Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tdo/27/2019

Identifikačné číslo spisu: 4116010582 Dátum vydania rozhodnutia: 20.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Šimonová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4116010582.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Piovartsyho, v trestnej veci obvineného X. C . pre zločin ublíženia na zdraví podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa , na neverejnom zasadnutí konanom 20. mája 2020 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2017, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného X. C. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra z 3. februára 2017, sp. zn. , bol obvinený X. C. uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 08. novembra 2015 v čase medzi 04.00 hod. a 04.05 hod. v R. na K. po predchádzajúcej slovnej výmene fyzicky napadol N. D., F. F. a O. F. tým spôsobom, že zatváracím nožíkom o veľkosti cca 20 cm s kovovo-drevenou rúčkou a dĺžkou čepele cca 8,5 cm, ktorý držal v pravej ruke, bodol O. F. do oblasti krku, F. F. do ľavého ramena a N. D. napadol do oblasti brady, čím svojim konaním spôsobil O. F. zranenia - bodné poranenie v oblasti hrdla s poranením hlavovo-krčnej žily vpravo, šok z krvácania s dobou liečenia a PN v trvaní najmenej 8 týždňov, F. F. spôsobil zranenie - bodnú ranu v oblasti prednej časti ľavého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti do 7 dní a N. D. spôsobil tržnozmliaždenú ranu v oblasti brady s dobou liečenia do 7 dní bez práceneschopnosti.

Za to bol obvinený X. C. odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci:

- 1 ks zatvárací nožík o veľkosti cca 20 cm s kovovo-drevenou rúčkou a dĺžkou čepele cca 8,5 cm.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.

Podľa súd uložil obvinenému, aby poškodenej organizácii Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, 949 01 Nitra, IČO: 30 807 484 nahradil spôsobenú škodu vo výške 143,50 eur. Podľa , súd uložil obvinenému, aby nahradil poškodenému O. F., narodenému XX. S. XXXX, bytom K. Q. XX, spôsobenú škodu vo výške 60 eur za poškodené veci a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 000 eur. Podľa súd odkázal poškodeného O. F., narodeného XX. S. XXXX, bytom K. Q. XX, so zvyškom jeho nároku, na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy na civilný proces. Podľa súd uložil obvinenému, aby nahradil poškodenému N. D., narodenému XX. R. XXXX, bytom C. Q. XXX, spôsobenú škodu (bolestné) vo výške 171,60 eur. Podľa súd odkázal poškodeného F. F., narodeného XX. K. XXXX, bytom K. Q. XX, s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali obvinený X. C. i prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra odvolania. Krajský súd v Nitre o nich rozhodol rozsudkom z 24. mája 2017, sp. zn. , tak, že podľa , , zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo výroku o treste. Podľa obvinenému X. C. uložil podľa Tr. zák., s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák. a priťažujúcu okolnosť podľa Tr. zák., s použitím Tr. zák., podľa Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa Tr. zák. mu súd uložil súd trest prepadnutia veci: 1ks zatvárací nožík o veľkosti cca 20 cm s kovovo-drevenou rúčkou a dĺžkou čepele cca 8,5 cm. Podľa Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát. Podľa odvolanie obvineného X. C. zamietol, pretože nebolo dôvodné.

Obvinený X. C. podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ing. Dušana Grmana dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 24. mája 2017, sp. zn. . Ako dovolacie dôvody uplatnil tie podľa , a

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa obvinený X. C. poukázal na skutočnosť, že prvostupňový ako aj odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadali na zákonným spôsobom zabezpečený dôkaz - kamerový záznam. Za porušenie práva na obhajobu považoval postup súdu, ktorý sa ním dôslednejším spôsobom nezaoberal, tento žiadnym spôsobom bližšie neskúmal. Predmetným kamerovým záznamom je preukazovaná pravdivosť jeho obhajobných tvrdení, že sa len bránil.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa uviedol, že poškodení mali v konaní splnomocneného zástupcu Mgr. Jozefa Slíšku, ktorého na úkonoch, a teda aj na verejnom zasadnutí o odvolaní zastupoval jeho advokátsky koncipient JUDr. Jakub Kubáň, ktorý je podľa jeho informácií synovcom a krstným synom JUDr. Ľubomíry Kubáňovej, predsedníčky odvolacieho senátu.

