Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

marca 2018 a proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 TdoV 3/2019 z 23. septembra 2020 takto rozhodol: Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . O dnajvyššieho súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“) a uznesením najvyššieho súdu č. k. 2 TdoV 3/2019 z 23. septembra 2020 (ďalej aj „dovolacie uznesenie najvyššieho súdu“ alebo

371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 TdoV 3/2019 z 23. septembra 2020 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) dovolanie sťažovateľasúdu sp, zn. 2 To 1/2017 z 20. marca 2018 a uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2 TdoV 3/2019 z 23. septembra 2020. Ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 488/2021-14 z 5

[Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. 2 TdoV 3/2019] Nevykonanie dôkazu, resp. jeho odmietnutie, nemožno považovať za nezákonnosť

dôkazoch získaných nezákonným spôsobom (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2TdoV/3/2019 z 23. septembra 2020). 19. V popísaných okolnostiach ústavný súd považuje

[Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. 2 TdoV 3/2019] Je plne na úvahe v predmetnej trestnej veci konajúceho a rozhodujúceho súdu

(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. 2 TdoV 3/2019). V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné doplniť, že pripustenie

[Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. 2 TdoV 3/2019] Nevykonanie dôkazu, resp. jeho odmietnutie, nemožno považovať za nezákonnosť

najvyšší súd na svoju rozhodovaciu činnosť, na časť odôvodnenia uznesenia č. k. 2 TdoV 3/2019 z 23. septembra 2020. Odmietnutie vykonania dôkazu nemožno považovať za nezákonnosť

[Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. 2 TdoV 3/2019] Nevykonanie dôkazu, resp. jeho odmietnutie, nemožno považovať za nezákonnosť

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. septembra 2020, sp. zn. 2TdoV/3/2019. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c)