Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/18/2020

Identifikačné číslo spisu: 4114011078 Dátum vydania rozhodnutia: 24.03.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4114011078.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného V. V., pre prečin porušovania domovej slobody podľa , a iné, na verejnom zasadnutí konanom 24. marca 2021 v Bratislave, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 24. januára 2018, takto

rozhodol:

Podľa , z dôvodu uvedeného v ustanovení , rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 24. januára 2018

bol porušený zákon

v ustanoveniach , , , a v ustanoveniach , , , ,

v prospech obvineného V. V..

Podľa

z r u š u j e

rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 24. januára 2018.

Z r u š u j e aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa p r i k a z u j e Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. , z 21. júna 2017 (č. l. 191 - 205) bol obvinený V. V. uznaný za vinného v bode 1. z prečinu porušovania domovej slobody podľa , , s poukazom na , a v bode 2. z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na , na skutkovom základe, že

1. dňa 9. júna 2013 v čase asi o 15.30 hod. v obytnom dome č. 13, na J. ulici v Z., vošiel do bytu poškodenej L. V., nar. XX. H. XXXX, takým spôsobom, že poškodená stála pred dverami do bytu a obvinenému povedala, nech nejde dnu, na čo ju obvinený pravou rukou chytil za rameno a nasilu ju odtlačil od dverí a napriek tomu, že mu poškodená hovorila, aby do bytu nevstúpil, vošiel dnu, poobzeral všetky izby a odišiel,

2. dňa 9. júna 2013 v čase asi o 15.45 hod. v Z., pred obytným domom na K. ulici číslo X vulgárne nadával poškodenej a následne vystúpil z auta a začal poškodenú naháňať, pričom keď ju dobehol, zrazil ju, kde poškodená spadla na kríky a ako od nej odchádzal, vykrikoval, že ju zabije, dá jej bombu a pôjde hore pi..u, čím takto u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu o svoj život.

Obvinenému bol za to uložený podľa , , , , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace. Výkon tohto trestu okresný súd podľa podmienečne odložil a zároveň podľa obvinenému uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú mu podľa určil na 3 roky. Okrem toho okresný súd podľa uložil obvinenému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu.

Krajský súd v Nitre, na podklade odvolania obvineného, rozsudkom, sp. zn. , z 24. januára 2018 (č. l. 238 - 245) postupom podľa , , zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a postupom podľa sám rozhodol tak, že obvinenému uložil podľa , , , , , úhrnný peňažný trest vo výške 1 500 eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený podľa ustanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov. Rozhodol tiež, že podľa zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

Proti označenému rozsudku krajského súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky dovolanie z dôvodu uvedeného v v neprospech obvineného, pretože bol porušený zákon v prospech obvineného, a to konkrétne v ustanoveniach , , , ako aj v , , , , , . Úhrnný peňažný trest vo výške 1 500 eur bol podľa generálneho prokurátora uložený v rozpore so zákonom. Krajský súd totiž nerešpektoval znenie , , ktorého aplikácia sa nevzťahuje len na ukladanie trestu odňatia slobody, ale aj na prípady, keď sa rozhoduje o iných druhoch trestov s výnimkou tých, ktoré žiadnu trestnú sadzbu nemajú (napr. trest prepadnutia veci či trest prepadnutia majetku). Pod pojmom „trestná sadzba" je podľa generálneho prokurátora potrebné rozumieť nielen sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v osobitnej časti , ale aj trestnú sadzbu pri všetkých ďalších trestoch, pri ktorých je trestná sadzba ustanovená vo všeobecnej časti . Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obvinenému je možné uložiť úhrnný peňažný trest podľa , pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa , s prihliadnutím na jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v , s použitím , , a , mal pri svojom rozhodovaní aplikovať aj , , a uložiť obvinenému peňažný trest, ktorého dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa zvýši o jednu tretinu, t. j. peňažný trest v sadzbe od 110 750 eur do 331 930 eur, a to za predpokladu, že obvinený ho bude schopný zaplatiť v zmysle . Nakoľko krajský súd

