Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/16/2020

Identifikačné číslo spisu: 4218010307 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:4218010307.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 30. júna 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného I. L. , pre zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa k , , s poukazom na o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 21. februára 2019, takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného I. L. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. , zo 4. septembra 2018, bol obvinený I. L. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeže v spolupáchateľstve podľa k , , s poukazom na , ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že

dňa 18. decembra 2014 v čase od 13.00 hod. prišiel spoločne s A. L. a D. L. vozidlom zn. VW Passat, EČ: R. XXX B. do mesta F. v Českej republike, ktorého šoférom bol A. L., zaparkovali na D. ulici vedľa herne R., následne D. L. vystúpil z vozidla a vošiel za účelom monitorovania situácie pod zámienkou výmeny Eur za České koruny do predajne odevov na ulici R. U. č. XXX, odkiaľ odišiel a vzápätí vošiel do predajne obvinený I. L., ktorý predávajúcu Vu F. F. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Česká republika, F., Q. č. XXXX a požiadal o zvesenie mikiny z vešiaka a keď sa táto po mikinu natiahla, zasiahol ju do oblasti krku a tváre elektrickým paralyzérom, načo poškodená spadla na zem a napriek tomu, že ležala na zemi a útoku sa bránila, opätovne ju zasiahol elektrickým paralyzérom, pričom sa jej podarilo pred ďalšími útokmi uniknúť do protiľahlého rohu predajne, na čo obvinený I. L. pristúpil k predajnému pultu a zo zásuvky vzal finančnú hotovosť v celkovej výške 57.000,- CZK (2.064,77 Eur) a 700,- Eur a bežiac von z predajne mu spadla z hlavy šiltovka, následne naďaleko herne Baroko nastúpil do tam čakajúceho osobného motorového vozidla zn. VW Passat, EČ: R. XXX B., ktorého šoférom bol A. L. a z miesta činu odišli, pričom poškodená Vu F. F. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Česká republika, F., Q. č. XXXX utrpela poranenia mäkkých tkanív pravej strany tváre pod nosom, uchom a

krku, opuch pravého oka a jedenásť povrchových škrabancov a poškodenému T. F. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., Česká republika, Q. č. XXXX spôsobili odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 2.764,77 Eur,

pričom obvinený I. L. takto konal napriek tomu, že bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. zo dňa 29.3.1993 odsúdený za trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa k v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest čiastočne vykonal dňa 21.10.1997 a právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 23.4.2001 v spojitosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 4.10.2001 odsúdený ako obzvlášť nebezpečný recidivista za trestný čin lúpeže podľa , , v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý trest čiastočne vykonal dňa 25.6.2010. Za to bol menovanému uložený podľa , , , , , , , súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov, pričom na výkon trestu odňatia slobody bol podľa zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Komárno sp. zn. z 19. septembra 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému T. F. D., nar. X. E. XXXX, bytom Q. XXXX, XXX XX F., Česká republika, vo výške 2.664,77 Eur.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania podaného obvineným rozhodol uznesením sp. zn. z 21. februára 2019 tak, že odvolanie obvineného podľa zamietol.

Obvinený I. L. podal prostredníctvom obhajcu proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania podľa [bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa] a podľa [rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť].

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa obvinený namietal:

„Dovolanie podávam z dôvodu písmeno h) , nakoľko mi bol uložený trest mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Dovolanie podávam v prospech obvineného. Trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve som spáchal. Urobil som na súde aj vyhlásenie a priznal som sa k spáchaniu skutku aj v prípravnom konaní. Trest, ktorý mi bol uložený považujem za trest, ktorý mi bol uložený v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že trestného činu som sa dopustil v cudzine a to v Českej republike 18. decembra 2014. „Okresné štátne zastupiteľstvo v Tachove požiadalo o prevzatie trestného oznámenia, pričom Generálna prokuratúra SR na základe toho, že príslušné orgány Českej republiky viedli trestné konanie, v rámci ktorého boli zadovážené aj dôkazy, ohliadka miesta činu s fotodokumentáciou a odborné vyjadrenia, zápisnice o vydaní veci a zápisnice o odbere pachových stôp prebrala podľa trestné konanie do Slovenskej republiky. Argumentovala aj tým, že podľa je rozhodnuté o prevzatí trestného konania do Slovenskej republiky v záujme potreby zachovania úkonov proti menovanému v trestnom konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní na území českej republiky. Podľa O žiadosti

cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré vedú tieto orgány, prevzali slovenské orgány, rozhoduje generálna prokuratúra, ktorá o tom informuje ministerstvo spravodlivosti. Oba súdy mali preto postupovať podľa Európskeho dohovoru o odovzdaní trestného konania. Podľa Európskeho Dohovoru o odovzdávaní trestného konania publikovaného v Zbierke článku II. - Právomoc 1. Na účely vykonávania tohto dohovoru bude ktorýkoľvek zmluvný štát mať právomoc viesť trestné stíhanie podľa svojho trestného práva pre ktorýkoľvek trestný čin, na ktorý sa použije právo iného zmluvného štátu. 2. Právomoc priznanú zmluvnému štátu iba na základe odseku 1 tohto článku možno využiť len na základe žiadosti iného zmluvného štátu. Vzhľadom na to, že Česká republika prostredníctvom Okresného štátneho zastupiteľstva požiadala o prevzatie trestného oznámenia pričom predložila aj trestný spis orgánov činných v trestnom konaní v Českej republike, ktorý obsahoval aj dôkazy vykonané orgánmi trestného konania českej republiky, ktorú žiadosť doručila Okresnej prokuratúre v Komárne, ktorá ju odstúpila Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky a na základe záznamu o prevzatí trestného konania zo dňa 17.9.2015 Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky orgány Slovenskej republiky prevzali uvedené trestné konanie. V zázname sa uvádza, že príslušné orgány Českej republiky viedli v predmetnej trestnej veci trestné konanie, v rámci ktorého boli zadovážené a zadokumentované dôkazy, použiteľné v konaní pred súdom, obsiahnuté vo vyšetrovacom spise Polície Českej republiky spisová značka KRPP-203714/TČ-2014- 031071, predovšetkým zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a odborné vyjadrenia, zápisnica o odbere pachových stôp, zápisnica o vydaní vecí a iné. Podľa článku 25 Európskeho Dohovoru o odovzdaní trestného konania v dožiadanom štáte budú uložené tresty, ktoré možno uložiť za trestné činy, také, ako ustanovuje jeho právny poriadok, pokiaľ tento právny poriadok neustanovuje inak. Tam kde je právomoc založená výlučne na článku 2, tresty uložené v tomto štáte nesmú byť prísnejšie než tie, ktoré ustanovuje právny poriadok dožadujúceho štátu. Dožadujúci štát je Česká republika. V trestnom zákonníku Českej republiky adekvátne ustanovenie Slovenskej republiky neexistuje. Sprísnenie trestnej sadzby podľa Trestného zákonníka Českej republiky pripadá v úvahu iba pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu spáchaného na území Českej republiky." „Poukazujúc na právnu úpravu trestného činu lúpeže podľa Trestného zákonníka Českej republiky ako aj na Európskeho Dohovoru o odovzdávaní trestného konania mohol súd uložiť trest v rozmedzí od dvoch rokov do desať rokov. Podľa článku 11 SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Pokiaľ ide o vyššie citovanú zmluvu tento článok rešpektuje medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv o ľudských právach v zmysle medzinárodných zmlúv ako ich definuje Viedenský dohovor o zmluvnom práve z roku 1969. Pretože v danom prípade ide o odovzdanie trestného konania a jeho prebratie z Českej republiky do Slovenskej republiky, čo jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného záznamu o prevzatí trestného konania bolo potrebné postupovať Dohovor o odovzdaní trestného konania publikovaného pod číslom "

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa obvinený uviedol:

„Dňa 27.2.2020 som podal dovolanie proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, ktoré dovolanie rozširujem. Ako dôvod dovolania som uviedol, písmeno h) , pričom toto rozširujem aj na písmeno i) z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo iného hmotnoprávneho ustanovenia." „V pôvodnom podaní som uviedol, že k tomuto činu som urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie. Po vynesení prvostupňového rozsudku som podal čo do výroku o treste odvolanie. Krajský súd moje odvolanie zamietol. Poukazujem na to, že Okresné štátne zastupiteľstvo v Tachove požiadalo o prevzatie trestného oznámenia, pričom Generálna prokuratúra SR na základe toho, že príslušné orgány Českej republiky viedli trestné konanie, v rámci ktorého boli zadovážené aj dôkazy, ohliadka miesta činu s fotodokumentáciou a odborné vyjadrenia, zápisnice o vydaní veci a zápisnice o odbere pachových stôp

