Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/19/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX R., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 16476/10, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 719,59 € s príslušenstvom o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -15 z 12. júla 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 08129/10 z 21.09.2010 súd prvej inštancie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil z dôvodu, že v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky. Z kópie zmluvy o úvere priloženej oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie súd prvej inštancie zistil, že oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 300,- €, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť navýšený o poplatok v sume 288,- € v 12 mesačných splátkach po 49,- € počnúc dňom 07.11.2009. Z obsahu úverovej zmluvy súd prvej inštancie ustálil, že ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom a na úverovú zmluvu je potrebné aplikovať o spotrebiteľských úveroch, ktorý v pripúšťal zabezpečenie splnenia dlhu zmenkou len vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V deň uzavretia zmluvy o úvere vystavila povinná neúplnú zmenku (blankozmenku), kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. V súlade s dohodou o vyplnení zmenky zmenkovú sumu vyplnil oprávnený na 719,59 € s dátumom začiatku úročenia dňa 21.04.2010 zmenkovým úrokom 0,25 % denne. Súd prvej inštancie konštatoval, že si oprávnený splnil povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, na základe čoho pristúpil podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 k preskúmaniu, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa alebo na rozhodnutie o pokračovaní exekúcie. Na základe neúplnej zmenky (blankozmenky) vystavenej povinnou dňa 28.10.2009 (správne dňa 08.10.2009, na fotokópii zmenky doloženej do exekučného spisu je dátum nečitateľný, ale dátum vystavenia zmenky vyplýva z rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 08129/2010 z 21.09.2010 - poznámka odvolacieho súdu) v čase, keď bolo možné v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom maximálne vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru súd prvej inštancie vyvodil, že ak oprávnený zákonné obmedzenie podľa o spotrebiteľských úveroch

nedodržal a rozhodcovský súd na porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch neprihliadol, je potrebné exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastaviť. 1.1 Na výzvu súdu prvej inštancie adresovanú súdnemu exekútorovi, aby si vyčíslil trovy exekúcie tento súd oznámil, že v prípade zastavenia exekúcie si trovy neuplatňuje a s ohľadom na jeho vyjadrenie súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 200 Exekučného poriadku nepriznal.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený odvolanie, v ktorom tvrdil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( , ďalej aj „“) a napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). V odvolaní oprávnený výslovne odmietol posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa s poukazom na to, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.10.2009 bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania. Povinná v zmluve osobitne uviedla a podpísala vyhlásenie, že poskytnuté peňažné prostriedky budú využité na tento účel. S poukazom na ustanovenie v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania; oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon podnikania; povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere; skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia; povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov; oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere“ argumentoval, že v jeho prípade treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD zn. C-464/01 vo veci E. D. proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie ako spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Ďalej argumentoval, že exekučný súd je v spotrebiteľských veciach v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších síce povinný podrobiť exekučný titul, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, prieskumu jeho súladu so zákonom z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozporu s dobrými mravmi alebo so zákonom, avšak pri tomto prieskume musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy, pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie zmluvy o úvere nemožno aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Niet pochybností o tom, že zmluvné vzťahy uzatvárané medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, spĺňajú požiadavku spotrebiteľského právneho vzťahu. Pokiaľ je ale predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy (úverové zmluvy) nemožno citovaný právny predpis aplikovať. Z uvedeného vyplýva, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy zmlúv) nevzťahuje (obdobne NS SR sp. zn. ). 2.1 Oprávnený poukázal na nález Ústavného súdu SR z 20. februára 2020 sp. zn. , podľa ktorého nemožno ustanovenie Exekučného poriadku vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci konajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom rozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude pri zmluvných

podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu a podobne. Podľa názoru Ústavného súdu SR pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný nárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou. Preto by bolo ústavne neudržateľné a nespravodlivé, ako aj v rozpore s článkom 20 ods. 1 , ak by v takomto prípade oprávnený v exekučnom konaní disponujúci riadnym exekučným titulom nedostal príležitosť súdnou cestou vymôcť protihodnotu za reálne poskytnuté plnenie alebo službu len z dôvodu toho, že akcesoricky k hlavnému záväzku zmluvne dojednal ďalšie kvantifikovateľné a reálne oddeliteľné nároky, ktoré svojou povahou sú neprijateľné a preto sa im súdna ochrana neposkytuje. 2.2 Oprávnený vyjadril názor, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016; dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“); podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa prvá veta , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia ; podľa Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

5. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného podľa , preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v rozsahu odvolania oprávneného podľa a závislom výroku o trovách exekúcie, z dôvodov vymedzených v odvolaní oprávneného podľa a uznesenie súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správne potvrdil.

6. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že dňa 25.10.2010 bol pred súdnym exekútorom spísaný návrh na vykonanie exekúcie vo forme zápisnice. Dňa 22.12.2010 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd mal ďalej obsahom spisu preukázané, že oprávnený a povinná uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 08.10.2009, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 14 obsahovali dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola súčasne so zmluvou o úvere vystavená neúplná zmenka. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 08129/10 z 21.09.2010. Súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie dňa 17.01.2011. Súdny exekútor 05.02.2016 doručil exekučnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku datované 21.01.2016, na ktorom potvrdil súdny exekútor jeho prijatie tým istým dňom 21.01.2016. V doplnení návrhu na vykonanie exekúcie z 21.01.2016 oprávnený uviedol iba všeobecné informácie, že „rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie... exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol v dôsledku takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenie alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi“.

7. Oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že zmluva o úvere zo dňa 08.10.2009 nepredstavuje spotrebiteľskú zmluvu a úver poskytnutý povinnej na jej základe nie je spotrebiteľským úverom podľa o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ o spotrebiteľských úveroch“), v tomto prípade neplatí zákaz zabezpečenia splatenia

poskytnutého úveru zmenkou, pretože medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou) nejde o spotrebiteľský vzťah. Povinná v zmluve o úvere vyhlásila, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.

8. Z ustanovenia § 243f ods. 1 a 6 Exekučného poriadku v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konania začatých pred 23.12.2015, v ktorých je exekučným titulom rozhodnutie priznávajúce nárok zo zmenky, je exekučný súd oprávnený posúdiť, či základ nároku vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, ako túto otázku predtým prípadne posúdil rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd v rozsudku sp. zn. SR 08129/10 síce uvádza, že „hlavný kauzálny právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ.“, avšak z celého textu odôvodnenia je zrejmé, že ide o rozhodnutie formulárové, ktoré sa nie v celom rozsahu vzťahuje len k právnemu vzťahu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave v rozhodcovskom konaní vystupujúceho v pozícii žalobcu a povinnej, ktorá v rozhodcovskom konaní bola žalovanou, čo vyplýva nielen z označenia H. B. ako žalovaného, ale aj z citácie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodcovský súd údajne posudzoval, či vzťah medzi veriteľom a dlžníčkou zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX z 08.10.2009 je vzťahom spotrebiteľským, keď tento právny vzťah podriaďoval o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v čase uzavretia zmluvy o úvere s povinnou dňa 08.10.2009 nebol v platnosti ani účinnosti. nadobudol účinnosť až 02.04.2010, ale v zmysle prechodného ustanovenia právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú dovtedy platnými predpismi, ak ods. 2 neustanovuje inak. Či je zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 08.10.2009 bolo potrebné posudzovať podľa Podľa názoru odvolacieho súdu aplikáciu o spotrebiteľských úveroch nie je možné vylúčiť len na základe toho, že vo formulári zmluvy o úvere je uvedené, že „finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania“ povinnej, hoci aj s pripojeným podpisom povinnej (dlžníka). Poskytnutie úveru na výkon povolania musí byť dostatočne overené, t. j. musí ísť materiálne o úver skutočne poskytnutý na výkon povolania.

9. Uvedený záver vyplýva aj z ustanovenia o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 08.10.2009), podľa ktorého „spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania“; t. j. rozhodujúce je, či dlžník pri uzavieraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere skutočne koná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a nie jeho prípadné formálne vyhlásenie v zmluve. V zmysle uvedeného pokiaľ by povinná nemala byť považovaná za spotrebiteľa, tak by z exekučného spisu muselo byť jednoznačne zrejmé, že úver bol povinnej poskytnutý na výkon povolania. Z obsahu exekučného spisu však tento záver nevyplýva, a preto je potrebné konštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že povinná nemá postavenie spotrebiteľa. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je preto aj podľa odvolacieho súdu spotrebiteľským právnym vzťahom, pričom úver poskytnutý povinnej na základe predmetnej zmluvy o úvere je spotrebiteľským úverom podľa o spotrebiteľských úveroch. Posudzovaná zmluva o úvere má adhézny charakter, t. j. bola vopred pripravená oprávneným a povinná nemohla v zásade meniť jej znenie. Formulárová zmluva vyžadovala od povinnej aj uvedenie účelu úveru (hoci uvedenie účelu úveru nebolo náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere). Z tohto prístupu oprávneného vyplýva, že ide o snahu veriteľa účelovo vylúčiť aplikáciu o spotrebiteľských úveroch a tento prístup oprávneného popiera účel o spotrebiteľských úveroch, ktorý má chrániť spotrebiteľa pri poskytovaní úverov od podnikateľov. Uvedený údaj o účele poskytnutia peňažných prostriedkov vzbudzuje dojem, že cieľom vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy o úvere je len snaha oprávneného vyhnúť sa aplikácii o spotrebiteľských úveroch a príslušných spotrebiteľských ustanovení . Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že zmluva o úvere zo dňa 08.10.2009 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa .

10. Tento záver odvolacieho súdu sa neprieči rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18. marca 2013, na ktorý sa odvoláva oprávnený v odvolaní. Vo veci, ktorá bola

predmetom posudzovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. súdy nižšej inštancie napriek tomu, že dospeli k názoru, že sa v tam prejednávanej veci nejedná o spotrebiteľský úver, ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v , a . Ustanovenie ako lex generalis definuje spotrebiteľa odlišne od ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda právna úprava spotrebiteľskej zmluvy obsiahnutá v definuje pojem „spotrebiteľ“ podstatne širšie oproti legálnej definícii tohto subjektu v lex specialis v o spotrebiteľských úveroch. V Exekučného poriadku je príkaz kontrolovať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v spotrebiteľskej zmluve, nielen v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Ako už bolo uvedené v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý považoval súd prvej inštancie za včas podaný, neopísal oprávnený rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou, iba všeobecne odkazoval na exekučný titul bez uvedenia jeho spisovej značky, orgánu, ktorý ho vydal, dátumu rozhodnutia, na základe čoho je možné konštatovať, že text doplnenia návrhu sa vzťahuje ku ktorejkoľvek exekučnej veci, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vyplývajúca z § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. 12.1 Odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. februára 2020 mienil oprávnený dosiahnuť, aby aj v prípade nezmeneného názoru odvolacieho súdu na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou (že ide o spotrebiteľský vzťah) nebola exekúcia zastavená v celom rozsahu, ale len v časti rovnajúcej sa v zmysle rozhodnutia ústavného súdu protihodnote za reálne poskytnuté plnenie, ktoré však nevyčíslil.

13. Podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX bol povinnej poskytnutý úver iba vo výške 300,- €, ktorý mala povinná vrátiť veriteľovi navýšený o poplatok vo výške 288,- € spolu 588,- € v splátkach počnúc dňom 07.11.2009. Povinnou vystavenú neúplnú zmenku vyplnil oprávnený, nie je zistiteľné, ktorým dňom, na zmenkovú sumu 719,59 €, ktorá sa má úročiť od 21. apríla 2010 zmenkovým úrokom 0,25 % denne. V rozhodcovskom rozsudku sp. zn. SR 08129/10 je k obsahu zmenky uvedené, že zmenková suma vo výške 719,59 € pozostáva z istiny vo výške 539,- €, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 20,- €, trov mediačného konania vo výške 160,59 €, zmenkový úrok je požadovaný vo výške 0,25 % denne zo sumy 719,59 € od 21.04.2010 do zaplatenia a okrem toho požadoval v rozhodcovskom konaní oprávnený ako žalobca aj priznanie zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 719,59 € od 16.06.2010 do zaplatenia (z takto definovaného „zákonného úroku“ nie je pochopiteľné, či ide o zmluvný úrok alebo o úrok z omeškania). Za istinu v zmysle zmluvy o úvere by bolo možné považovať iba sumu 300,- €. Vyčíslenie istiny v rozhodcovskom konaní sumou 539,- € je v rozpore s obsahom zmluvy o úvere, čo znamená, že nie je možné z rozhodcovského rozsudku zistiť, ktorá časť priznanej sumy je v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. februára 2020 rovnajúca sa reálne poskytnutému plneniu povinnej, ktorá by bola oddeliteľná od ostatných nárokov prisúdených oprávnenému rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 08129/10. Odvolací súd na základe uvedeného sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že bolo namieste zastaviť exekúciu podľa Exekučného poriadku v celom rozsahu z dôvodu, že rozhodcovský súd v konaní neprihliadol na obmedzenie prípustnosti použitia zmenky podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere s povinnou. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavenie exekúcie v celom rozsahu nie je v rozpore s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , keďže v tejto prejednávanej veci nie je možné kvantifikovať a reálne oddeliť nároky rovnajúce sa poskytnutému plneniu zo strany veriteľa povinnej, keď istina úveru predstavovala len 300,- €, napriek tomu v rozhodcovskom konaní oprávnený tvrdil výšku istiny úveru až 539,- €. Ako k tejto sume dospel, z rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zistiteľné nie je. V zmysle v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere smel veriteľ prijať od spotrebiteľky

zabezpečovaciu zmenku na sumu vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, teda na sumu 90,- € a zmenka vyplnená veriteľom je v rozpore s týmto zákonným ustanovením.

14. Odvolací súd na základe týchto úvah uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).