uvedené ustanovenia dôsledne nerešpektoval, uložením peňažného trestu vo výške 1 500 eur, založil dôvod na podanie dovolania podľa , keďže obvinenému uložil trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Za podstatné v tomto smere generálny prokurátor označil vysvetlenie pojmu ,,zákonom ustanovená trestná sadzba", dôvodiac, že nielen trest odňatia slobody má trestné sadzby, ale aj niektoré iné druhy trestov (napr. trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest), pričom v osobitnej časti sú v zmysle ustanovené len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Ostatné druhy trestov s rozpätím trestných sadzieb, majú ustanovené trestné sadzby len vo všeobecnej časti , a to v ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé druhy trestov. pritom podľa generálneho prokurátora používa rôzne slovné spojenia, ktorými odkazuje na trestné sadzby; možno ich rozdeliť do dvoch skupín, a to na: a ) slovné spojenia, ktorými zákonodarca priamo odkazuje na osobitnú časť a na konkrétny druh trestu alebo spojenia, ktoré síce neodkazujú vyslovene na osobitnú časť , avšak sa priamo odvolávajú len na trest odňatia slobody a na trestné sadzby tohto trestu ustanovené , b) slovné odkazy zákonodarcu na trestné sadzby, v ktorých sa vyslovene neodkazuje na osobitnú časť a ani sa vyslovene neodkazuje na trest odňatia slobody, ale len vo všeobecnosti sa odkazuje na trestné sadzby (druhy trestov, ktoré trestné sadzby majú). Z týchto dvoch skupín podľa názoru generálneho prokurátora vyplýva, že ak zákonodarca používa všeobecný pojem „zákonom ustanovená trestná sadzba", ide o použitie slovného spojenia, z ktorého má byť zrejmé, že odkazuje na všetky druhy trestov, ktoré majú ustanovenú trestnú sadzbu či už v osobitnej časti (trest odňatia slobody), alebo vo všeobecnej časti (trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest vyhostenia). Ak teda zákonodarca používa v až 6, pojem „zákonom ustanovená trestná sadzba", nejde o odkaz na trest odňatia slobody, resp. na osobitnú časť , ale ide o pojem, ktorý vyjadruje, že naposledy označené ustanovenie sa týka všetkých druhov trestov, ktoré majú trestné sadzby. To znamená, že ak sa ukladá samostatný peňažný trest, musia sa uvedené ustanovenia aplikovať aj na tento druh trestu. Generálny prokurátor tiež namietol, že s ohľadom na zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, je výmera peňažného trestu neprimerane nízka, nespĺňajúca zásady ukladania trestov v zmysle , , a navrhol, aby najvyšší súd podľa vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v , , , ako aj v , , , , , v prospech obvineného V. V.. Aby podľa napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil v celom rozsahu a zrušil aj ďalšie rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo jeho zrušením, stratili podklad. Napokon navrhol, aby najvyšší súd podľa prikázal Krajskému súdu v Nitre, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu generálneho prokurátora sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obvinený V. V.. Uviedol, že pod pojmom ,,trestná sadzba" sa v zmysle rozumie nielen sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti , ale aj trestné sadzby pri všetkých ďalších druhoch trestov, pri ktorých je výmera trestnej sadzby z časového hľadiska určená vo všeobecnej časti (trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia); toto pravidlo nebude prichádzať do úvahy pri tých druhoch trestov, ktoré žiadnu presne určenú trestnú sadzbu nemajú (trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest straty čestných titulov a vyznamenaní a trest straty vojenskej a inej hodnosti). Peňažný trest však nie je určený cez časové hľadisko, a preto podľa obvineného nie je možné zvyšovať jeho dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Ak by sa u obvineného zistila jedna priťažujúca okolnosť, bez zistenia poľahčujúcej okolnosti, potom by mu peňažný trest musel byť uložený v súlade s právnym názorom generálneho prokurátora, a teda v sadzbe od 110 750 eur do 331 930 eur. Takýto postup však podľa obvineného nemal zákonodarca na mysli, nakoľko ukladanie peňažných trestov by v reálnom živote bolo vylúčené s poukazom na . Obvinený navrhol, aby najvyšší súd odmietol dovolanie generálneho prokurátora podľa .

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (370 ods. 3 ), obsahuje náležité odôvodnenie (, ) a dospel k záveru o dôvodnosti podaného dovolania, avšak z iného dovolacieho dôvodu ako uviedol generálny prokurátor.

Podľa , ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa , vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.

Podľa súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Generálny prokurátor založil opodstatnenosť dovolacieho dôvodu podľa na jedinej relevantnej námietke (v zmysle kritérií dovolacieho konania), že krajský súd pri uložení úhrnného peňažného trestu porušil zákon, keď pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností nerešpektoval ustanovenie , čím obvinenému tento druh trestu uložil mimo upravenú sadzbu (od 110 750 eur do 331 930 eur), iba vo výške 1 500 eur.

