Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/25/2020

Identifikačné číslo spisu: 6218010074 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2020 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:6218010074.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Ivetty Macejkovej, PhD., LL.M. na neverejnom zasadnutí konanom 27. mája 2020 v Bratislave, v trestnej veci obvineného G. W. pre zločin zabitia podľa , , o dovolaní obvineného G. W. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. z 25. septembra 2018, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného G. W. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. zo 14. mája 2018 bol obvinený G. W. uznaný za vinného zo spáchania zločinu zabitia podľa , , ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

- v čase okolo 21.00 hod. pravdepodobne dňa 7. mája 2017 fyzicky napadol imobilnú osobu, pripútanú na lôžko v dôsledku amputácie nohy, a to Q. V., nar. XX. U. XXXX, za živa bytom P. W., Z. X a to tým spôsobom, že ho opakovane kopal do celého tela a udieral do oblasti hlavy, pričom v dôsledku zranení, ktoré utrpel fyzickým napadnutím, bol dňa 10. mája 2017 v čase o 18.50 hod. prevezený RZP a hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie VNsP vo Veľkom Krtíši s mnohopočetnými zraneniami po celom tele, pričom dňa 23. mája 2017 na oddelení pre dlhodobo chorých týmto zraneniam podľahol.

Za to bol obvinenému súdom prvého stupňa podľa s použitím , , , , uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky. Podľa súd prvého stupňa zároveň zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. z 25. septembra 2018 rozhodujúc na podklade odvolania podaného tak prokurátorom v neprospech obvineného, ako aj odvolania podaného obvineným, postupom podľa , obidve odvolania ako nedôvodné zamietol.

Proti označenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, pričom v doplnení dovolania špecifikoval, že podané dovolanie opiera o predpokladané naplnenie dovolacieho dôvodu podľa (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom).

Z obsahu dovolania obvineného je napriek skutočnosti, že v ňom označil dôvod dovolania podľa zrejmé, že namietol najmä nesprávne posúdenie veci skôr konajúcimi a rozhodujúcimi súdmi. Ich rozhodnutia považuje za zmätočné a nepreskúmateľné, pričom dodal, že skutku sa dopustili iní páchatelia. Okresný súd sa v tejto súvislosti potom nedostatočne vysporiadal s dôkazmi predloženými obvineným a nesprávne vyhodnotil závery vyplývajúce z výsledkov znaleckého dokazovania. V ďalšom rozsahu prezentoval odlišnú alternatívu skutkového deja, ako aj podstatne rozdielnu verziu skutku uvedeného v skutkovej vete rozsudku súdu prvého stupňa. Nad rámec uvedeného dodal, že tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať z dôvodu, aby neprivodil trestné stíhanie H. C., ktorá mu povedala že je tehotná a čaká s ním dieťa. Preto sa rozhodol v dovolacom konaní uviesť celú pravdu o predmetnej udalosti. Naviac, v konaní predchádzajúcom podaniu dovolania sa príslušné orgány vôbec nezaoberali duševným stavom svedkov tak, ako to predpokladá , pričom nebola predložená ani fotodokumentácia incidentu a nebola vykonaná ani prehliadka tela obvineného podľa , pri ktorej nedošlo k odberu daktyloskopických stôp. Nikto sa nezaoberal tým, že nedošlo k stotožneniu svedkov nachádzajúcich sa v čase spáchania skutku na mieste činu a nikto s a nevysporiadal s pravdivosťou vykonaných svedeckých výpovedí, ktoré v konečnom dôsledku usvedčili obvineného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uvedené, v spojení so skutočnosťou že neboli vykonané výsluchy osôb prítomných pri odvoze poškodeného V. do nemocnice, má za následok nezákonnosť konania pred okresným súdom. Naviac, vo veci skôr konajúce a rozhodujúce súdy sa dostatočne nezaoberali tým, že by príčina smrti obvineného bola skôr kombinácia ostatných pridružených ochorení, ktorými trpel v čase spáchania skutku a ich úvahy sú naopak ničím nepodložené a vo všeobecnosti nesprávne. Na základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade dovolania podaného obvineným rozhodol tak, že zruší rozhodnutia súdov v danej trestnej veci a prikáže príslušnému súdu vo veci znovu konať a rozhodnúť na základe skutočností uvádzaných obvineným v podanom dovolaní. Konkrétne všeobecné súdy vo vzťahu k vyššie označenému dovolaciemu návrhu však obvinený nešpecifikoval, pričom rovnako neuviedol ani konkrétne zákonné ustanovenie ani , ako ani , porušením ktorého údajne došlo k vyššie uvádzaným vadám predkladaným obvineným v podanom dovolaní.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš. Prokurátor skonštatoval, že argumentačná časť dovolania je v podstate založená na výlučne skutkových námietkach, ktorými obvinený namieta správnosť a úplnosť zisteného skutku vyjadreného v skutkovej vete rozsudku okresného súdu, čo je však s poukazom na , ako aj dovolacieho konania (v prípade, ak je dovolateľom obvinený, resp. generálny prokurátor) v posudzovanej trestnej veci vylúčené. S poukazom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky o podanom dovolaní rozhodol tak, že dovolanie odmietne podľa , nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené podmienky dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ) a obsahuje odôvodnenie (, ); po vykonaní takto vymedzenej formálnej prvotnej prieskumnej povinnosti však najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie obvineného je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť postupom podľa a to riadiac sa nasledovným:

Z obsahu podaného dovolania v znení jeho písomného doplnenia (za účelom presnej špecifikácie dôvodu

dovolania namietaného obvineným) je zrejmé, že obvinený subsumoval až na nižšie uvedenú výnimku svoje dovolacie námietky pod im formálne nezodpovedajúci dovolací dôvod.

Dovolací dôvod podľa totiž možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku.

Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle len vtedy ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho procesného postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu podľa a to aj so zreteľom na to, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle , ods. 3 písm. d) Dohovoru by mohlo dôjsť vtedy, ak by odsúdenie bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solely or to a decisive extent) na dôkazoch získaných nezákonným spôsobom, čo sa ale v predmetnej veci nestalo (pozri Mariana Marinescu p. Rumunsku, rozs. č. 36110/03 z 2.2.2010, Emen p. Turecku, rozs. č. 25585/02 z 26.1.2010, Van Mechelen a ďalší p. Holansku, Visser p. Holandsku, rozs. č. 26668/95 zo 14.2.2002, Al-Khawaja a Tahery p. Spojenému kráľovstvu, rozs. č. 26766/2005 a č. 22228/06 z 15.12.2011 a ďalšie).

Najvyšší súd dopĺňa, že dovolací dôvod podľa - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom" a jeho zrkadlové znenie - „rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli súdom vykonané nezákonným spôsobom", nemožno vykladať v rozpore s jeho logickým i materiálnym významom a účelom (je založené na dôkazoch) tak, že pôjde o prípady, keď súd dôkaz nevykonal. Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie ( , , ) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli ale „neskoro" ( druhá veta ), alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie ( tretia veta ).

Dovolací dôvod podľa môže byť naplnený len vtedy, ak súd vykonal dôkazy nezákonným spôsobom, tzn. že pri ich vykonávaní (ale aj získaní v prípravnom konaní) bol porušený zákon. V rámci dovolaním iniciovaného prieskumu odôvodneného dovolacím dôvodom podľa môže najvyšší súd preskúmavať len to (ak dovolanie nepodal minister spravodlivosti Slovenskej republiky podľa ), či jediný usvedčujúci dôkaz alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom. Ak dospeje k záveru o zákonnosti vykonaného dokazovania, najvyšší súd ďalej nemôže spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy, ako ani ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

Z argumentov obvineného v súvislosti s vyššie označeným dôvodom dovolania vyplýva, že ich existenciu v podstate odvodzuje len okrajovo s poukazom na dotknutý dovolací dôvod, a síce odmietnutím návrhov na doplnenie dokazovania.

Najvyšší súd poznamenáva, že nevykonanie dôkazu súdom nie je možné považovať za okolnosť odôvodňujúcu existenciu dovolacieho dôvodu podľa , nakoľko iba opačný postup súdu - vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom môže naplniť dovolací dôvod podľa . Nevykonanie (svojvoľné), pre spravodlivé rozhodnutie dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom podľa . Do práva na spravodlivý proces totiž v žiadnom prípade nepatrí

právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , , , ). Súd rovnako nie je povinný vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania, lebo v zmysle a má v rámci rozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie.

Najvyšší súd k námietkam obvineného dodáva, že v nadväznosti na ich takto formulovaný obsah obvinený odvíja dokonca aj nesprávnosť skutkových a právnych záverov, čo podľa obsahu podaného dovolania by malo odôvodňovať podľa materiálneho obsahu námietok (nie však vecne) aj dovolací dôvod podľa .

Dotknuté vady obvinený odvodzuje práve od nedostatočne zisteného, resp. nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu, pričom pôvod takýchto pochybení opäť podľa argumentácie obvineného tkvie v totožnom nesprávnom procesnom postupe súdov.

K takto formulovanej rozpornosti obsahu dovolacích námietok obvineného a označenej rozpornosti s formálne uvádzaným dôvodom dovolania najvyšší súd uvádza, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom v zmysle uvedené, sa týka výsostne len vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo v zmysle obsahu a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa .

Ak chybám vytýkaným v podanom dovolaní nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa , ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa , alebo zamietne podľa a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označeného dovolateľom podľa . Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom v dovolacích námietkach a nie ich podradenie pod konkrétne alternatívy v a nasl. (R 120/2012).

Podľa dovolanie možno podať vtedy, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Najvyšší súd pripomína, že v dovolacom konaní nie je dovolací súd oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (veta za bodkočiarkou ) - samozrejme vyjmúc takú procesnú situáciu, ak je osobou podávajúcou dovolanie minister spravodlivosti v rámci jeho dispozičnej právomoci zverenej . Skutkový stav môže najvyšší súd teda zo skutkového hľadiska hodnotiť skutočne len pomerne izolovaným prístupom a to síce, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené; teda či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Preto v dovolacom konaní na podklade mimoriadneho opravného prostriedku nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov - výnimkou je len už naposledy označené ustanovenie - nakoľko tieto predstavujú otázky upravené normami procesného práva, ktoré nie sú hmotnoprávnej povahy. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na citované nemôže najvyšší súd teda ani ďalej spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich

hodnotenie, nakoľko uvedená činnosť je zákonom zverenou doménou, ba priam privilégiom v konaní pred súdmi nižšej inštancie.

Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený vôbec nerozlišuje skutkové námietky od námietok právnych (ktoré jediné by bolo možné považovať za relevantné, a teda bolo by potrebné sa nimi zo strany konajúceho dovolacieho súdu zaoberať), čoho bezprostredným následkom je okrem iného to, že podané dovolanie (mimoriadny opravný prostriedok) je koncipované tak vecne, ako aj obsahovo ako len ďalšie odvolanie (riadny opravný prostriedok). Priamym prejavom tejto kvalitatívnej charakteristiky podaného dovolania je pritom skutočnosť, že obvinený len ďalej pokračuje vo svojej obhajobe, opakuje námietky predložené v predchádzajúcom konaní a vôbec nereflektuje právnu konštrukciu ním uplatňovaného dôvodu dovolania.

Najvyšší súd preto s poukazom na vyššie uvedené musí konštatovať, že vo veci tvoriacej predmet dovolacieho prieskumu došlo k priam učebnicovej situácii, v rámci ktorej sa obvinený prostredníctvom podaného dovolania (mimoriadneho opravného prostriedku s tomu zodpovedajúcou úpravou jeho prípustnosti a právnych účinkov tak, ako tieto upravuje ) domáha opätovného prehodnotenia vykonaných dôkazov v stave, keď tieto nie je posudzovanom prípade zákonne možné spochybniť zo skutkového hľadiska tak, ako to podaným dovolaním mylne predpokladá obvinený.

Ako však už najvyšší súd zdôraznil vyššie, dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení a (v zásade) neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy nižších stupňov, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania (výnimkou je len už zmieňovaný dôvod dovolania dostupný iba pre ministra spravodlivosti).

Akúkoľvek ďalšiu argumentáciu (s poukazom na už doposiaľ uvedené) považuje najvyšší súd za nadbytočnú, keďže by išlo len o opätovné opakovanie už vyššie podrobne rozvinutých právnych úvah.

Pre dovolací súd je z hľadiska rozhodujúce znenie skutku tak, ako je tento uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Inak povedané, použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty dotknutého trestného činu a majú tomu zodpovedajúci odraz v právnej vete, čomu zodpovedá právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako zločinu zabitia podľa , , s ktorým sa aj odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, spolu so skutkovými (ale tiež právnymi) závermi súdu prvého stupňa a tieto považoval sa dostatočne preukázané vykonanými dôkazmi. V takom prípade potom najvyšší súd nie je oprávnený na ďalšie prehodnocovanie materiálnych dôvodov, ktoré viedli súdy nižších stupňov k rozhodnutiu o vine. To isté platí aj k predpokladu, že určité dôkazné prostriedky boli zhromaždené v rozsahu umožňujúcom v dostatočnej miere súdom oboch stupňov spoľahlivým spôsobom ustáliť, že sa skutok stal tak, ako je opísaný v skutkovej vete a z nich získané poznatky slúžiace na ustálenie skutkového stavu v miere spoľahlivo postačovali pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nakoľko uvedené je vyjadrené vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodneniach tak rozsudku okresného súdu, ako aj uznesenia krajského súdu. Napokon, čo sa vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania týka, pokiaľ obvinený opakovane poukazuje na to, že existujú dôvodné pochybnosti o tom, že skutok vôbec spáchal, resp. zistený skutkový stav hodnotí inak, ako skôr vo veci konajúce a rozhodujúce súdy, takýto argument nezodpovedá žiadnemu dovolaciemu dôvodu tak, ako sú tieto upravené v a nasl. .

Nakoľko najvyšší súd nezistil naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.