Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-50-2020.pdf
PDF · 146.2 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/50/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: Y. U. - „Y." s miestom podnikania XXX XX X. K. XX, A. XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Ivanovičom, advokátom so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: GENERALITY, a. s. so sídlom Bavlnárska 312/9, 911 05 Trenčín, IČO 47 132 507, o zaplatenie 81.559,61,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 40Cb/58/2014-563 zo dňa 9. apríla 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva formou priameho predaja predmetu záložného práva a predmet zabezpečenia pohľadávky speňažil na základe Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 05.08.2013 uzatvorenej medzi žalobcom ako predávajúcim (zastúpeným žalovaným ako záložným veriteľom na základe zákonného splnomocnenia ) a spoločnosťou J. K., R.. s r. o. A. XX XXX XXX, ako kupujúcim, s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 221.000,- eur. Zmluva o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 17.07. 2013, ktorú žalovaný zaslal žalobcovi e-mailom, a ktorú mu odovzdali pri kvitancii, má v článku IV. bod 4.1 uvedenú kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti 142.800,- eur. V kúpnej zmluve zo dňa 05.08.2013, ktorú si žalobca zabezpečil ako fotokópiu z katastra nehnuteľnosti, sa uvádza kúpna cena vo výške 221.000,- eur. Všeobecná trhová hodnota predmetných nehnuteľností bola znaleckým posudkom č. 132/2013 zo dňa 28.05.2013, vyhotoveným znalcom A.. C. P. určená v celkovej sume 238.000,- eur. V konaní bol predložený aj znalecký posudok vypracovaný tým istým znalcom, datovaným k tomu istému dňu, s odlišnou všeobecnou trhovou hodnotou nehnuteľností vo výške 221.000,- eur. Existencia dvoch vyhotovení zmlúv o kúpe nehnuteľnosti s rôznymi dátumami vyhotovenia a s rôznou výškou kúpnej ceny bola žalovaným odôvodnená ako chyba v písaní pri vyhotovení zmluvy. Žalobca s uvedením odôvodnením nesúhlasil z dôvodu, že dňa 05.08.2013 už existovala zmluva o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 17.07.2013 s kúpnou cenou 142.800,- eur, ktorú považuje žalovaný za správnu. Je teda otázne, či bolo potrebné vyhotoviť novú zmluvu zo dňa 05.08.2013, práve v ktorej došlo podľa tvrdenia žalovaného k chybe v písaní v časti kúpnej ceny. Zákonné splnomocnenie záložného veriteľa v čase uzavretia dodatku podľa žalobcu neexistovalo, právne účinky zákonnej plnej moci zanikli výkonom záložného práva (speňažením zálohu). Žalobca namietal že podpis predávajúceho na dodatku č. 1 uloženom v katastri nehnuteľností neobsahuje úradné overenie podpisu predávajúceho.
Žalobca uviedol, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako veriteľ bol povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, čo porušil, nakoľko predal záloh za nižšiu cenu, ako stanovil znalecký posudok. Rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú bol záloh predaný a jeho hodnotou určenou znaleckým posudkom, žiadal žalobca ako škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného.
