Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/57/2026

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr. Petra Šamka a JUDr. Lucie Lacovej, v trestnej veci obžalovanej Y. H., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava I č.k. -130 z 27. mája 2026, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2026, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa odvolanie obžalovanej Y. H., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Mestského súdu Bratislava I sp. zn. z 27.05.2026 bola obžalovaná Y. H. uznaná vinnou z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na skutkovom základe, že

ako vodička dna 04.09.2025 od presne nezisteného času približne do 22:15 hod. v Bratislave na ulici Lovinského viedla osobné motorové vozidlo zn. U. L., bielej farby, TEČ: V kde ho spozorovala hliadka Obvodného oddelenia Policajného zboru Bratislava 1 Staré Mesto - západ pod volacím znakom Atlas 120, ktorá na základe generálnej výzvy Operačného strediska s volacím znakom „FOTON“ vozidlo zastavila, nakoľko podľa výzvy mala byť vodička tohto vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom po zastavení bola podrobená dychovej skúške meracím prístrojom Alcotest 7510 č. ARMF 0538 v čase o 22:20 h pod číslom merania 8007, kedy jej bola nameraná hodnota 1,02 mg/1 alkoholu v dychu a následne v čase o 22:35 h bola vykonaná opakovaná dychová skúška s totožným meracím prístrojom, ktorej sa taktiež dobrovoľne podrobila a po jej vykonaní jej bola pod číslom merania 8009 nameraná hodnota 0,89 mg/1 alkoholu v dychu.

Za to jej bol podľa , , uložený peňažný trest vo výške 1.500,- € a pre prípad zmarenia výkonu uloženého peňažného trestu, jej bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace.

Podľa , jej bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní dva roky.

Proti tomuto rozsudku, v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení 309 ods. 1 podala obžalovaná Y. H. odvolanie (), ktorého písomné dôvody boli súdu doručené dňa 10.06.2026 a v odvolaní zdôraznila, že toto smeruje proti výroku o vine, treste a procesnému postupu a konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Vytýka, že súd odmietol vykonanie ňou navrhnutých dôkazov a úplne a dôsledne nebol objasnený skutkový stav.

Za najzávažnejšie pochybenie súdu považuje odmietnutie dôkazov, ktoré navrhla v konaní pred súdom vykonať a práve nevykonané dôkazy považuje za kľúčové na objasnenie veci. Potom subjektívna stránka a zavinenie neboli súdom prvého stupňa riadne preverované a objasnené, t.j. súd sa dostatočne nezaoberal jej stavom, najmä, že mala náhle výpadky pamäte, bola dezorientovaná, mala neštandardné správanie a neboli ani preverované telefonáty do reštaurácie, že jej zmizli osobné veci, že plánovala odchod taxíkom a že nebola preverená iná verzia priebehu skutku. Primárne vytýka, že nebola zistená príčina jej stavu.

V ďalšom za zásadné porušenie považuje nevykonanie dôkazov, ktoré súdu navrhla vykonať, k čomu súdu prvého stupňa doručila návrh pred začatím konania pred súdom.

Ohľadne výroku o vine opätovne konštatuje, že samotné zistenie alkoholu v jej prípade automaticky neznamená, že bolo preukázané jej zavinenie a že si vedome spôsobila stav vylučujúci spôsobilosť, pretože skutočnosti a okolnosti v súvislosti s jej stavom neboli riadne preukázané.

Zdôraznila zásadu in dubio pro reo a navrhla aby ju odvolací súd spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože jej nebola vina preukázaná bez dôvodných pochybností.

Doplnením odvolania doručeným súdu dňa 03.08.2026 obžalovaná zdôraznila, že na dôvodoch odvolania trvá a písomnému vyhotoveniu rozsudku vytýka, že sa súd v jeho odôvodnení nevysporiadal so skutočným obsahom obhajoby, ktorá smerovala k tomu, „či dôkazy vysvetľujú celý mechanizmus vzniku stavu, či bol alkohol jediným pôsobiacim faktorom, či si obžalovaná celý výsledný stav privodila vedome a dobrovoľne a či bola bez dôvodných pochybností preukázaná jej vedomosť a uzrozumenie vyžadované pre nepriamy úmysel“.

