Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-96-2018.pdf
PDF · 82.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/96/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 25. septembra 2018 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, v trestnej veci obžalovaného G. W., stíhaného pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., konajúc o odvolaniach okresného prokurátora a obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2018 zo dňa 14.05.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného G. W. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/25/2018 zo dňa 14.05.2018 bol obžalovaný G. W. uznaný vinným zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
v čase okolo 21.00 h pravdepodobne dňa 07. 05. 2017 fyzicky napadol imobilnú osobu, pripútanú na lôžko v dôsledku amputácie nohy, a to Q. V., nar. XX. XX. XXXX, za živa bytom P. W., Z. č. l, a to tým spôsobom, že ho opakovane kopal do celého tela a udieral do oblasti hlavy, pričom v dôsledku zranení, ktoré utrpel fyzickým napadnutím, bol dňa 10. 05. 2017 v čase o 18.50 h prevezený RZP a hospitalizovaný na oddelení úrazovej chirurgie VNsP vo P. W. s mnohopočetnými zraneniami po celom tele, pričom dňa 23. 05. 2017 na oddelení pre dlhodobo chorých týmto zraneniam podľahol,
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 148 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. g), m) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, keďže ho s odvolaniami napadli jednak okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši, ako aj obžalovaný cestou svojho obhajcu.
Okresný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu o uznaní viny obžalovaného G. W. za skutok ako bola podaná obžaloba, toto rozhodnutie okresného súdu je správne. Nesprávne je však podľa názoru okresného prokurátora rozhodnutie o treste, ktorý bol obžalovanému G. W. za takéto konanie okresným súdom uložený. V prvom rade poukázal okresný prokurátor na osobu páchateľa, podľa jeho odvolania nemožno obísť možnosť nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy budúceho vývoja jeho správania na základe objasnenia jeho osobných vlastností.
Nesúhlasil najmä s použitím § 39 Tr. zák., kde podľa tohto ustanovenia je to jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Umožňuje riešiť situácie, keď trest
odňatia slobody uložený v rámci zákonom stanovenej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu alebo pomerom páchateľa. Použitie zmierňovacieho ustanovenia nemožno odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale musí ísť o mimoriadne zníženie trestu takými okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ ich význam alebo intenzita výrazne vybočujú z obvyklých prípadov. S poukazom na toto však konštatuje okresný prokurátor, že u obžalovaného G. W. absentujú také okolnosti prípadu alebo pomery, ktoré by odôvodňovali aplikáciu mimoriadneho zníženia trestu. Obžalovaný napriek relatívne mladému veku už má 13 záznamov v registri trestov, z ktorých 12 sa vzťahuje na územie Slovenska a teda obžalovaný G. W. nie je typom obžalovaného, ktorému by malo byť v danej veci poskytnuté dobrodenie vo forme mimoriadneho zníženia trestu.
Ďalej okresný prokurátor poukázal aj na závery znaleckého dokazovania znalcov o tom, aké zranenia poškodený utrpel a v dôsledku akého fyzického útoku. Poukázal najmä na to, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného Q. V. bol obojstranný hnisavý zápal pľúc ako komplikácia po poraneniach hlavy, mozgu a hrudníka.
Preto je toho názoru, že na mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby nebol dôvod a preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste obžalovanému G. W. zrušil a aby rozhodujúc sám uložil obžalovanému trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to najmenej vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.
Obžalovaný cestou svojho obhajcu v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok je nesprávny a nespravodlivý. V prvom rade vôbec nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom smrti poškodeného. V prípravnom konaní došlo k viacerým pochybeniam, pričom prvostupňový súd dal za pravdu čiastočne obhajobe, čo sa prejavilo v uloženom treste.