3. Súd prvej inštancie za aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka § 420 ods. 1,2 a 3, § 151m ods. 1,2,3,4,5,6,7,8,9 a 10, § 151ma ods. 5 uviedol, že posúdil vykonané dôkazy jednotlivo, ako v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci Zmluvou o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 05.08.2013 chceli svojim prejavom vôle v kúpnej zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú, t.j. predávajúci previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 142.800,- eur a kupujúci vôľu nehnuteľnosť za kúpnu cenu 142.800,- eur kúpiť. Nakoľko v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy došlo k chybe v písaní vo výške kúpnej ceny, pričom z vôle strán jednoznačne vyplýva (najmä z výsledkov ponukového konania), že kúpnu cenu dohodli v inej výške, nebolo v rozpore so žiadnym zákonným ustanovením uzavretie Dodatku č. 1 zo dňa 18.11.2013 k Zmluve o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 05.08.2013, v ktorom právnom úkone zmluvné strany prejavili vôľu kúpnu cenu opraviť. Samotná kúpna zmluva nie je z dôvodu chybného uvedenia kúpnej ceny neplatná, nakoľko ustanovenie § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje, že právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný. Žiaden z účastníkov kúpnej zmluvy (štatutári zákonného splnomocnenca za predávajúceho i kupujúceho) pred súdom netvrdil, že nešlo o chybu v písaní, a že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 221.000,- eur uvedenej v písomnom vyhotovení Zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 05.08.2013, naopak obe zmluvné strany pred súdom potvrdili svoju vôľu pri uzavretí zmluvy a jej dodatku o výške kúpnej ceny 142.800,- eur, pričom tento záver potvrdzuje i výsledok ponukového konania, z ktorého vzišla výška kúpnej ceny 142.800,- eur (ponúknutá kupujúcim v ponukovom konaní, ktorá bola najvyššia zo všetkých ponúkaných kúpnych cien). Táto výška kúpnej ceny bola uvedená i v kúpnej zmluve zo dňa 17.07.2013, ktorá bola predmetom vkladového konania V 1470/13. Toto vkladové konanie bolo skončené zastavením konania rozhodnutím zo dňa 13.08.2013. Súd prvej inštancie sa pri vyššie uvedených úvahách riadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení sp. zn. 5 Cdo 205/2008 zo dňa 16. apríla 2009 a právnym názorom Krajského súdu Trnava vyjadreným v uznesení sp. zn. . 10Co/277/201, s ktorými sa súd prvej inštancie stotožnil. Zákonné zastúpenie podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva, podľa ktorého záložný veriteľ koná v mene záložcu, trvá po celú dobu procesu realizácie výkonu záložného práva a v prípade, keď je jednoznačne potrebné vykonať opravu chyby v písaní a počítaní, trvá toto zastúpenie aj po zápise zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností, teda po zavŕšení procesu predaja nehnuteľnosti zápisom zmeny v osobe vlastníka v príslušnom katastri. Nakoľko súd prvej inštancie ustálil, že účastníci kúpnej zmluvy chceli svojim prejavom vôle v kúpnej zmluve spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú, t.j. predávajúci previesť na kupujúceho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 142.800,- eur a kupujúci vôľu k nehnuteľnosti za túto kúpnu cenu kúpiť, mal záložný veriteľ právo konať v mene záložcu i pri uzatváraní dodatku ku kúpnej zmluve, ktorým došlo k oprave nesprávnej výšky kúpnej ceny zo sumy 221.000,-eur na sumu 142.800,- eur, ktorá vyplynula z ponukového konania.
4. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, nakoľko ako veriteľ bol povinný pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja zálohu, čo porušil, nakoľko predal záloh za nižšiu cenu, ako stanovil znalecký posudok. Rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú bol záloh predaný a jeho hodnotou určenou znaleckým posudkom, žiadal žalobca ako škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaného.
5. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby o náhradu škody a súd prvej inštancie ) mal za preukázané z LV č. XXX, že žalobca v čase realizácie záložného práva mal ďalších záložných veriteľov. List vlastníctva je verejnou listinou a v ňom uvedené skutočnosti sú platné až kým nie je preukázaný opak. Žalobca k existencii, resp. neexistencii ďalších záložných veriteľov nepredložil žiadne dôkazy ani netvrdil nesprávnosť údajov vyplývajúcich z LV ako verejnej listiny.