Vytýka súdu prvého stupňa nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku a to, že súd namiesto konkrétneho vyhodnotenia tvrdení obhajoby, len konštatoval, že jej tvrdeniam neuveril a len hodnotil osobu obžalovanej.

Zdôraznila, že výpoveď svedka Y. R. nevysvetľuje toxikologický stav, pričom rozsudok nevysvetľuje prečo nebol zabezpečený dôkaz o možnej intoxikácii inou látkou ako alkoholom.

Zastáva presvedčenie, že nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, znemožnilo objasnenie všetkých skutkových okolností a vyznelo v jej neprospech. Nebol preukázaný nielen priamy úmysel, ale ani nepriamy úmysel na strane obžalovanej. Práve neodstránenie pochybností znamená uplatnenie zásady in dubio pro reo.

Má za to, že “vykonané dokazovanie preukázalo vedenie motorového vozidla, prítomnosť alkoholu a závažný stav obžalovanej pri policajnej kontrole. Neposkytlo však uzavretý a preskúmateľný podklad pre záver o úplnom spôsobe vzniku výsledného stavu, pre odmietnutie konkrétnej alternatívnej verzie ako vedome nepravdivej ani pre naplnenie vedomostnej a vôľovej zložky nepriameho úmyslu. Skutok nebol preukázaný so všetkými znakmi trestného činu podľa hmotného práva”.

Na podklade rozvedeného obžalovaná navrhla aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovanú podľa spod obžaloby oslobodil.

Na základe odvolania podaného obžalovanou Y. H. bola trestná vec krajskému súdu predložená predkladacou správou dňa 29.07.2026.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa , (1) Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis. (2) Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaná predniesla: „Mám za to, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané moje úmyselné konanie, teda subjektívna stránka a pretrvávajúce pochybnosti o priebehu skutku, ktorý nebol dôsledne zistený a preverený, a preto navrhujem aby odvolací súd podľa , , zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. v celom rozsahu a aby podľa sám rozhodol tak, že ma spod obžaloby oslobodí podľa . Teda žiadam aby bola aplikovaná prezumpcia neviny a zásada in dubio pro reo”.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry predniesla: „Ja zastávam názor, že rozsudok súdu prvého stupňa je zákonný a dôvodný, a preto navrhujem podľa odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť.”

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré z rozhodnutí uvedených v ustanovení a keďže zistil, že nie sú dané, podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa , pričom zistil, že odvolanie obžalovanej Y. H. nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu a z vyjadrení strán na verejnom zasadnutí konanom na odvolacom súde vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý odvolaním len obžalovanou, a to ohľadom výroku o vine a treste, ako aj voči konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Z pripojeného spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Na obžalovanú Y. H. bola Okresnou prokuratúrou Bratislava I pod č.k. -14 dňa 22.12.2025 podaná obžaloba pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na skutkovom základe opísanom vyššie v tomto rozhodnutí.

Na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej Y. H., vypočul svedka Y. R. (príslušníka PZ kontrolujúceho obžalovanú), prehral kamerový záznam z telovej kamery zasahujúceho príslušníka PZ, oboznámil protokol o dychovej skúške a ďalšie listinné dôkazy a na podklade vykonaných dôkazov rozhodol, že obžalovaná sa dopustila žalovaného trestného činu.

Teda pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v , .

Skutkové zistenie súdom prvého stupňa je správne a zodpovedá dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie. Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodnil spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení , nemožno nič vytknúť.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež

zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Teda odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu (úmyselného prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ), je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to, odvolací súd v otázke skutkových zistení, odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Je potrebné pripomenúť, že obžalovaná v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi priznala, že dňa 04.09.2025 bola v reštaurácii spolu s R.. W. Q., kde konzumovala alkohol (asi tri poháre ružové víno a tri poháriky mandarincello), ale aj jedla a pila minerálku a mienila z reštaurácie odísť taxíkom, ale nepamätá si ako sa ocitla vo svojom vozidle a toto šoférovala. Vyslovila domnienku, že jej do nápoja bola primiešaná neznáma látka, pretože jej konanie bolo neštandardné, nepamätala sa a pri zastavení vozidla hliadkou PZ sa domnievala, že je v Banskej Štiavnici. Doplnila, že sa cítila omámená ešte v reštaurácii, keď ich čašník viedol k inému stolu. V kontexte s uvedeným ešte pred začatím dokazovania pred súdom zaslala súdu návrh na doplnenie dokazovania a v tomto žiadala aby bol vypočutý svedok JUDr. W. Q., ktorý mal potvrdiť, že z reštaurácie mienili odísť taxíkom, žiadala vypočuť čašníka reštaurácie, ktorý ich obsluhoval ako aj manažéra reštaurácie a tiež osobu, ktorá kontaktovala políciu k čomu žiadala aj zadovážiť hlasový hovor na tiesňovú linku, žiadala kamerové záznamy z reštaurácie a aj údaje o objednaní taxíka pred reštauráciu, ako aj posudok z toxikológie a jej zdravotné záznamy.