prebrala podľa trestné konanie do Slovenskej republiky. Argumentovala aj tým, že podľa je rozhodnuté o prevzatí trestného konania do Slovenskej republiky v záujme potreby zachovania úkonov proti menovanému v trestnom konaní vedenom orgánmi činnými v trestnom konaní na území Českej republiky. Podľa O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré vedú tieto orgány, prevzali slovenské orgány, rozhoduje generálna prokuratúra, ktorá o tom informuje ministerstvo spravodlivosti. Oba súdy mali postupovať podľa Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania. Podľa Európskeho Dohovoru o odovzdávaní trestného konania publikovaného v Zbierke článku II. - Právomoc 1. Na účely vykonávania tohto dohovoru bude ktorýkoľvek zmluvný štát mať právomoc viesť trestného stíhania podľa svojho trestného práva pre ktorýkoľvek trestný čin, na ktorý sa použije právo iného zmluvného štátu. 2. Právomoc priznanú zmluvnému štátu iba na základe odseku 1 tohto článku možno využiť len na základe žiadosti iného zmluvného štátu. Vzhľadom na vyššie uvedené malo byť v mojom prípade použité trestné právo hmotné Českej republiky. V rozsudku však bolo použité trestné právo hmotné Slovenskej republiky. Táto aplikácia Slovenského Trestného práva hmotného zhoršila postavenie obvineného. Práve použitie Slovenského trestného práva hmotného je v rozpore s uvedeným Dohovorom. Preto mám za to, že v mojom prípade je rozhodnutie prvého stupňa ako aj odvolacieho súdu založené na nesprávnom právnom posúdení skutku. Podľa písmeno i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenie, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa dôvody podľa písmeno i a podľa § odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného. Poukazujem na Českej republiky, ktorý nepozná zásadu trikrát a dosť uvedenú v ako aj výklad recidívy, ktorý podľa Českého trestného práva nepripadá v úvahu. Za týchto okolností by bol trest uložený podľa Českej republiky podstatne miernejší. Podľa článku 25 Európskeho Dohovoru o odovzdávaní trestného konania v dožiadanom štáte budú uložené tresty, ktoré možno uložiť za trestné činy, také, ako ustanovuje jeho právny poriadok, pokiaľ tento právny poriadok neustanovuje inak. Tam kde je právomoc založená výlučne na článku 2, tresty uložené v tomto štáte nesmú byť prísnejšie než tie, ktoré ustanovuje právny poriadok dožadujúceho štátu. Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na podklade ním podaného dovolania tak, že:

- uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 21. februára 2019 a rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. zo 4. septembra 2018 bol porušený zákon v a ,

- zruší napadnuté rozhodnutia ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na výrok o treste obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad,

- Okresnému súdu Komárno prikáže, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa využijúc svoje právo podľa vyjadrila prokurátorka, a síce nasledovne:

„K argumentácii odsúdeného, že mu mal byť uložený trest v rozmedzí od dvoch rokov až 10 rokov odňatia slobody podľa Trestného zákonníka Českej republiky s poukazom na ustanovenie článku 25 Európskeho Dohovoru o odovzdávaní trestného konania podpísaného v Štrasburgu dňa 15. mája 1972 poznamenávam, že predmetná trestná vec nebola prevzatá podľa odsúdeným citovaného Európskeho Dohovoru o odovzdávaní trestného konania. K prevzatiu vec vyšetrovanej na území Českej republiky na konanie na území Slovenskej republiky, došlo v súlade so žiadosťou Okresného štátneho zastupiteľstva v Tachove, v Českej republike sp. zn. ZN 1740/2014 zo dňa 30. júla 2015 podľa článku 21 odsek 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 ako trestné oznámenie v trestnej veci podozrivých I. L., D. L. a A. L. pre skutok spáchaný na území Českej republiky. O prevzatie trestného oznámenia z Českej republiky na trestné konanie na území Slovenskej republiky požiadal justičný orgán Českej republiky z dôvodu, že v súvislosti s preverovaným skutkom, ktorého sa podozriví I. L., D. L., A. L. a F. E. mali dopustiť na území Českej republiky, neboli menovaní obmedzení