6. Ak záložný veriteľ svojím zavineným postupom poruší právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka a tým zavinene spôsobí ujmu na majetku alebo právach záložcu alebo záložného dlžníka, môže zodpovedať za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca ako škodu uviedol rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú bol záloh predaný a jeho hodnotou určenou znaleckým posudkom, ktorá by mu bola vyplatená žalovaným, ak by konal v súlade s ustanovením § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka a predal záloh za cenu určenú znaleckým posudkom. Súd prvej inštancie mal preukázané (nebol preukázaný opak), že žalobca mal v čase realizácie záložného práva ďalších záložných veriteľov, teda v prípade vyššej kúpnej ceny zálohu, by žalovaný ako záložný veriteľ postupoval podľa § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je žalobca v prípade žaloby o náhradu škody povinný v konaní jednoznačne preukázať porušenie právnej povinnosti žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody, keď žalovaný by bol v prípade preplatku pri realizácii záložného práva povinný postupovať podľa § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. sp.zn. 25 Cdo 986/2001 z 20.2.2003 uverejnený pod číslom 14/2005 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, podľa ktorého pokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, škoda mu zatiaľ nevznikla, pretože samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh neznižuje majetkový stav poškodeného a nie je teda skutočnou škodou ani ušlým ziskom. Žalobca v žalobe len vyčíslil výšku, ktorú podľa jeho výpočtov mal žalovaný žalobcovi uhradiť a ktorú neuhradil, netvrdil, že by v tejto výške už plnil svojim ďalším záložným veriteľom, ktorých mal žalobca v čase realizácie záložného práva. Len vo výške uhradenej sumy záložným veriteľom ďalším v poradí, by žalobcovi skutočne vznikla škoda na majetku. V zmysle vyššie uvedeného týmto žalobca nepreukázal vznik škody ani jej výšku. Súd žalobcu na možnosť vyjadriť sa k tvrdeniu žalovaného o skutočnosti, že nemá aktívnu legitimáciu v tomto spore, upozornil a vyzval na pojednávaní dňa 06.11.2018 a listom zo dňa 10.12.2018, pričom žalobca vo vyjadrení ani len netvrdil a vôbec už nepreukázal, že v čase výkonu záložného práva neexistoval žiaden ďalší záložný veriteľ, ktorému by prednostný záložný veriteľ bol povinný v súlade s § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka uložiť do úschovy hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva, resp. že výška pohľadávok týchto veriteľov nepresahovala žalovanú sumu a v akej výške, resp. že mu vznikla škoda, nakoľko zabezpečeným veriteľom ďalším v poradí ich pohľadávky plnil a v akom rozsahu. Bremeno dôkazu, že škoda vznikla na majetku žalobcu, bolo výlučne na žalobcovi, ktorý však žiadne dôkazy v tomto smere neprodukoval, najmä pre prezentovaný právny názor, že tieto skutočnosti nie sú v tomto prípade (žaloby o náhradu škody) podstatné.
7. Žalobca v konaní tvrdil, že záložný veriteľ svojím zavineným postupom porušil právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 151m ods. 8 OZ a tým zavinene spôsobil ujmu na majetku žalobcu, nakoľko predal predmet zálohu za kúpnu cenu neodôvodnene nižšiu ako určenú znaleckým posudkom, nakoľko žalovaný priamy predaj formou ponukového konania nerealizoval, pričom ponukové konania bolo fiktívne. Z článku V. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 5500/08/104ZZ zo dňa 06.03.2018 vyplýva, že v rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť, okrem iného aj priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, a to formou ponukového konania alebo iným postupom. Zo znenia predmetného článku vyplýva, že spôsob výkonu záložného práva priamym predajom zálohu možno vykonať dvomi formami, ponukovým konaním, alebo iným postupom. Pokiaľ potom žalovaný uvádzal v písomnostiach, že výkon záložného práva vykoná, resp. vykonal priamym predajom, neznamená to a nepreukazuje to (ako tvrdí žalobca), že išlo o priamy predaj bez ponukového konania. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný splnil podmienky ponukového konania vyplývajúce z predmetného článku. Žalobca bol upovedomený