Vo veci bol vypočutý svedok Y. R. (jeden z príslušníkov kontrolujúci vozidlo vedené obžalovanou), ktorý zhodne ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že dostali hlásenie od dispečera, že konkrétne vozidlo má byť vedené vodičom, ktorý je pod vplyvom alkoholu, po zastavení vozidla, ktoré skutočne viedla obžalovaná, potvrdil, že s ňou bola ťažká komunikácia, bolo z nej cítiť alkohol a aj z auta bolo cítiť alkohol a celkovo sa vodička auta javila pod vplyvom alkoholu.

Na pojednávaní bol prehratý kamerový záznam z telovej kamery príslušníka PZ, ktorého je zrejmé, že vozidlo viedla obžalovaná, po vystúpení z auta sa podrobila dychovej skúške na alkohol a to opakovanie s odstupom 15 minút a to s pozitívnym výsledkom, pričom kamerový záznam navyše potvrdil výpoveď svedka Y. R..

Z listinných dôkazov súd oboznámil protokol o dychovej skúške z ktorého vyplýva, že dňa 04.09.2025 v čase o 22:20:27 hod. a opakovanej v čase o 22:36:47 hod. pri dychovej skúške prístrojom Alcotest 7510 classic, č. 07079-640-045-25, bola u obžalovanej uvedeného dňa zistená hladina alkoholu v dychu v hodnote 1,02 mg/l (čo je 2,13‰) a následne v čase o 22:36:47 hod. zistená hladina alkoholu v dychu v hodnote 0,89 mg/l (čo je 1,85‰). Protokol o dychovej skúške obžalovaná podpísala a z kamerového záznamu je zrejmé, že sa dychovej skúške podrobila dobrovoľne.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že obžalovaná bola usvedčovaná zo stíhaného skutku čiastočne vlastným vyjadrením v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní, kedy priznala, že pred jazdou požila alkoholické nápoje (ružové víno a mandarincello - z každého asi tri poháre), výsledkom merania pri dychovej skúške a v neposlednom rade aj výpoveďou svedka Y. R., bolo jednoznačne preukázané, že pod vplyvom návykovej látky viedla motorové vozidlo, o čom odvolací súd nemal žiadne pochybnosti. Teda nemal pochybnosti o tom, že skutok uvedený v napadnutom rozsudku sa stal, spáchala ho obžalovaná a skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa .

K odvolacím námietkam obžalovanej odvolací súd uvádza nasledovné: Ak obžalovaná namieta, že nebola objektívne zistená príčina jej stavu a naznačuje intoxikáciu inou osobou, tak krajský súd v

názorovej zhode so súdom prvého stupňa uvádza, že obžalovaná jak v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní sama potvrdila, že v danej reštaurácii konzumovala alkohol (ružové víno a mandarincello) a nebolo preukázané, že by iná osoba „napomohla“ k jej zvýšenej (ako sama uvádza) intoxikácii, v dôsledku ktorej sa správala (mala správať) neštandardne. Ak v naznačenom smere žiadala doplniť dokazovanie výsluchom čašníka, ktorý ich (ju a aj JUDr. W. Q.) v danej reštaurácii obsluhoval, tak rozhodne nemôže očakávať, že súd iniciatívne bude takéhoto svedka zisťovať, tj. pátrať po ňom a týmto napomáhať obžalovanej (ako strane konania), pretože súd má byť a je nezávislým arbitrom. Totiž podľa dôkazy môžu obstarávať aj stany na vlastné náklady, a teda nič jej nebránilo identifikovať túto osobu a požiadať súd o zabezpečenie jej prítomnosti v konaní pred súdom, prípadne ju zabezpečiť sama. Uvedené platí aj o obžalovanou navrhovanému dôkazu v podobe znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia ohľadne jej intoxikácie. Aj stranami zabezpečené dôkazy majú teoreticky rovnakú hodnotu ako dôkazy zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní.