Pokiaľ ide o dôvod dovolania podľa obvinený namietal, že považuje za nesprávne právne vyhodnotenie dokazovania, kedy si súdy nesprávne osvojili tvrdenia poškodených napriek ich vzájomným rozporom ako aj rozporom s ostatnými svedeckými výpoveďami. Súdy tiež nesprávne vyhodnotili zabezpečený kamerový záznam.

Záverom obvinený žiadal dovolací súd, aby z dôvodu porušenia zákona týkajúceho sa ustanovenia § 371

ods. 1 písm. c), písm. e) a písm. i) zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , zo dňa 24. mája 2017 ako aj rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. , zo dňa 3. februára 2017 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra, a to v tom smere, aby ho dovolací súd uznesením odmietol podľa , nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Poškodená Sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu obvineného žiadala uhradiť škodu od osoby, ktorá svojim zavineným protiprávnym konaním zavinila, že k výplate dávok došlo. K skutkovým okolnostiam namietaným v dovolaní sa nevedela vyjadriť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, a ), osobou oprávnenou na jeho podanie ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ).

Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a podľa ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvody dovolania podľa , a nie sú splnené.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle , k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa , alebo zamietne podľa bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa §

374 ods. 1 , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Vo všeobecnosti ku dovolaciemu dôvodu ustanovenia najvyšší súd poukazuje na to, že právo na obhajobu je jedným zo základných charakteristík spravodlivého procesu a je potrebné ho chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Tento dôvod môže byť naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné (teda nie akékoľvek, resp. nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu zakladá daný dovolací dôvod). V danej spojitosti najvyšší súd zdôrazňuje, že pod zásadným porušením práva na obhajobu možno rozumieť stav, ak došlo v trestnom konaní k pochybeniu, ktoré malo, resp. mohlo mať vplyv na konečný výsledok tohto konania. Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne okolnosti prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako i vo vzájomných súvislostiach.

Konkrétne ku dovolacím námietkam subsumovanými pod dovolací dôvod podľa , ktoré sa týkali neprihliadnutia na zabezpečený kamerový záznam zo strany konajúcich súdov, najvyšší súd konštatuje, že namietané zo strany obvineného v danej veci nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu podľa Najvyšší súd pripomína, že hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle uplatneného dovolacieho dôvodu podľa Jedná sa o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy vyhodnotené v jeho prospech.

Dovolací dôvod podľa tak nie je splnený.

V zmysle dovolanie možno podať, ak vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania.

Najvyšší súd na tomto mieste ku citovanému dovolaciemu dôvodu podľa uvádza, že v priebehu hlavného pojednávania na Okresnom súde Nitra dňa 3. februára 2017 predstúpil JUDr. Kubáň, ktorý ospravedlnil splnomocneného zástupcu poškodených z dôvodu plnenia iných pracovných povinností a predložil súdu poverenie na jeho zastupovanie v ďalšom konaní. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Nitre z 24. mája 2017 vyplýva, že verejného zasadnutia sa nezúčastnili poškodení N. D., F. F., O. F., ani ich splnomocnenec. V zápisnici o verejnom zasadnutí nie je zmienka o zastupovaní poškodených inou osobou. Nie je teda pravdou tvrdenie obvineného, že na verejnom zasadnutí o odvolaní ich zastupoval advokátsky koncipient JUDr. Jakub Kubáň.

Dovolací súd dáva tiež obvinenému do pozornosti prvú vetu ustanovenia , v zmysle ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

Navyše okolnosť, že advokátsky koncipient splnomocneného zástupcu poškodených, má byť podľa informácii obvineného synovcom a krstným synom predsedníčky odvolacieho senátu, ešte nemusí automaticky znamenať aj naplnenie dôvodu dovolania podľa

Ani dovolací dôvod podľa nie je splnený.

Čo sa týka dovolacieho dôvodu dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.

Ako z uvedeného ustanovenia, tak aj z inštitútu dovolania je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je teda viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.

K dovolaciemu dôvodu podľa je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa ). Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.

Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď ). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Z kontextu vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenia obvineného X. C., ktoré smerovali len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov, stoja zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod ako i akéhokoľvek iného uplatniteľného dovolacieho dôvodu, a preto sa nimi nie je potrebné ďalej zaoberať. Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obvineného, najvyšší súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou kvalifikáciou vykonanou súdmi nižšieho stupňa.

Vo všeobecnosti sa žiada podotknúť, že podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje potom naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle Dovolací súd pritom opätovne zdôrazňuje, že konanie X. C. bolo subsumované správne.

Ani dovolací dôvod podľa teda nie je splnený.

S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.