Podľa peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal, alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšene dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Najvyšší súd uvádza, že špecifikuje všeobecné zásady ukladania trestov - ide o vyjadrenie tzv. zákonnej individualizácie trestu, ktoré sa uplatní nielen pri ukladaní trestu odňatia slobody, ale aj na ostatné druhy trestov s výnimkou tých, ktoré nemajú zákonom ustanovenú trestnú sadzbu

(trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest straty čestných titulov a vyznamenaní a trest straty vojenskej a inej hodnosti).

Podľa judikátu R 32/2009-III Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (prijatého na podklade uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. , z 8. apríla 2009): „Pod pojmom zákonom ustanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti po jej úprave podľa ustanovení všeobecnej časti ; to neplatí, pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje za obzvlášť závažný v zmysle Trestného zákon".

Senát 1T najvyššieho súdu v nasledujúcich odsekoch vysvetlí, prečo sa nemožno stotožniť s právnym názorom (R 32/2009-III), ktorý pod pojmom „zákonom ustanovená trestná sadzba" v až 6 a rozumie len sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v osobitnej časti .

nielen v , ale aj v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov v 34 ods. 4 veta prvá vyslovene uvádza, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti na strane páchateľa. Ak je teda súd povinný (musí) prihliadnuť na tieto okolnosti v situácii, keď ukladá iný druh trestu ako trest odňatia slobody, potom niet najmenšieho dôvodu, prečo by sa na tieto prípady nemala vzťahovať modifikácia trestnej sadzby v zmysle . Práve opačný výklad by odporoval zneniu ustanovení a veta prvá .

Vyššie naznačený právny názor, prijatý so silou judikátu (R 32/2009-III), odvodzuje svoju správnosť z toho, že zákonodarca v použil nepresný pojem „zákonom ustanovená trestná sadzba", avšak nakoľko ods. 8 tohto ustanovenia už priamo odkazuje na osobitnú časť , potom možno urobiť výklad, že v až ods. 6 a sa má na mysli sadzba uvedená v osobitnej časti , a teda výhradne trest odňatia slobody.

Takýto výklad, resp. právny názor nemožno podľa senátu 1T najvyššieho súdu prijať s odkazom na znenie druhej vety , nakoľko toto ustanovenie žiadnym spôsobom neupravuje rozsah povinnosti súdu prihliadať pri svojom rozhodovaní na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ustanovenie „len" konkretizuje spôsob modifikácie trestných sadzieb s tým, že v druhej vete je upravená negatívna výnimka z tam uvedenej metódy výpočtu, ktorý sa nepoužije, ak v osobitnej časti je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie - táto výnimka má svoje logické opodstatnenie, keďže v uvedených prípadoch ide o zákonom fixne určenú výmeru trestu, ktorý nepodlieha ďalšej zákonnej či súdnej individualizácii (pri treste odňatia slobody na doživotie súd skúma len splnenie podmienok uvedených v ). Obsahovo nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, určujúcimi v danom prípade sú ustanovenia a veta prvá , ktoré nerobia rozdiel v aplikácii až ods. 6 a na tie druhy trestov, ktorých povaha to umožňuje.

Generálny prokurátor vo svojom dovolaní správne uvádza, že pod pojmom „zákonom ustanovená trestná sadzba", ktorý používa , treba rozumieť tak sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v osobitnej časti ako aj sadzbu pri všetkých ďalších trestoch, pri ktorých je táto určená vo všeobecnej časti ( ). Slovné spojenie „zákonom ustanovená trestná sadzba" teda nie je výsledkom nesústredenosti zákonodarcu, ale jeho cieľavedomým vyjadrením záujmu na tom, aby pokrývalo celú množinu trestov, ktoré majú ustanovenú trestnú sadzbu.

Pojem „zákonom ustanovená trestná sadzba" nie je cudzí ani pre dovolacie konanie, nakoľko dovolací dôvod v zmysle môže (za splnenia ďalších podmienok) založiť aj pochybenie spočívajúce v uložení trestu „mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby". Podľa názoru senátu 1T najvyššieho súdu pritom niet najmenších pochybností o tom, že označený dovolací dôvod

poskytuje rovnakú ochranu v prípade excesu (pozitívneho aj negatívneho) z trestnej sadzby bez ohľadu na druh uloženého trestu, teda nielen trestu odňatia slobody, ale aj ostatným „odstupňovateľným" druhom trestu. Ak by uvedené neplatilo, dovolací dôvod podľa by sa vzťahoval len na trest odňatia slobody, čo nemožno považovať za prijateľné.