na osobnej slobode a ani im neboli odňaté žiadne veci. Okrem toho pre skutok, ktorý bol predmetom trestného oznámenia, nebolo zahájené v Českej republike trestné stíhanie ani jedného z podozrivých ako obvineného zo spáchania trestného činu. Jurisdikcia súdov Slovenskej republiky je teda v danom prípade odvodená od ustanovenia Slovenskej republiky, t. j. od tzv. osobnej pôsobnosti Slovenskej republiky tým, že odsúdený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, spáchal skutok mimo územia Slovenskej republiky. S poukazom na skutočnosť, že odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere, ktorú zákon za spáchanie zločinu lúpeže podľa v kombinácii s ustanovením pripúšťa, uložený trest je zákonný. Námietka zákonnosti uloženého trestu, preto nenapĺňa odsúdeným uvedený dovolací dôvod spočívajúci v tom, že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo že bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, tak ako to vyžaduje ustanovenie ." „Vo vzťahu ku argumentácii odsúdeného, že v posudzovanom prípade malo byť použité trestné právo hmotné Českej republiky namiesto trestného práva hmotného Slovenskej republiky opakovaným citovaním príslušných ustanovení Európskeho Dohovoru o odovzdávaní trestného konania podpísaného v Štrasburgu dňa 15. mája 1972, v celom rozsahu poukazujem na vyjadrenie k dovolaniu odsúdeného z 20. februára 2020 pod sp. zn. -84 z 9. marca 2020, v zmysle ktorého mám za to, že k prevzatiu veci vyšetrovanej na území Českej republiky na konanie na území Slovenskej republiky došlo v súlade so žiadosťou Okresného štátneho zastupiteľstva v Tachove, v Českej republike sp. zn. ZN 1740/2014 zo dňa 30. júla 2015 podľa článku 21 odsek 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla 1959 ako trestné oznámenie v trestnej veci podozrivých I. L., D. L. a A. L. pre skutok spáchaný na území Českej republiky. Jurisdikcia súdov Slovenskej republiky je v danom prípade odvodená od ustanovenia Slovenskej republiky, t. j. od tzv. osobnej pôsobnosti Slovenskej republiky tým, že odsúdený, ktorý je občanom Slovenskej republiky, spáchal skutok mimo územia Slovenskej republiky, preto sa trestnosť jeho činu posudzuje a trest sa ukladá podľa Slovenskej republiky. Námietka odsúdeného, že malo byť použité trestné právo hmotné Českej republiky nenapĺňa ani ním uvedený ďalší dovolací dôvod spočívajúcu v tom, že by rozhodnutie malo byť založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, tak ako to vyžaduje ustanovenie písmeno i) ." Prokurátorka navrhla na neverejnom zasadnutí odmietnuť dovolanie obvineného podľa .

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [, a ], osobou oprávnenou na jeho podanie [ ], prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote ( ), na príslušnom súde ( ), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (, ) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ) a zistil, že dovolanie obvineného je treba odmietnuť ako nedôvodné podľa , nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa a nasl. .

Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení , pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.

Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa . Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia .

Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa , alebo zamietne podľa bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle .

Ak, ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa , ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle , dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa a nasledujúcich ustanovení a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Podstatou dovolacích námietok obvineného je skutočnosť, že trestné stíhanie obvineného bolo z Českej republiky prevzaté podľa Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach uverejneného pod č. , pričom však správne malo byť odovzdané podľa Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania, uverejneného pod č. Keďže tomu tak však nebolo, nemohli mať podľa obvineného úkony urobené orgánmi trestného konania českej republiky v Slovenskej republike náležitú validitu, pretože sa v tom prípade nepoužije ustanovenie . Zároveň, keďže bolo potrebné postupovať podľa Európskeho dohovoru o odovzdávaní trestného konania, podľa ktorého článku 2 ods. 1 na účely vykonávania tohto dohovoru bude ktorýkoľvek zmluvný štát mať právomoc viesť trestné stíhanie podľa svojho trestného práva pre ktorýkoľvek trestný čin, na ktorý sa použije právo iného zmluvného štátu. Zároveň podľa článku 25 uvedeného dohovoru v dožiadanom štáte budú uložené tresty, ktoré možno uložiť za trestné činy, také, ako ustanovuje jeho právny poriadok, pokiaľ tento právny poriadok neustanovuje inak. Tam, kde je právomoc dožiadaného štátu založená výlučne na článku 2, tresty uložené v tomto štáte nesmú byť prísnejšie než tie, ktoré ustanovuje právny poriadok dožadujúceho štátu. Inými slovami, obžalovaný tvrdí, že skutok, za ktorý bol uznaný za vinného mal byť kvalifikovaný podľa českého Trestného zákonníka a v tom smere boli i slovenské súdy limitované pri ukladaní trestu - nesmel mu byť uložený prísnejší trest, než aký mu mohol byť uložený podľa českého Trestného zákonníka.

Obvinený, preto tvrdí, že v dôsledku nesprávneho „prevzatia" jeho trestnej veci z Českej republiky bola použitá nesprávna právna kvalifikácia na konanie, za ktorý bol uznaný za vinného, čo malo v konečnom dôsledku za následok uloženie trestu mimo zákonom uloženú trestnú sadzbu.

I keď teda obvinený namieta aj nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a teda aj dovolací dôvod podľa , v skutočnosti namieta, že v dôsledku tohoto

nesprávneho právneho posúdenia prišlo k uloženiu trestu mimo zákonom uloženú trestnú sadzbu.