Ďalej v odôvodnení odvolania obhajca obžalovaného za obžalovaného uviedol, že napriek jednoznačnej výpovedi svedkyne T. K. svedkyňa H. C. nebola v podstate žiadnym spôsobom požiadaná o vysvetlenie rozporov pochybností o osobe útočníka a spôsobe zranení neboli ani súdom odstránené, aby vina obžalovaného bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Napokon aj samotná svedkyňa H. C. priznala, že poškodeného fyzicky napadla, avšak len fackami, čo orgány prípravného konania akceptovali. Prečo však potom neuverili obrane obžalovaného, ktorý taktiež tvrdil, že poškodeného nebil takým spôsobom, ako sa to uvádzalo v obžalobe. Naviac neboli vypočutí ani svedkovia zo zdravotníckeho zariadenia, ani početní svedkovia pri odvážaní poškodeného a tieto nedostatky podľa obhajoby vyvolávajú vážne pochybnosti o správnosti ustálenia viny a následne aj trestu. Na základe tohto sa teda domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Obhajca obžalovaného za obžalovaného zároveň zaslal súdu aj vyjadrenie k odvolaniu okresného prokurátora, kde poukázal na dôvody svojho odvolania, je toho názoru, že dôkazy v danej veci neumožňovali súdu spravodlivé rozhodnutie, vo svetle takejto argumentácie by bolo najrozumnejšie zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Skôr, ako došlo k samotnému vykonaniu verejného zasadnutia o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora, doručil obžalovaný krajskému súdu svoje písomné stanovisko k celej veci a pripojil k nemu aj svoju výpoveď.
V týchto písomných podaniach uviedol, že on sa nedopustil konania, ktoré mu kládla obžaloba za vinu, nevie prečo bolo v obžalobe uvedené, že poškodený zomrel vinou konania obžalovaného, keď na mieste činu boli práve svedkyne H. a T., on bol obvinený preto, že to mal povedať poškodený a nie pani ošetrujúca lekárka, keď ho ošetrovala. Ani samotný rozsah zranení poškodeného nebol smrteľného charakteru, ale práve tento zomrel na zdravotný stav, na ktorý bol dlhodobo ošetrovaný. V tomto smere sa nestotožňuje ani so závermi znalca o tom, že poškodený zomrel pre napadnutie.
Pokiaľ išlo o H. C., táto nie je dôveryhodná osoba, tak ako ani T. K., lebo menia výpovede ako sa im to hodí. Keď sa stal incident medzi obžalovaným a Q. V. taktiež T. K. uviedla, že to povedala pani zo sanitky, tak kde sú potom tieto výpovede. Nie je pravdou, že by obžalovaný zabil V. a ani nie je pravda to, čo uvádzajú znalci zo súdneho lekárstva, keďže je preukázané, že poškodený trpel dlhodobými
ochoreniami. Preto sa cíti byť nevinný a podáva žiadosť na krajský súd, aby boli opätovne vypočuté svedkyne H. C. a T. K. a aby bola preverená aj výpoveď svedka K. X..
V rukou písanom podaní označenom ako „Moja vipoveď“ z 24.09.2018 obžalovaný uviedol, že je pravdou, že odmietol vo veci vypovedať, ale pravdou nie je tvrdenie H. C. a T. K.. Odsúdenie Okresným súdom vo Veľkom Krtíši vníma ako nespravodlivé. Zosnulému Q. V. nikdy neublížil, bol mu vďačný za teplo a strechu nad hlavou, ktorú mu poskytoval. Dlhodobo ho poznal, bývali spolu ešte skôr, ako dostal byt, spolu veľa prežili na ulici, bol síce viackrát súdne trestaný, ale za majetkovú a nie za násilnú trestnú činnosť. Od roku 2005 nebol vo výkone trestu odňatia slobody, snažil sa viesť normálny život, pričom teraz prišiel o prácu aj o rodinu za to, že sa mu pomstila H. C. a vymyslela si na neho to, aby sa ho zbavila. Trestný čin nespáchal a čo sa mu kladie za vinu, cíti ako nespravodlivé, nikdy by V. neublížil a to za to, čo všetko pre neho spravil, bral ho ako staršieho brata.
Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaniach procesných strán, bol prítomný jednak krajský prokurátor, jednak obhajca obžalovaného, ako aj obžalovaný, ktorý bol predvedený eskortou z výkonu trestu odňatia slobody.