A napokon nemožno opomenúť ani ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu, ktoré sa týka všetkých druhov trestov s odstupňovateľnou trestnou sadzbou nielen trestu odňatia slobody.

Podľa pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť

a) trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, teroristického útoku podľa § 419 ods. 2, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2, b) trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov, c) trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov, d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov, e) trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a f) trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako šesť mesiacov.

Už len pohľad na (bez potreby hlbšej výkladovej analýzy) dokumentuje, že zákonodarca „zákonom ustanovenú trestnú sadzbu" vzťahuje na všetky druhy trestov s odstupňovateľnou trestnou sadzbou, a teda nielen na trest odňatia slobody. Preto aj ustanovenie zohráva dôležitú podpornú úlohu pri pochopení a následnom výklade ustanovení , , . Ak by sa malo postupovať podľa (vyššie citovaného judikátu) judikát R 32/2009-III Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, potom by bolo možné mimoriadne znížiť trest len pri treste odňatia slobody, čo by bolo v absolútnom rozpore s .

Modifikačné ustanovenie je potrebné aplikovať aj na peňažný trest, ktorého sadzba je vyslovene ustanovená vo všeobecnej časti v od 160 eur do 331 930 eur. Preto je podané dovolanie v samotnej podstate dôvodné.

Najvyšší súd uzatvára:

Ustanovenie v nadväznosti a v súlade s ustanovením špecifikuje všeobecné zásady ukladania trestov vzťahujúce sa na všetky druhy trestov s odstupňovateľnou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou uvedené vo všeobecnej ako aj osobitnej časti - ide o vyjadrenie tzv. zákonnej individualizácie trestu. Pod pojmom „trestná sadzba" uvedeným v prvá veta treba rozumieť nielen sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v osobitnej časti , ale aj trestnú sadzbu pri všetkých ďalších druhoch trestov, pri ktorých je trestná sadzba určená vo všeobecnej časti . Pojem „zákonom ustanovená trestná sadzba" sa vzťahuje na všetky druhy trestov, ktoré majú ustanovenú trestnú sadzbu či už v osobitnej časti (trest odňatia slobody) alebo vo všeobecnej časti Povinnosť súdu podľa prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností sa vzťahuje nielen na prípad ukladania trestu odňatia slobody, ale aj na prípad ukladania iného druhu trestu s

odstupňovateľnou zákonom ustanovenou trestnou sadzbou - trest domáceho väzenia, trest povinnej práce, peňažný trest, trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu, trest zákazu účasti na verejných podujatiach, trest vyhostenia s výnimkou tých druhov trestov, ktoré nemajú žiadnu sadzbu - trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia veci, trest straty čestných titulov a vyznamenaní a trest straty vojenskej a inej hodnosti.

Krajský súd preto pochybil, keď po zrušení rozsudku okresného súdu vo výroku o treste obvinenému, pri prevahe priťažujúcich okolností (v pomere 1 : 0), vymeral úhrnný peňažný trest v rámci neupravenej trestnej sadzby postupom podľa , a . Uložením úhrnného peňažného trestu vo výške 1 500 eur, tak v danom prípade došlo k porušeniu zákona. Pokiaľ by sa krajský súd dôsledne riadil naposledy uvedenými ustanoveniami, mohol by obvinenému uložiť úhrnný peňažný trest len v sprísnenej sadzbe (po zvýšení jej dolnej hranice o jednu tretinu z rozdielu zákonom ustanovenej trestnej sadzby) od 110 750 eur do 331 930 eur, a to navyše len za podmienky vyjadrenej v , že obvinený takýto trest bude schopný zaplatiť.

Pre prehľadnosť najvyšší súd poukazuje na úpravy zákonom ustanovených trestných sadzieb pri jednotlivých druhoch trestov v súlade s , a podľa a .