o výkone záložného práva (č. l. 291, 292; doručenie podľa článku V. bod 2. zmluvy o zriadení záložného práva). Ponukové konanie zverejnil na internetovom realitnom trhu. Podľa názoru súdu prvej inštancie podmienka zverejnenia v jednom celoštátnom a v jednom regionálnom denníku bola splnená aj inzerciou na internetovom realitnom trhu, ktorý svojou podstatou (neobmedzenou dostupnosťou, spôsobom a možnosťami vyhľadávania v ňom - či už podľa regiónu, charakteru nehnuteľnosti alebo ceny) stiera rozdiel medzi „celoštátnym“, resp. „celoplošným“ a „regionálnym“. Nebolo relevantne spochybnené, že ponukové konanie bolo inzerované na webových stránkach žalovaného a www.topreality.sk <http:// www.topreality.sk>, pričom žalobca spochybňoval inzerciu na stránke www.trebisoviny.sk <http:// www.trebisoviny.sk>. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že inzerciu na tejto stránke nebolo možné vykonať, nakoľko túto možnosť znalecké skúmanie nevyvrátilo. Naopak, znalec potvrdil, že je teoreticky aj technicky možné aby existovala doména druhého radu iná ako trebisoviny.sk, čiže napr. „xxxxx.sk“, kde obsah stránky, na ktorú sa cez takúto doménu pristupuje, mohol zobrazovať názov stránky ako www.trebisoviny.sk <http:// www.trebisoviny.sk>. Užívateľ je v takom prípade informovaný v okienku adresy v použitom internetovom prehliadači o mene domény, ktorej obsah je zobrazovaný. Priemernému užívateľovi nezáleží na tom, na doméne akého rádu a mena sa pohybuje, je preňho jedine smerodajné, či sa mu zobrazí stránka s inzerciou „trebišoviny“, čo znalec nevylúčil (naopak potvrdil aj v detailoch uvedených v analytickom vypracovaní odpovede na otázku č. 3 znaleckého posudku). Z výpovedí svedkov vyplýva, že inzercia bola zadaná na takejto stránke a bola aj užívateľmi nájdená. V inzercii ponukového konania bola uvedená základná identifikácia zálohu, kontakt kde je možné získať bližšie informácie, pričom ďalšie údaje vyplývali z inzerovaného znenia ponukového konania. Je pravdou, že hodnota zálohu nebola výslovne uvedené v inzeráte, bolo však uvedené z akého vyplýva znaleckého posudku a kde doň možno nahliadnuť. Súčasne je pravdou, že žalovaný opieral hodnotu zálohu o znalecký posudok v elektronickej forme na hodnotu 221.000,-eur , pričom znalecký posudok č. 132/2013 zo dňa 28.05.2013 vyhotovený a podpísaný znalcom A.. C. P. v listinnej podobe, ktorý bol aj predložený v rámci vkladového konania určil hodnotu zálohu v sume 238.000,- eur. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov vyplynulo, že žiaden zo záujemcov neurčil výšku súťažnej ponuky kúpnej ceny vo výške znaleckého posudku, ale vlastnou úvahou ovplyvnenou rôznymi skutočnosťami. Rozdiel hodnôt predstavuje sumu 17.000,- eur, ktorý sa javí v kontexte určenej hodnoty zálohu a svedkami uvádzanému mechanizmu určovania svojich ponúk ako nepodstatný. Na základe uvedeného súd nevidí žiadnu príčinnú súvislosť medzi pochybením žalovaného v súvislosti s tým, že neuviedol do inzercie priamo hodnotu zálohu a že operoval s elektronickou formou znaleckého posudku, ktorý nezodpovedal jeho originálu, výslednou vysúťaženou kúpnou cenou zálohu. Výsledná vysúťažená kúpna cena zálohu nie je nižšia ako 50 % hodnoty určenej podľa znaleckého posudku).