Úvahy akým (iným, ďalším) spôsobom mohlo dôjsť k jej intoxikácii (okrem množstva alkoholu, ktorý skonzumovala a vo výpovedi konkretizovala), sú len špekuláciami a ničím nepotvrdenými úvahami.

K argumentácii, že bol ohrozený jej zdravotný stav a život, krajský súd dáva do pozornosti, že každá konzumácia alkoholu ohrozuje zdravie a život a v niektorých prípadoch v nielen samotného konzumenta.

Ak tvrdí, že nie je rozhodujúce, či si stav privodila sama, krajský súd upozorňuje, že objektívna stránka trestného činu spočíva v tom, že páchateľ vykonáva činnosť (napr. vedenie motorového vozidla) v stave vylučujúcom spôsobilosť v dôsledku vplyvu návykovej látky.

Stav vylučujúci spôsobilosť znemožňuje bezpečne vykonávať zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by mohol byť ohrozený život, zdravie ľudí alebo majetok v dôsledku návykovej látky, ktorá nepriaznivo ovplyvňuje fyzické a psychické schopnosti človeka, pričom návykovou látkou sa rozumie aj alkohol ( ).

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie zahrňujúce vedomie páchateľa, že pod vplyvom návykovej látky vykonáva zamestnanie alebo činnosť, pri ktorých by mohol, ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Nie je pritom rozhodujúce, či páchateľ o tom vedel, že bude vykonávať takú činnosť - viesť motorové vozidlo, už v čase keď požíval návykovú látku. Podľa platnej judikatúry trestné stíhanie obvineného vodiča motorového vozidla pre trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky nie je vylúčené ani v prípade, ak sa nepodarilo objektívne zistiť presné množstvo alkoholu v krvi vodiča v čase jazdy. Ustanovenie podľa totiž podmieňuje trestnú zodpovednosť stavom, ktorý vylučuje spôsobilosť na výkon zamestnania a lebo inej činnosti, pri ktorých by mohol páchateľ ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Potom jedným zo súhrnu dôkazov, ktorými možno preukázať stav vylučujúci spôsobilosť páchateľa na výkon činnosti, je tiež výsledok dychovej skúšky, za predpokladu, že táto skúška bola vykonaná prístrojom, ktorý umožňuje kvantifikovať množstvo požitého alkoholu, čo v prejednávanej veci splnené bolo (primerane PR Rč 5/2000).

K odvolacej námietke obžalovanej spočívajúcej v konštatovaní, že orgány činné v trestnom konaní sa dostatočne nesústredili na vyčerpávajúce dokazovanie vo vzťahu k otázke prítomnosti množstva alkoholu, ale obmedzili sa len na skúmanie miery alkoholu zisťovaného z dychu, ktorý výsledok považuje za nedostatočný a nepresvedčivý a nevypovedajúci o skutočnom stave skutku, ktorý jej je kladený za vinu, k čomu nadriadený súd pripomína, že podľa kamerové záznamu z telovej kamery príslušníka PZ, ktorú ju kontroloval, obžalovaná s dychovou skúškou súhlasila a navyše sama si otvorila balíček s náustkom na vykonanie dychovej skúšky a tento použila opakovane.

V súčasnosti sa používajú analyzátory dychu, čím sa odbúrala potreba lekárskych vyšetrení na alkohol, pretože tieto prístroje merajú množstvo alkoholu vo vydychovanom vzduchu veľmi presne a existuje pomerne presný prepočet medzi množstvom alkoholu vo vydychovanom vzduchu a množstvom alkoholu v krvi, pričom dané prístroje podliehajú pravidelnej metrologickej kontrole, čím sú eliminované potencionálne nedostatky (certifikát). V Slovenskej republike sú analyzátory dychu zaradené medzi určené meradlá podľa o metrológii. Samotné overenie prístrojov sa vykonáva v presne stanovených časových intervaloch a sú dané vyhláškou č. . Obsah alkoholu vo vydychovanom vzduchu sa vyjadruje v jednotkách mg/l.

