Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Csr-1-2021.pdf
PDF · 114.71 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csr/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne M. C., nar. X.XX.XXXX, bytom O., L. A. XXXX/XX, zastúpenej WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Prešov, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 50 680 552, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Remedium Legal, s.r.o., Bratislava - Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, v spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal dňa 31.3.2021 v konaní vedenom pod sp. zn. SRSAspA03113/20, 5582763 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž.
II. Žalobkyňa má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyni bol dňa 8.4.2021 doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 31.3.2021, ktorý vydal v konaní vedenom pod sp. zn. SRSAspA03113/20, 5582763 Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 (ďalej len „Rozsudok“). Rozsudkom rozhodcovský súd žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 11.005,- eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobkyňa má za to, že rozhodcovský rozsudok a jemu predchádzajúce konanie obsahuje vady, pre ktoré je nevyhnutné rozsudok zrušiť. Podanú žalobu odôvodňuje tým, že v konaní pred rozhodcom nebol správne zistený skutkový stav, stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy a toto pochybenie malo vplyv na výsledok sporu. Rovnako mal rozhodca rozhodovať v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a navyše žalobkyňu zaväzuje na nemožné plnenie. Podľa žalobkyne spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola z časového pohľadu uzavretá spoločne s Dohodou o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, a to tak, že žalovaný zaslal žalobkyni poštou v dvoch vyhotoveniach ním „podpísaný" text Rozhodcovskej zmluvy, Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach a tzv. dotazník a požiadal žalobkyňu o podpísanie týchto listín v prípade, ak chce svoj dlh splácať v splátkach vo výške 70,- eur mesačne a o zaslanie jednej podpísanej verzie späť žalovanému. Namietla nedostatok podpisu zo strany žalovaného, nakoľko predložené listiny obsahovali len predtlačený podpis. Vzhľadom na uvedené nedostatky žalobkyňa namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného v rozhodcovskom konaní. Rovnako namieta nedostatok prepísaných zákonných podmienok pôvodnej úverovej zmluvy a má za to, že dohoda o uznaní záväzku, v podstate jediný dôkaz v rozhodcovskom konaní, bola podpísaná v rozpore s dobrými mravmi. Navrhla rozhodcovský rozsudok zrušiť.
2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril, žiadal žalobu zamietnuť a uviedol, že rozhodcovský súd žalobkyni riadne doručil žalobný návrh s výzvou na žalobnú odpoveď. Nakoľko žalobkyňa nereagovala, bolo vo veci rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Podľa žalovaného žalobkyňa mala dostatok času sa s ním predloženými listinami, t.j. Dohodou o uznaní záväzku, rozhodcovskou zmluvou aj dotazníkom oboznámiť a nebola nijako a nikým nútená uvedené listiny podpísať. Poprel, že by rozhodcovská zmluva obsahovala neprijateľné podmienky a poukázal na to, že žalovaný - v rozhodcovskom konaní žalobca, mal možnosť výberu spôsobu uplatnenia svojho nároku. Podľa žalovaného je rozhodcovský rozsudok v súlade s dobrými mravmi a spĺňa zákonné predpoklady. Dôvody neplatnosti mala žalobkyňa uplatniť ako procesnú obranu v rozhodcovskom konaní a nemajú byť dôvodmi neplatnosti rozhodcovského rozsudku.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7.9.2015 súd zistil, že uvedenou zmluvou uzavretou medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného Československou obchodnou bankou, a.s., bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 11.000,- eur. Tento mala žalobkyňa splatiť formou pravidelných 108 mesačných splátok po 137,54 eur pri dohodnutej úrokovej sadzbe 7% ročne a RPMN 7,22% ročne. Keďže žalobkyňa porušila zmluvné podmienky, k 15.2.2017 pôvodný veriteľ vyhlásil okamžitú splatnosť záväzku a zmluvou s účinnosťou dňa 12.12.2018 pohľadávku postúpil žalovanému. Žalovaný po telefonickom kontakte žalobkyni doručil poštou Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a Dotazník.
5. Z dohody o uznaní záväzku zo dňa 20.3.2019 súd zistil, že uvedenou dohodou sa mala žalobkyňa zaviazať žalovanému uhradiť sumu 12.974,40 eur formou 11 mesačných splátok po 70,- eur a jednou dvanástou splátkou vo výške 12.204,40 eur, ktorá mala byť uhradená k 20.2.2020. V predmetnej dohode žalovaný uviedol, že záväzok žalobkyne predstavuje istinu vo výške 9.971,15 eur, ostatné príslušenstvo vo výške 2.373,85 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 10.031,15 eur za dobu od 27.11.2018 do splatnosti riadnej splátky. Súčasne dohoda obsahuje vyhlásenie žalobkyne o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Či a v akom rozsahu došlo k poučeniu žalobkyne ako spotrebiteľa o následkoch podpisu uznania záväzku, rozhodcovského konania a premlčania, žalovaný neuvádza. Rovnako predložené kópie Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a Dotazník graficky nadväzujú na seba a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť odlíšiť ich rozsah ani dôsledky.
6. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 31.3.2021, sp. zn. SRSAspA03113/20, 5582763, súd zistil, že žalobkyňa bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť žalovanému sumu 11.005,- eur, úrok z omeškania vo výške 855,93 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 8.631,15 eur od 18.9.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že rozhodca úverovú zmluvu posúdil ako tzv. absolútny obchod, ktorý sa, bez ohľadu na spotrebiteľský charakter posudzuje podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a vzhľadom na uzavretú dohodu o uznaní záväzku zo dňa 20.3.2019 nemal pochybnosti o existencii a výške nároku žalovaného.