8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že priamy predaj formou ponukového konania sa uskutočnil. Súd v žiadnom prípade nemá dôvod pochybovať o dôveryhodnosti účastníkov ponukového konania, ktorí vypovedali v konaní ako svedkovia a konštatovať akúkoľvek ich prepojenosť a organizovanosť v súvislosti s ponukovým konaním. Súd poukazuje na skutočnosť, že z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove odbor kriminálnej polície 2. oddelenie vyšetrovania Trebišov ČVS: ORP-4/2-VYS-TV-2014 zistil, že žalobca dňa 22.11.2013 podal na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin, obsahom ktorého bolo i tvrdenie žalobcu - oznamovateľa, že ponukové konanie sa v skutočnosti neuskutočnilo, bolo fiktívne. Vec podozrenia zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona bola odmietnutá. Na závere súdu, že sa priamy predaj formou ponukového konania uskutočnil nič nemenia ani zistené nezrovnalosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania (okolnosti kontroly a úpravy kúpnej zmluvy, dátum oznamu o vykonaní záložného práva, neexistencia obálok z ponúk, okolnosti inzercie na stránke trebišoviny). Bremeno dôkazu je na žalobcovi, ktorý je povinný bez pochybností preukázať opodstatnenie žaloby (v tomto prípade neexistenciu ponukového konania), nepostačuje len poukazovať na nezrovnalosti, ktoré objektívne mohli vzniknúť v dôsledku chyby v písaní a nezrovnalostí výpovedí vyplývajúcich z uplynutia času. Ak potom súd uzavrel, že priamy predaj formou ponukového konania (v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 5500/08/104ZZ zo dňa 06.03.20118) bol realizovaný, v tomto prípade hodnotu zálohu s konečnou platnosťou stanovil trh, teda ponuka a dopyt v konkrétnom čase na konkrétnom mieste. Záloh sa podrobil testu určenia svojej hodnoty trhom pri realizácii priameho
predaja ponukovým konaním, ktorého sa zúčastnilo šesť záujemcov, a to obchodné spoločnosti C. K., s. r. o., M. V4 s. r. o., H., s. r. o., TN - G. s. r. o., M&O H., s. r. o. zmena obchodného mena od 24.10.2014 na H. D. s. r. o. a víťaz ponukového konania J. reality spol. s r. o.. Nemožno potom v žiadnom prípade tvrdiť, že trhová hodnota speňažovaného majetku je iná ako tá, ktorá vzišla ako kúpna cena z ponukového konania, teda suma, ktorú bol konkrétny kupujúci v danom mieste a v danom čase za záloh ochotný reálne zaplatiť. Je potom logicky nezmyselné tvrdiť, že trhová cena zálohu bola vo výške určenej akýmkoľvek znaleckým posudkom. Z výpovede svedkyne A.. C. H. (bývalého zamestnanca S. L. R., a. s.) a súčasne zo skutočnosti, že banka oznámila zosplatnenie dlhu žalobcovi už v roku 2011 vyplýva predaj predmetu nebol na trhu reálne možný za kúpnu cenu vo výške určenej hodnoty znaleckým posudkom, preto banka ako veriteľ pohľadávku postúpila. Ani skutočnosť, že vo vkladovom konaní žalovaný predložil listiny preukazujúce konanie ponukového konania až pri doručení dodatku ku kúpnej zmluve, ktorým bola korigovaná kúpna cena predávanej nehnuteľnosti - zálohu nie je jednoznačným preukázaním, že sa ponukové konania nekonalo. Nedostatky návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a jeho príloh môže byť predmetom skúmania len príslušného orgánu v správnom konaní a pokiaľ v správnom konaní príslušný orgán povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nemôže byť toto rozhodnutie predmetom posudzovania tunajšieho súdu v konaní o náhrade škody. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh na dokazovanie žalobcu výsluchom pracovníka katastra nehnuteľností, na okolnosti vkladového konania. Súčasne súd ako nadbytočné a nehospodárne posúdil aj dokazovanie navrhnuté stranami sporu znaleckým dokazovaním na skutočnú hodnotu zálohu v čase realizácie záložného práva, nakoľko dospel k záveru, že žalobca nepreukázal vznik škody a jej výšku, súčasne má súd za to, že žalobca nepreukázal zavinené spôsobenie ujmy na majetku žalobcu ako záložného dlžníka a tým porušenie povinnosti vyplývajúcej pre záložného veriteľa z ustanovenia § 151m ods. 8 OZ. Rovnako sa súdu javí nadbytočné zaoberať sa opätovne (znaleckým skúmaním) možnosťou inzercie na stránke „trebišoviny“, nakoľko má súd za to, že bežnému užívateľovi nič nehovoria odborné termíny „doména“, „stránka“, „hosting“, „registrácia domény“, „prístup cez doménu“ a pod. Pre bežného užívateľa je podstatné, či sa cez internetový prehliadač dostane k informáciám, ktoré na internete hľadá.
9. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že má voči žalovanému nárok na náhradu škody, keď nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f), g) a h) CSP. Žalobca si svoj nárok v konaní uplatnil titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného ako záložného veriteľa voči žalobcovi ako záložcovi (záložnému dlžníkovi) v zmysle ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, žalobca nesúhlasí s výkladom právnych dôsledkov porušenia povinnosti záložného veriteľa konať s náležitou starostlivosťou podľa ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Záložné právo ako právo akcesorické slúži na zabezpečenie pohľadávky tým, že v prípade jej riadneho a včasného nesplnenia, je záložný veriteľ oprávnený zákonom ustanoveným alebo v zmluve určeným spôsobom dosiahnuť splnenie svojej pohľadávky. Občiansky zákonník dáva možnosť, aby si záložný veriteľ a záložca dohodli v zmluve o zriadení záložného práva iný spôsob jeho výkonu, ako je predaj na dražbe. Môžu sa dohodnúť za akých podmienok môže záložný veriteľ predať záloh mimo dražby. Záložný veriteľ podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka je zo zákona splnomocnený vystupovať pri výkone záložného práva v mene záložcu. Podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka je záložný veriteľ, ako zákonný zástupca záložcu, zákonom splnomocnený na uložené povinnosti, ak je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe. Ide o zákonnú ochranu záložcu, resp. záložného dlžníka, aby sa záloh nepredal nevýhodne a pod tzv. všeobecnú trhovú cenu. Ak záložný veriteľ vykoná právny úkon, ktorý odporuje
§ 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, zhoršuje právne postavenie záložného dlžníka. Žalovaný v konaní namietal aktívnu legitimáciu, ktorú odôvodnil porušením povinností záložného veriteľa vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom podľa § 151ma Občianskeho zákonníka. Žalovaný však nepreukázal existenciu ďalších záložných veriteľov v čase podania žaloby na súd (30.10.2013). Žalobca mal za to, že v prospech ostatných záložných veriteľov nesvedčí stav z hmotného práva, ostatní záložní veritelia nie sú nositeľmi hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a v prospech žalobcu svedčí procesné právo uplatňovať si hmotnoprávny nárok. Z ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka vyplýva aktívna legitimácia žalobcu voči žalovanému, čiže žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby voči žalovanému. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody žalobca uviedol, že žalovaný svojim zavineným postupom (žalovaný priamy predaj formou ponukového konania nerealizoval, ponukové konanie bolo fiktívne) porušil právnu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, tým zavinene spôsobil ujmu na majetku a právach žalobcu ako záložcu a záložného dlžníka a žalovaný teda zodpovedá za vzniknutú škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Protiprávnosť konania žalovaného ako záložného veriteľa spočíva v porušení jeho povinností, ktorá mu vyplýva z § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k existencii škody žalobca uviedol, že záložný veriteľ je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby sa záloh nepredal za nižšiu cenu, ako je všeobecná cena zálohu. Pojem všeobecná cena vyjadruje aj stabilizovaná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v rozsudku sp. zn. 5Cdo/29/2009, uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2000. Podľa Znaleckého posudku č. 132/2013 zo dňa 28.5.2013 znalca A.. C. P., ev. č. XXXXXX znalec určil ako všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumu 238 000,- eur, pričom podľa znaleckého posudku v elektronickej podobe bola ako všeobecná hodnota nehnuteľností uvedená suma 221 000,- eur. Súd prvej inštancie nesprávne v rozsudku v ods. 20 uviedol, že žalobca žiadal škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ako rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú bol záloh predaný a jeho