Vo svojich záverečných konečných návrhoch tak potom všetci zotrvali na svojich písomných odvolaniach a krajský prokurátor navrhol uložiť obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody najmenej vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, obhajca obžalovaného navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, s ktorým návrhom súhlasil aj obžalovaný G. W..
Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie tak okresného prokurátora, ako aj obžalovaného G. W. nie sú dôvodné.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dôkazy na hlavných pojednávaniach, ktoré boli potrebné na objasnenie skutkového stavu tak, aby súdu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, a to teda najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Krajský súd v Banskej Bystrici nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom dokazovaní a aj podľa názoru krajského súdu je nimi jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný G. W. v kritickom období za okolností a spôsobom zisteným v skutkovej vete napadnutého rozsudku sa dopustil trestného činu, a to zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák.
Správne preto postupoval okresný súd, keď za takejto situácie obžalovaného uznal vinným a podľa názoru krajského súdu je správny postup okresného súdu aj v tom, keď za takúto trestnú činnosť obžalovanému uložil aj za použitia ustanovenia § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.
Vzhľadom na to, že na skutkové zistenia, ako aj na právne posúdenie konania obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, odvolací súd nemá o týchto skutkových a právnych záveroch prvostupňového súdu pochybnosti, osvojuje si ich a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Pokiaľ ide o námietku obhajoby, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s dôkaznou situáciou a nevypočul znalcov k znaleckému posudku, tu je nutné konštatovať, že na hlavnom pojednávaní boli znalecké posudky k príčine smrti poškodeného prečítané, a to aj so súhlasom obžalovaného a jeho obhajcu. Preto nebol dôvod, aby neskôr, keď tieto závery zrejme nekonfrontovali s názorom obhajoby, obhajoba požadovala dodatočné vypočutie znalcov. V trestnom konaní platí zásada kontradiktórnosti a
pokiaľ by obhajoba bola toho názoru, že je znalcov potrebné k znaleckému posudku aj osobne vypočuť, nemali súhlasiť s prečítaním znaleckého posudku, ale mali trvať na ich osobnom výsluchu.
K odvolacím námietkam obžalovaného v rukou písanom podaní krajský súd musí konštatovať, že spôsob obrany obžalovaného, ktorú zvolil v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom je jeho vôľa a jeho právo a pokiaľ v týchto svojich výpovediach odmietol vypovedať, ale urobil tak až v písomnom podaní po tom, čo bol odsúdený za konanie, nemôže vidieť krajský súd pochybenie prvostupňového súdu. Naviac k tvrdeniu obžalovaného o tom, že si všetko H. C. vymyslela, nekorešponduje s jej výpoveďou, ktorú urobila jednak v prípravnom konaní, ako aj neskôr na hlavnom pojednávaní a ani to nekorešponduje s výpoveďou svedkyne K., ktorá jednoznačne opísala, čo zistila pri otvorení bytu a čo jej mal v tom čase poškodený uviesť.
Za týchto okolností sa krajský súd nestotožnil s odvolacími námietkami obhajoby, resp. obžalovaného.
Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora do uloženého trestu, tu musí krajský súd konštatovať, že prvostupňový súd dostatočne presvedčivo odôvodnil motív svojho konania, keď znížil trest obžalovanému pod zákonom stanovenú dolnú trestnú sadzbu, s týmto rozhodnutím a odôvodnením okresného súdu sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil aj napriek tomu, že skutočne v osobe obžalovaného ide o viackrát súdne trestaného páchateľa, pravdou je aj to, že od roku 2005 tak, ako na to poukázal obžalovaný, vo výkonu trestu nebol a snažil sa viesť riadny život, čo malo za vplyv, že použitie zmierňujúceho ustanovenia považoval krajský súd za správne a zákonné.
Z týchto dôvodov preto krajský súd odvolania tak okresného prokurátora, ako aj obžalovaného G. W. podľa § 319 Tr. por., teda ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.