Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/13/2020

Identifikačné číslo spisu: 5316010187 Dátum vydania rozhodnutia: 20.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Šimonová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5316010187.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej, sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom 20. mája 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného V. M. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , zo dňa 15. novembra 2016, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného V. M. sa o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. , zo dňa 30. mája 2016 bol obvinený V. M. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov, alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 20. augusta 2015 v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste v meste C., okr. C. v Českej republike si zabezpečil od neznámej osoby dve vrecká a plastovú nádobu s obsahom sušeného rastlinného materiálu s vedomím, že ide o rastlinný materiál rastliny konope siate, tzv. marihuanu, kde uvedené vrecká a plastovú nádobu uschoval na rôznych miestach v osobnom motorovom vozidle zn. Opel Corsa, ev. č. R. XXXXX, v ktorom sa následne z mesta C. viezol na územie Slovenskej republiky, pričom dňa 23. augusta 2015 v čase okolo 22:40 hod. v obci B., časť D., okr. H., po vstupe na územie Slovenskej republiky, bol v uvedenom vozidle kontrolovaný colníkmi Colného úradu Žilina, kedy bol u neho uvedený rastlinný materiál zaistený, následne vykonaným skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ v Slovenskej Ľupči bolo zistené, že zaistené množstvo rastlinného materiálu predstavuje 25,82 gramu rastliny konope siate - Cannabis sativa s obsahom účinnej látky tetrahydrokanabinolu 3,5 až 18,8 % hmotnostných, kde uvedené množstvo zodpovedá cca 123 až 348 primeraným dávkam, pričom rastliny konope siateho sú zaradené do I. skupiny omamných látok v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch.

Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výške 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o treste, podal obvinený odvolanie, pričom Krajský súd v Žiline, rozsudkom, sp. zn. , zo dňa 15. novembra 2016 podľa , zrušil rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. , zo dňa 30. mája 2016 v časti výroku o treste a o zaradení na výkon trestu. Obvineného V. M. odsúdil podľa Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák., Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa Tr. zák. bol obvinený zaradený na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd Čadca predložil predkladacou správou Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci dovolanie obvineného V. M. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , zo dňa 15. novembra 2016 podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľubomíra Cisaríka - advokáta Advokátskej kancelárie Čadca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [, a ], osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že spĺňa obligatórne obsahové a formálne náležitosti (, ) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ).

Obvinený v dovolaní poukazuje na to, že podľa jeho názoru bol odsúdený nezákonným spôsobom najmä z dôvodu, že bolo u neho porušené právo na obhajobu a bola ustálená nesprávna právna kvalifikácia. Ustanovený obhajca JUDr. Ľubomír Cisarík z Advokátskej kancelárie Čadca vyšpecifikoval dôvod dovolania podľa a síce, že verejné zasadnutie Krajského súdu v Žiline, ktoré sa konalo 15. novembra 2016, bolo uskutočnené v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Namietal tiež výrok o treste s tým, že tento je neprimerane prísny, pretože obvinený V. M. bol zamestnaný, staral sa o chorú 81-ročnú matku, finančne podporoval svoju dcéru B. M., ktorá študuje dennou formou na Žilinskej univerzite-fakulte humanitných vied, a teda uložením trestu boli postihnutí s prvom rade príbuzní obvineného, ktorým sa z jeho strany nedostáva potrebnej pomoci. V závere obhajca navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , z 15. novembra 2016 bol porušený zákon v neprospech obvineného a súčasne, aby v zmysle ustanovenia napádané rozhodnutie v časti výroku o treste a zaradení na výkon trestu zrušil a prikázal Krajskému súdu v Žiline, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu sa pomerne rozsiahlo vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Čadca, ktorý uviedol, že s dovolacími dôvodmi sa nestotožňuje. Navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie odmietol.

Najvyšší súd sa na neverejnom zasadnutí zaoberal dovolaním obvineného V. M. a zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a podľa ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvody dovolania podľa , nie sú splnené.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie

dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle , k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa , alebo zamietne podľa bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Vo všeobecnosti k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší súd poukazuje na to, že právo na obhajobu je jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu a je potrebné ho chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.