V konkrétnej prejednávanej trestnej veci odvolací súd primárne konštatuje, že zákrok príslušníkov polície bol vykonaný na podklade oznámenia dispečera, ktorý obdržal informáciu, že v danej lokalite sa má pohybovať motorové vozidlo vedené vodičom pod vplyvom alkoholu a po zastavení vozidla a kontrole bolo zistené, že vozidlo viedla obžalovaná a po vykonaní dychovej skúšky (opakovane) bol zistený pozitívny výsledok.

Sama obžalovaná priznala, že v reštaurácii požila alkohol a ďalšími dôkazmi bolo preukázané, že viedla motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky, pričom dňa 04.09.2025 v čase o 22:20:27 jej bola v dychu nameraná hodnota alkoholu 1,02 mg/l (čo zodpovedá 2,13‰), pričom sa jedná o ťažkú opitosť, pre ktorú je charakteristické: blábolivá reč, neschopnosť samostatnej chôdze, psychické poruchy, výraznejšie poruchy správania, prípadne zvracanie a v čase o 22:36:47 jej bola v dychu nameraná hodnota alkoholu 0,89 mg/l (čo zodpovedá 1,85‰), pričom sa jedná o strednú opitosť, pre ktorú je charakteristické, že psychomotorika je výrazne narušená, poruchy koordinácie a spomalenie pohybov, znížená pozornosť, labilná nálada a jej kolísanie, prípadne agresivita a i keď opakovaná skúška mala klesajúcu tendenciu, namerané hodnoty alkoholu v dychu boli významné z hľadiska posúdenia spôsobilosti viesť motorové vozidlo.

Ak uvádza, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že išlo o štandardný priebeh opitosti tak je nutné obžalovanej zdôrazniť, že je jej kladený za vinu ohrozovací trestný čin, pričom dôkazmi bolo preukázané, že v inkriminovanom čase viedla motorové vozidlo v čase keď bola pod vplyvom návykovej látky v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť.

Aplikačná prax rozoznáva tzv. absolútny a relatívny stav vylučujúci spôsobilosť. Pri absolútnom stave vylučujúcom spôsobilosť je východiskom (s využitím medicínskych prístupov) objektívne stanovená hranica, pri dosiahnutí ktorej je absolútne vylúčené bezpečné vykonávanie zamestnania alebo inej činnosti, pri ktorých by mohol byť ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo by mohla byť spôsobená značnú škodu na majetku (v súvislosti s vedením motorového vozidla je takouto hranicou koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu dosahujúca 0,4762 mg/1, čo predstavuje koncentráciu 1 promile alkoholu v krvi, t. j. 1 g/kg). Na strane druhej, relatívnym stavom vylučujúcim spôsobilosť je vyjadrené to, že bezpečné vykonávanie zamestnania alebo činnosti, pri ktorých by mohol byť ohrozený život alebo ohrozené zdravie ľudí alebo pri ktorých by mohla byť spôsobená značná škoda na majetku, je vylúčené už pri menšom ovplyvnení návykovou látkou (ako je to pri spomenutom absolútnom stave vylučujúcom spôsobilosť). Pri iných návykových látkach ako alkohol sa stav vylučujúci spôsobilosť preukazuje za použitia odborných znalostí, spravidla znalcom z odboru toxikológie.

Odvolací súd dodáva, že neuvedomenie si alebo nepamätanie si jazdy pod vplyvom návykovej látky (aj alkoholu) z dôvodu opitosti nezbavuje obžalovanú Y. H. trestnej zodpovednosti. Obžalovaná vedome pila uvedeného večera alkohol v reštaurácii a i keď tvrdí, že šoférovať motorové vozidlo nemienila, bolo preukázané, že skutočne dňa 04.09.2025 do 22:15 hod. motorové vozidlo zn. U. L. viedla v F. po N. ulici, bola zastavená hliadkou PZ a bola podrobená dychovej skúške na alkohol, ktorá bola v oboch prípadoch merania pozitívna.

