porušenia svojich práv, ak sa sama o tieto svoje práva dostatočne nezaujíma a nestará (vigilantibus leges sunt scriptae - zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo, vigilantibus iura - právo je na strane ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým nie spiacim).

V súvislosti s obvinenou deklarovaným prejavom nespokojnosti s napadnutými rozhodnutiami dovolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je záruka, že rozhodnutie bude spĺňať očakávania a predstavy obvinenej. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne ( z 25. júna 2018).

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa uplatnené obvinenou, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa dovolanie obvinenej X. J. odmietol.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.