Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/26/2020

Identifikačné číslo spisu: 1212203985 Dátum vydania rozhodnutia: 23.06.2020 Meno a priezvisko: Mgr. Dušan Čimo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1212203985.3

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Slovenské elektrárne, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 47, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/a, o zaplatenie 94,448.116 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. V spore, v ktorom sa žalobkyňa na žalovanej domáhala náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z 3. júla 2008 č. 5/2008) I. Okresný súd Bratislava II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. júla 2012 č. k. - 202 zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 1,818.503,89 €; II. Krajský súd v Bratislave (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 23. apríla 2014 sp. zn. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške 227.312,98 € a III. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením z 5. mája 2016 sp. zn. odmietol dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na účet jej vtedajšej advokátskej kancelárie (Krivak & Co, s.r.o. so sídlom Bratislave, Gajova 13) označený vo výroku uznesenia náhradu trov dovolacieho konania vo výške 227.312,98 €.

2. Na základe ústavnej sťažnosti žalobkyne Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd“) nálezom zo 17. decembra 2019 č. k. -87 (o. i.) zrušil uznesenie najvyššieho súdu označené pod 1. III. zhora vo výroku o náhrade trov dovolacieho konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd preto opätovne prejednal vec v rozsahu danom zrušujúcim výrokom nálezu ústavného súdu, týkajúcim sa skoršieho rozhodnutia dovolacieho súdu. Nakoľko však na výsledku skoršieho

dovolacieho konania (pokiaľ šlo o spôsob naloženia s dovolaním) nález ústavného súdu nič nezmenil, aj ďalšie rozhodnutie z nálezu ústavného súdu, zrušujúce čiastočne rozsudok odvolacieho súdu spôsobilo nutnosť pokračovania konania pred odvolacím súdom výlučne v časti trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania (v ktorej odvolací súd zatiaľ nerozhodol) a medzičasom a to po vydaní skoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu (s účinnosťou od 1. júla 2016) nadobudol účinnosť súbor zákonov reprezentujúcich rekodifikáciu civilného procesu (I. - , dnes už i v znení a č. ; II. - , dnes už i v znení a č. ; III. - , dnes už i v znení , č. a č. a IV. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento do dnešné-ho dňa novelizovaný až ôsmimi ďalšími zákonmi), v rámci ktorej prišlo i k zásadnej zmene rozhodovania o trovách konania, zacelenie medzery vytvorenej v skoršom rozhodnutí najvyššieho súdu zrušujúcim výrokom nálezu ústavného súdu bolo možným len spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia najvyššieho súdu a to z nasledovných dôvodov :

4. Odmietnutie dovolania najvyšším súdom ako následok zisteného stavu nemožnosti zaoberať sa problémom nastoleným dovolaním vecne bolo v režime skoršej úpravy procesného práva ( - v znení neskorších zmien a doplnení) a je i v režime tej dnešnej () považované za výsledok konania porovnateľný so zastavením konania a preto i na rozhodovanie o trovách takto skončeného konania sa použijú pravidlá uzákonené pre zastavenie konania (s prihliadnutím k nedostatku osobitnej úpravy pre odmietanie podaní a povinnosť plynúcu súdom z článku 4 Základných princípov a to primárne z odseku 1 takéhoto článku). Proces rozhodovania podľa sa ale oproti úprave platnej a účinnej i v čase skoršieho rozhodovania dovolacieho súdu v tejto veci zmenil v tom, že kým do 30. júna 2016 vrátane súd rozhodujúci v príslušnej inštancii rozhodoval okrem veci samej (tu rozumej o akomkoľvek osude podania začínajúceho konanie pred takýmto súdom) i o trovách konania (prebehnuvšieho buď pred ním samotným alebo v závislosti na povahe konania a rozhodnutia aj o trovách konania pred niektorým z jemu inštančne podriadených súdov či prípadne - v prípade dovolacieho súdu - aj oboma takýmito súdmi) a to v celom rozsahu, čiže so všetkými atribútmi rozhodovania o tejto otázke (teda predbežne o procesnom úspechu či zavinení iného výsledku konania niektorou zo sporových strán a následne - v prípade ustálenia výsledku odôvodňujúceho uloženie tzv. náhradovej povinnosti - o určení osoby povinnej na náhradu trov konania, oprávnenej na takúto náhradu i o uložení náhradovej povinnosti vrátane určenia výšky prisudzovanej náhrady, prípadného platobného miesta odchylného od oprávnenej osoby a aj lehoty na plnenie), po 1. júli 2016 sa práve priblížený proces rozhodovania o trovách rozdelil do dvoch fáz, z ktorých len tá prvá (rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania) je zverená súdu rozhodujúcemu aj vo veci (rozumej v tej-ktorej inštancii) a to principiálne jeho rozhodnutiu, ktorým sa konanie pred takým súdom končí ( ) a naopak druhá fáza (rozhodovanie o výške náhrady a prípadne aj o platobnom mieste) je zverená samostatnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka súdu prvej inštancie (podľa a ).

5. Ak teda pri odmietnutí dovolania analogicky ako pri zastavení konania je pravidlom priznanie náhrady trov konania protistrane toho, kto zavinil zastavenie konania (odmietnutie dovolania), teda v dovolacom konaní a prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci procesnému súperovi iniciátora dovolacieho konania (v tejto súv. por. a ), dovolaciemu súdu neostávalo iné, než rozhodnúť spôsobom vyplývajúcim z výroku tohto jeho uznesenia (s tým, že prakticky všetky otázky akcentované v náleze ústavného súdu bude potrebné vyriešiť v súlade s dnes platnou a účinnou úpravou až v druhej fáze rozhodovania, teda na súde prvej inštancie).

6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.