Preto najvyšší súd subsumoval aj túto dovolaciu námietku pod ustanovenie .

Je potrebné uviesť, že obvinený na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa . V dôsledku tejto skutočnosti je takéto vyhlásenie neodvolateľné a nie je napadnuteľné dovolaním, okrem dovolania podľa . Inak povedané, priznaním viny priznáva obvinený i právnu kvalifikáciu, a preto ju už v ďalšom konaní nemôže namietať.

Z toho vyplýva, že obvinený jednak nemohol z dôvodu neprípustnosti namietať nesprávne právne posúdenie skutku - nesprávnu právnu kvalifikáciu a jednak, že najvyšší súd nemohol prípadné neprávne posúdenie skutku ani preskúmavať, pretože vyhlásením viny „priznal" obvinený i použitú právnu kvalifikáciu.

V dôsledku toho bolo irelevantné posudzovať námietku obvineného, že jeho trestná vec bola z Českej republiky prevzatá podľa nesprávneho medzinárodného dohovoru. Z uvedeného dôvodu sa najvyšší súd zameral výlučne na skúmanie, či v danom prípade bol naplnený dovolací dôvod podľa .

K dôvodu dovolania podľa :

Podľa dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Uložením trestu mimo zákonnej trestnej sadzby sa rozumie uloženie trestu odňatia slobody obvinenému mimo trestnej sadzby ustanovenej za trestný čin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, ako aj prekročenie maximálne povolenej výmery trestu (trestu domáceho väzenia, trestu povinnej práce, peňažného trestu, zákazu činnosti, zákazu pobytu a vyhostenia a pod.).

Dovolanie možno podať aj vtedy, ak súd uložil obvinenému taký druh trestu, ktorý za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (napr. uloženie trestu zákazu pobytu za nedbanlivostný trestný čin). Tento dovolací dôvod možno použiť aj v prípadoch, pri ktorých boli súčasne uložené tresty, pričom uloženie takýchto trestov súčasne nepripúšťa - . V rámci dovolacieho dôvodu podľa obvinený argumentoval vecne (nie však relevantne), že trest mu bol uložený v rozpore so slovenským z dôvodu, že trestného činu lúpeže sa dopustil v Českej republike, kde mu súd s poukazom na český ník v spojitosti s článkom 25 Európskeho Dohovoru o odovzdávaní trestného konania mohol uložiť trest medzi 2 (dva) až 10 (desať) rokov.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa najvyšší súd, vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že trest bol obvinenému uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby a bol mu uložený taký druh trestu, ktorý pripúšťa za prejednávaný trestný čin uložiť.

Z rozsudku súdu prvého stupňa (potvrdeného uznesením krajského súdu) je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil u obvineného dve poľahčujúce okolnosti podľa a a dve priťažujúce okolnosti podľa a . Následne súd postupoval zákonným spôsobom, keď v dôsledku použitia zásady „trikrát a dosť" podľa rozhodoval v rozpätí 25 (dvadsaťpäť) rokov až doživotie. Najvyšší súd v tomto smere bližšie odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa (konkrétne na str. 3 a nasl.), s ktorým sa ako vecne i zákonne správnym v úplnostiach stotožnil.

Najvyšší súd ďalej nezistil pochybenie súdov nižšieho stupňa ani pri ukladaní trestu obvinenému v zmysle zásady „trikrát a dosť" ( ), nakoľko v danom prípade boli kumulatívne splnené podmienky na jeho uloženie, a to i s poukazom na prechodné ustanovenie uvedené v .

Keďže obvinený I. L. bol už za trestné činy lúpeže dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody a vzhľadom na okolnosť, že v posudzovanej trestnej veci ho súd uznal za vinného zo spáchania dokonaného trestného činu lúpeže podľa , , , nemohol súd prvého stupňa postupovať inak, ako uložiť obvinenému trest odňatia slobody za použitia . Súd zároveň nezistil u obvineného okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili uloženiu trestu odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov. S prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obvineného, jeho pomery a možnosť nápravy okresný súd, preto považoval takto uložený trest za spôsobilý na dosiahnutie jeho účelu. Najvyšší súd zdôrazňuje, že obvinený sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti predovšetkým majetkového charakteru, (aj) v prejednávanej trestnej veci použil násilie, a to v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím spôsobil väčšiu škodu a čin navyše spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.

Z vyššie vyjadreného vyplýva, že v trestnej veci obvineného dovolací dôvod podľa nie je naplnený.

Nakoľko najvyšší súd s poukazom na vyššie konštatované nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov dovolania namietaných obvineným rozhodol v konečnom dôsledku tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.