Druh trestu Zákonom ustanovená trestná sadzba , , trest odňatia slobody individuálne trest domáceho väzenia 0 - 4 roky 0 - 2 roky a 8 mesiacov 1 rok a 4 mesiace - 4 roky trest povinnej práce 40 hod. - 300 hod. 40 hod. - 213 hod. a 20 min. 126 hod. a 40 min. - 300 hod. peňažný trest 160 eur do 331 930 eur 160 eur - 221 340 eur 110 750 eur - 331 930 eur trest zákazu činnosti 1 rok -10 rokov 1 rok - 7 rokov 4 roky - 10 rokov trest zákazu pobytu 1 rok - 5 rokov 1 rok - 3 roky a 8 mesiacov 2 roky a 4 mesiace - 5 rokov trest zákazu účasti na verejných podujatiach 0 - 10 rokov 0 - 6 rokov a 8 mesiacov 3 roky a 4 mesiace - 10 rokov trest vyhostenia 1 rok - 15 rokov 1 rok - 10 rokov a 4 mesiace 5 rokov a 8 mesiacov - 15 rokov

Nemožno prehliadnuť, že pri situácii predpokladanej v ustanovení dochádza pri peňažnom treste v porovnaní s ostatnými druhmi trestov až k extrémnemu - viac než 692 násobnému navýšeniu dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby (zo 160 eur na 110 750 eur).

Zákonodarca sa však s touto situáciu „vysporiadal" v , podľa ktorého pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Z toho vyplýva, že osobné a majetkové pomery páchateľa ovplyvňujú nielen citeľnosť peňažného trestu, ale aj samotnú možnosť jeho uloženia - súd jednoducho tento druh trestu neuloží, ak po dôkladnom skúmaní zistí, že odsúdený by ho nebol schopný zaplatiť.

Treba si tiež uvedomiť, že prípadná neaplikácia ustanovenia na ostatné druhy trestov s odstupňovateľnou trestnou sadzbou (okrem trestu odňatia slobody) by páchateľa ukrátila o možnosť získať benefit v podobe zníženia hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby v prípade prevahy poľahčujúcich okolností - . Dovolací súd je presvedčený, že zákonodarca takýto úmysel v žiadnom prípade nemal.

Najvyšší súd sa následne zaoberal otázkou, či pochybenie, ku ktorému došlo pri rozhodovaní krajského

súdu, napĺňa či už generálnym prokurátorom deklarovaný, alebo niektorý z iných taxatívne uvedených dovolacích dôvodov v ustanovení až n) . Pri tomto skúmaní pritom najvyšší súd vychádzal zo svojej stabilnej rozhodovacej praxe (R 120/2012), že jeho viazanosť dôvodmi podaného dovolania v zmysle sa netýka formálno-právneho uplatnenia niektorého z dovolacích dôvodov vymedzených v , ale vecných chýb, ktoré dovolateľ vo svojom podaní namietol v zmysle .

Pokiaľ ide o samotné podradenie zisteného pochybenia pod adekvátny dovolací dôvod, najvyšší súd si na tomto mieste môže naplno vypomôcť odkazom na vlastný judikát (R 18/2015, veta druhá mutatis mutandis), podľa ktorého, ak ...súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť či už poľahčujúcej, alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje až 4 , ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia).

Pochybenie, ku ktorému došlo rozhodnutím krajského súdu v tejto veci plne zodpovedá situácii predpokladanej citovaným judikátom, nakoľko krajský súd pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby, nezobral do úvahy prevažujúci pomer priťažujúcich okolností v zmysle Trestného zákon a obvinenému vymeral peňažný trest vo výške 1 500 eur. Preto najvyšší súd konštatoval splnenie dovolacieho dôvodu podľa a nie dovolacieho dôvodu podľa ako to uviedol prokurátor v dovolaní.

Zistené porušenie malo zásadný vplyv na postavenie obvineného v zmysle . Krajský súd totiž obvinenému výrazne polepšil, keď v dôsledku nepoužitia mu vymeral úhrnný peňažný trest hlboko pod sadzbou. V kontexte je zároveň otázne, či po zohľadnení následkov vyplývajúcich z by obvinenému vôbec bolo možné tento druh trestu uložiť.

Pokiaľ generálny prokurátor namieta neprimeranosť uloženého trestu s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, tak k tomu najvyšší súd dodáva, že ide o výhradu, ktorá sa celkom zjavne vymyká atribútom akéhokoľvek dovolacieho dôvodu vymedzeného prvým odsekom ustanovenia .

Najvyšší súd, výkladom dovolacieho dôvodu uvedeného v , vo svojich rozhodnutiach opakovane pripomína, že do jeho právomoci ako dovolacieho súdu nepatrí skúmanie primeranosti uloženého trestu. S poukazom na možno poznamenať, že ide o doménu odvolacieho konania.

S ohľadom na uvedené, zistiac naplnenie dovolacieho dôvodu podľa , vyhovel najvyšší súd dovolaniu prokurátora a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.