K uvedenému odvolací súd dodáva, že pri dokazovaní nevie ovplyvniť a vyhodnotiť subjektívnu pamäť obžalovanej a preto vychádza len zo zhromaždených objektívnych dôkazov, ktoré v danej veci boli v dostatočnom rozsahu na uznanie viny obžalovanej Y. H. zo žalovaného skutku, zhromaždené a v konaní pred súdom vykonané.

Ak obžalovaná namieta odmietnutie „kľúčových dôkazov“ súdom prvého stupňa, t.j. dôkazov smerujúcich „priamo k objasneniu príčiny môjho stavu, otázky zavinenia, subjektívnej stránky skutku a prevereniu alternatívnej verzie skutku, najmä nevykonaniu odberu krvi, toxikologického vyšetrenia, zabezpečenia kamerových záznamov, preverenie alternatívnej verzie skutku a výsluchu R.. W. Q. ako priameho svedka udalostí“, krajský súd dodáva, že síce súdom prvého stupňa bolo rozhodnutie o odmietnutí vykonania dôkazov navrhnutých obžalovanou (), ktoré rozhodnutie o odmietnutí súd dôsledne a zodpovedne odôvodnil v napadnutom rozsudku, k čomu odvolací súd dodáva, že podľa súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa alternatívne týka a)okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie, b) okolnosti, ktorú možno zistiť inými už skôr navrhnutými dôkazmi, a potom čo sa týka navrhnutých dôkazov - vypočuť JUDr. W. Q., čašníka z reštaurácie a manažéra reštaurácie ako aj

osobu, ktorá kontaktovala políciu a záznam tiesňového hovoru, kamerové záznamy z reštaurácie, údaje o objednaní taxislužby ako aj posudok toxikologická a zdravotnú dokumentáciu obžalovanej, aj odvolací súd považuje vykonanie týchto dôkazov navrhnutých obžalovanou za dôkazy neopodstatnené, k čomu zdôrazňuje, že (vo všeobecnosti) obžalovaný nemá právo na vykonanie dokazovania v plnej miere tak ako to navrhuje, pretože o rozsahu dokazovania rozhoduje súd.

Súd nie je povinný vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli a tiež nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale súd ich nepovažuje za rozhodné a dôležité pre spravodlivé rozhodnutie (, a ) a napokon súd nemusí vykonať ani tie dôkazy, ktoré strany síce navrhli, ale „neskoro“, alebo neprejavili reálnu snahu o ich vykonanie. Tiež si treba uvedomiť, že súd nie je povinný vyhovieť návrhom strán na doplnenie dokazovania, lebo v zmysle , má v rámci rozsahu vlastnej úvahy možnosť zvoliť vhodné dôkazné prostriedky na spravodlivé rozhodnutie (napr. NS SR sp. nz. ).

Nadriadený súd zdôrazňuje, že obžalovaná predložila návrh na vykonanie dôkazov (vyššie rozvedeným), vo vzťahu ku ktorým súd prvého stupňa rozhodol podľa tak, že ich odmietol vykonať a svoje rozhodnutie bližšie odôvodnil v rozsudku. Odmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov nedošlo k porušeniu práv obžalovanej, keďže (ako už vyššie konajúci senát naznačil), medzi právo obžalovanej nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je na súde zvážiť, či navrhnutý dôkaz považuje za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Ak dospeje k negatívnemu výsledku, je povinný rozhodnúť o odmietnutí dôkazu.

Odvolací súd potom konštatuje, že prvostupňový súd sa zaoberal všetkými navrhnutými dôkazmi (procesnými stranami), pričom v prípade ich nevykonania boli návrhy zákonným spôsobom odmietnuté s náležitým odôvodnením.

Obdobné platí vo vzťahu k návrhu odvolateľky na doplnenie dokazovania výsluchom svedka JUDr. W. Q., čašníka a manažéra reštaurácie, ktoré tiež považuje za nepodstatné, pretože jednak nie je súdu známa ich totožnosť, a ak by aj známa bola, nie je zrejmé aká okolnosť sa má dokazovať, keď sama obžalovaná Y. H. priznala, že v reštaurácii uvedeného večera konzumovala alkohol (ružové víno a mandarincello) a iným dôkazmi bolo, a to najmä výsluchom svedka Y. R. a kamerovým záznamom kamery z tela tohto príslušníka PZ, jasne preukázané, že po odchode z reštaurácie,v ktorej konzumovala alkohol, viedla motorové vozidlo a bola zastavená hliadkou a pri kontrole v jej dychu bola nameraná hodnota alkoholu 1,02 mg/l a opakovane 0,89 mg/l.