7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20220101> alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
11. Podľa § 3 písm. a), b) cit. zákona spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
16. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
17. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
18. Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
19. So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika inter alia aj záväzky náležite transponovať smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa európska únia prijala viaceré smernice (viď príloha Smernice EP a Rady z 23.4.2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
20. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica 93/13) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor vo fundamentálnom rozsudku Océano Grupo Editorial SA C-240/98 až C-244/98 konštatuje, že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
21. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
22. U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa). Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
24. Po preskúmaní Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a Dotazníka, predložených žalovaným mal súd za to, že predložené listiny sú typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o nespornosti záväzku.
25. Uvedenú dohodu súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Súd má za to, že právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy a preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré právne vzťahy spotrebiteľského charakteru upravujú. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon, ktorým je uznanie záväzku.
26. V danom prípade pri uzatváraní dohody o uznaní záväzku je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorá je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa boli naplnené. Vyhlásenie o tom, že žalobkyňa má vedomosť o premlčaní dlhu, nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu odbornej starostlivosti zo strany dodávateľa - žalovaného, vo vzťahu k spotrebiteľovi má povinnosť dodávateľ zodpovedať čestnej obchodnej praktike alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v rámci spoločnosti. Dohoda o uznaní záväzku, ako aj Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva na ňu nadväzujúca ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou.
27. V dôsledku neplatnej dohody tak žalobkyni nevznikol záväzok voči žalovanému. Žalovaný nepreukázal, že žalobkyňu upovedomil o následkoch podpisu dohody o uznaní záväzku či spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a premlčaní celého nároku. Súčasne žalovaný žalobkyňu zavádzal, pokiaľ ju informoval o povinnosti uhradiť pôvodný záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez toho, aby bola žalobkyňa tiež upovedomená o možnosti namietať výšku a oprávnenosť pôvodného nároku. Z tohto dôvodu má súd za to, že v tomto vzťahu spotrebiteľ vystupoval ako slabšia strana oproti žalovanému ako právnemu nástupcovi dodávateľa služby, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii okrem financií aj ľudí s právnickým či ekonomickým vzdelaním.
28. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
29. Podľa § 28 cit. zákona stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
30. Podľa § 45 ods. 1 cit. zákona účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/335/20170101> a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
31. Podľa § 45 ods. 3 cit. zákona súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
32. Podstata rozhodcovského konania spočíva v mimosúdnom riešení sporov, pričom samotné rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred všeobecnými súdmi, keď jeho významnými prednosťami oproti konaniu pred všeobecnými súdmi sú flexibilita a rýchlosť konania, jeho neformálnosť a aj nižšie trovy konania. Pri tomto konaní zákon počíta s minimálnymi zásahmi všeobecných súdov do výsledkov rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov, pretože rozhodcovský rozsudok možno napadnúť žalobou na príslušnom všeobecnom súde len z taxatívne vymedzených dôvodov, ktoré spočívajú v dodržiavaní zákonnosti. Aj keď toto rozhodcovské konanie možno označiť za menej zložitú procedúru, než aká je vlastná konaniu pred všeobecnými súdmi, je v rámci neho nevyhnutné dodržiavať zásady spravodlivosti, zákonnosti a tiež ústavnosti (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010).
33. Tieto zásady v prípade navrhovateľa však dodržané neboli. Je nepochybné, že aj na vydanie rozhodnutia rozhodcu či rozhodcovského súdu sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež z práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Znamená to, že aj takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy) a nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 ústavy). Aj rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný proces. Danou právnou normou je Civilný sporový poriadok (obdobne napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2010, II. ÚS 173/2010).
34. Podľa čl. 16 C.s.p. súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
35. Rozhodcovská zmluva zo dňa 20.3.2019, z ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov, podľa názoru súdu, znemožňuje skutočnú voľbu žalobkyne ako spotrebiteľa o tom, či bude spor rozhodovaný rozhodcovským alebo všeobecným (štátnym) súdom. Rozhodcovská zmluva síce dáva formálne na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, ale v prípade ak spor vyvolá dodávateľ (žalovaný) na rozhodcovskom súde, musí sa spotrebiteľ (žalobkyňa) podrobiť rozhodcovskému konaniu. Voľba medzi rozhodcovským a všeobecným súdom tak bola z pohľadu spotrebiteľa len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo vyplýva z charakteru právneho vzťahu, kde dodávateľ ako veriteľ poskytne peňažné prostriedky a spotrebiteľ sa stáva dlžníkom, ktorého neplnenie povinností dáva základ na podanie žaloby veriteľa na plnenie. Žalovaný ako dodávateľ v konaní nepreukázal, že žalobkyňou poučil a následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku. Súčasne sám v dohode uviedol, že vyhlásenie žalobkyne o tom, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Takto uzatvorená a koncipovaná rozhodcovská zmluva je v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Uzatvorenie takejto rozhodcovskej zmluvy je potrebné vykladať ako porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu na ochranu spotrebiteľa, čo je podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/2014 Z.z. dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom.
36. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnutý rozsudok vydaný Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 31.3.2021, sp. zn. SRSAspA03113/20, 5582763, vyššie uvedené kritériá neakceptoval, teda napadnutý rozsudok je zmätočný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru súdu je takýto postup neprípustný, nakoľko bezdôvodne nerešpektovaním záväzných aplikačných pravidiel odoprel ochranu spotrebiteľovi - žalobkyni. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za preukázané, že postupom rozhodcu došlo v rozhodcovskom konaní k nedostatkom, preto napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.
37. Podľa § 47 ods. 1 cit zákona ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.