Tento dôvod môže byť naplnený len v takom prípade, ak zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné (teda nie akékoľvek, resp. nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu zakladá daný dovolací dôvod). V danej súvislosti pritom najvyšší súd upozorňuje na skutočnosť, že pod zásadným porušením práva na obhajobu možno rozumieť stav, ak došlo v trestnom konaní k pochybeniu, ktoré malo, resp. mohlo mať vplyv na konečný výsledok tohto konania. Pri posudzovaní, či bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne okolnosti prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako i vo vzájomných súvislostiach. K dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší súd v prvom rade uvádza, že obhajobné práva obvineného boli zachované a niet pochýb o ich zákonnom uplatnení. Dovolací dôvod podľa preto splnený nebol.

Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod podľa , tu sa dovolací súd plne stotožňuje s názorom Krajského súdu v Žiline, ktorý svoj postup riadne a zákonným spôsobom odôvodnil ako i s názorom prokurátora Okresného súdu Čadca Mgr. Romanom Lendócim vyjadreným k dovolaniu. I najvyšší súd je toho názoru, že pri vykonaní verejného zasadnutia bolo správne aplikované

ustanovenie , ktoré umožňuje jeho vykonanie v prípade, že o verejnom zasadnutí bol obvinený riadne a včas upovedomený a bol upozornený na možnosť vykonania a verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, obvinený svoju neúčasť ospravedlnil až v deň konania verejného zasadnutia, hoci o prekážke účasti vedel už dňa 31. októbra 2016, kedy obdržal predvolanie. Ustanovenie dáva súdu možnosť odročiť verejné zasadnutie v prípade, že obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti. Vtedy súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia. Pokiaľ ide o hodnoverným spôsobom ospravedlnenú neúčasť obvineného na verejnom zasadnutí, tak krajský súd zákonne poukázal na ustanovenie , podľa ktorého v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Prokurátor správne poznamenáva, že uvedené znamená, že súd musí akceptovať neúčasť obvineného na úkone bez použitia sankcie, či nutnosti predvedenia v prípade, ak je lekársky verifikované, že obvinený je tak vážne chorý, že by účasťou na úkonoch trestného konania ohrozil svoj život, resp. by vážne negatívne ovplyvnil svoj zdravotný stav, prípadne by bol rizikom pre súd, orgány činné v trestnom konaní, prípadne iných účastníkov ako nositeľ nákazlivej choroby. Vtedy je logické, že úkon v trestnom konaní by sa nemohol uskutočniť a jeho zmarenie je akceptovateľné z uvedených dôvodov. K takejto situácii došlo pri nariadenom termíne 11. októbra 2016, kedy súd termín verejného zasadnutia odročil. V prípade verejného zasadnutia dňa 15. novembra 2016 obvinený svoju neúčasť ospravedlnil zlým zdravotným stavom a naplánovaným lekárskym vyšetrením presne v uvedený deň, avšak k ospravedlneniu nedoložil žiaden doklad v zmysle Navyše, ospravedlnenie neúčasti predložil odvolaciemu súdu dňa 15. novembra 2016, teda v deň konania verejného zasadnutia, pričom písomné potvrdenie o naplánovanom lekárskom vyšetrení, ktoré obvinený zabezpečil, bolo zo dňa 14. novembra 2016. Z uvedeného je zrejmé, že deň pred verejným zasadnutím obvinený navštívil lekára špecialistu a objednal sa na deň vyšetrenia, kedy sa mal zúčastniť verejného zasadnutia. V konečnom dôsledku, Krajský súd v Žiline sa touto úvahou a následným postupom právne zaoberal, túto otázku podrobne a jasne vyrozboroval a dovolací súd sa s ňou stotožnil.

Pokiaľ ide o namietanú výšku trestu, túto považuje dovolací súd za zákonnú, správnu a dôvodnú a nemožno skonštatovať ani procesné pochybenia súdu, týkajúce sa porušenia práva obvineného v súvislosti s jeho účasťou na procesnom úkone. Uložený trest krajského súdu je v zákonom stanovenom rozsahu, trestnej sadzbe a je adekvátny osobe obvineného a jeho predchádzajúcej trestnej činnosti. Vzhľadom na uvedené dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného V. M. odmietol v zmysle , nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa . Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.