V danom okamihu odvolací súd konštatuje, čo sa zisteného skutkového stavu týka, že tento bol súdom prvého stupňa zistený správne a úplne, na podklade ktorého aj odvolací súd dospel k identickým, skutkovým záverom.

Ak obžalovaná kladie rozhodujúcu otázku, „či obžaloba preukázala vlastnú verziu skutku a každý zákonný znak trestného činu bez dôvodných pochybností“, tak odvolací súd odpovedá pozitívne a dodáva, že zhromaždenými dôkazmi v rámci prípravného konania a ich vykonaním v konaní pred súdom, čiastočne aj na podklade výpovede obžalovanej, ktorá priznala konzumáciu alkoholu daného večera v reštaurácii, najmä výpoveďou svedka Y. R., ako aj kamerovým záznamom telovej kamery menovaného, ktorý dôkaz preukázal a to jasne, že motorové vozidlo bolo vedené obžalovanou Y. H. a bolo hliadkou zastavené a obžalovaná bola podrobená dychovej skúške na alkohol s pozitívnym výsledkom ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, a potom dostatok dôkazov preukázal, že obžalovaná viedla motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť a tento stav si privodila vplyvom návykovej látky, pričom pri tejto činnosti mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. Tieto dôkazy vo svojom súhrne preukazujú spáchanie žalovaného skutku a žalovaného trestného činu obžalovanou.

V kontexte s uvedeným potom krajský súd súhlasí so zisteniami a ustálením skutku prvostupňovým súdom a stotožňuje sa aj s úvahami a závermi týkajúcimi sa posúdenia právnej kvalifikácie a zhodne zastáva názor, že konanie obžalovanej je nutné posúdiť ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , tak ako to správne bolo posúdené už v obžalobnom návrhu.

Čo sa týka výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery vo vzťahu k obžalovanej Y. H. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov ( ) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v a .

Teda vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jej pomery a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vo vzťahu k obžalovanej, nakoľko správne obžalovanej priznal poľahčujúcu okolnosť podľa tj. viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a potom v súlade s vyššie uvedeným, prvostupňový súd uložil peňažný trest vo výške 1500.-€ a pre prípad jeho úmyselného zmarenia uložil náhradný odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý trest považuje krajský súd vzhľadom na okolnosti prípadu a zistené množstvo alkoholu v dychu obžalovanej pri vedení motorového vozidla, síce za zákonný, ale rozhodne ho nemožno považovať za primeraný a ide skôr o trest neprimerane mierny, najmä z pohľadu druhu uloženého trestu. Dodržiavajúc zásadu zákaz reformatio in peius odvolací súd nemohol modifikovať výrok o treste a prípadne uložiť trest prísnejšieho druhu, pretože by to rozhodne zmenilo postavenie obžalovanej v jej neprospech, tj. jednoznačne by to zhoršilo jej postavenie.

V odvolacom konaní totiž platí obmedzenie vyplývajúce z ustanovenia . Teda zo strany okresnej prokuratúry nebolo podané odvolanie v neprospech obžalovanej a práve uloženie prísnejšieho (skôr trestu podmienečného), ako už uloženého peňažného trestu, by bolo v neprospech obžalovanej Y. H. a teda v rozpore s ustanovením druhá veta - podľa ktorej: „V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného;...“ (zákaz reformatio in peius). Za správne a zákonné považuje odvolací súd uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu dvoch rokov, ktorý súd prvého stupňa uložil podľa , a jeho uloženie riadne odôvodnil na strane 8 napadnutého rozsudku, s ktorou argumentáciou sa stotožňuje bez potreby jej mechanického opakovania.

V kontexte s uvedeným, odvolací súd zdôrazňuje, že vyhodnocoval všetky okolnosti a skutočnosti významné z pohľadu odseku 4 ustanovenia , najmä týkajúce sa osoby obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy a zastáva názor, že uložený trest zákazu činnosti je trestom primeraným a opodstatneným.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovanej Y. H. ako nedôvodné, postupom podľa , zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.