hodnotou určenou znaleckým posudkom. Žalobca si vyčíslil škodu vo výške 81 559,61,- eur ako rozdiel medzi výškou pohľadávky pôvodne S. L. R. a.s. v sume 139 440,39,- eur, ku dňu jej postúpenia žalovanému a výškou kúpnej ceny za predaj nehnuteľností v sume 221 000,- eur, podľa kúpnej zmluvy zo dňa 5.8.2013, to znamená sumou, o ktorú žalovaný sám opieral hodnotu zálohu podľa znaleckého posudku v elektronickej forme v hodnote 221 000,- eur. Podľa Návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 9.8.2013, prílohou tohto úkonu bola Kúpna zmluva zo dňa 5.8.2013 na sumu 221 000,- eur, v rámci ktorej v čl. I žalovaný vyhlásil, že pri určení výšky kúpnej ceny postupoval podľa Znaleckého posudku zo dňa 28.5.2013 a podľa výšky ceny, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja. Ak príslušný katastrálny úrad rozhodol o vklade vlastníckeho práva na základe predloženého znaleckého posudku zo dňa 28.5.2013 a nie na základe ponukového konania ako klamlivo žalovaný informoval žalobcu, následne suma 221 000,- eur zodpovedá cene, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja. V opačnom prípade by sa žalovaný sám usvedčoval z porušenia povinnosti ako záložného veriteľa podľa § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný by mohol zvoliť pri priamom predaji zálohu aj iný postup len vtedy, ak by záloh predal za cenu rovnakú alebo porovnateľnú cene, za ktorú sa predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja, čo by pri kúpnej cene v sume 142 800,- eur nebolo zhmotnením týchto požiadaviek. Žalovaný teda nepochybne postupoval podľa čl. V. písm. b/ druhá odrážka uzavretej záložnej zmluvy. Následne pri cene nehnuteľnosti určenej Znaleckým posudkom č. 132/2013 zo dňa 28.5.2013 v celkovej sume 238 000,- eur a údajnej kúpnej cene 142 800,- eur dochádza k absencií kvalitatívnej stránky náležitej starostlivosti podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko kúpna cena predstavuje len 60 % hodnoty nehnuteľností určenej znalcom. Žalobca má za to, že nakoľko cena nehnuteľnosti bola určená Znaleckým posudkom č. 132/2013 zo dňa 28.5.2013 v celkovej sume 238 000,- eur (platná verzia znaleckého posudku, nie elektronická verzia), pričom žalovaný predal nehnuteľnosť za kúpnu cenu 142 800,- eur, v danom prípade išlo o zjavne nevýhodný predaj zálohu a teda konanie žalovaného ako záložného veriteľa je porušením jeho povinnosti vyplývajúcej z § 151m ods. 8 Občianskeho zákonníka. Z týchto skutočností žalobca nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vznik škody a jej výšku. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi porušením povinností a škodou žalobca uviedol, že príčinná súvislosť daná je, nakoľko nebyť nedôsledného náležitého a protiprávneho konania žalovaného, nebola by na strane žalobcu vznikla škoda vo výške 81 559,61,- eur v súvislosti s realizáciou záložného práva. Čo sa týka zavinenia, žalobca má za to, že konanie žalovaného pri výkone záložného práva bolo vedomé a úmyselné. Podľa písomností žalovaného zo dňa 13.7.2013 žalovaný informoval žalobcu o uskutočnení ponukového konania na predaj nehnuteľností a o skutočnosti, že žalovanému bolo doručených 6
cenových ponúk. Podľa Návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 9.8.2013 bola prílohou tohto návrhu Kúpna zmluva zo dňa 5.8.2013 na sumu 221 000,- eur. Prílohou predmetného návrhu na vklad vlastníckeho práva nie sú písomnosti o ponukovom konaní. Rozhodnutím zo dňa 13.8.2013 príslušný katastrálny úrad rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva. Písomnosťou zo dňa 11.8.2013 (podľa žalobcu antedatovanou), ktorá bola doručená katastrálnemu úradu až dňa 18.12.2013, to znamená 4 mesiace po povolení vkladu vlastníckeho práva, doručil žalovaný do vkladového konania Dodatok č. 1 zo dňa 18.11.2013, písomnosti o ponukovom konaní zo dňa 10.6.2013 a kópie prihlášok záujemcov do ponukového konania. Podľa odporu zo dňa 24.2.2014 žalovaný tvrdil, že uskutočnil ponukové (výberové) konanie zamerané na predaj nehnuteľnosti. Príslušný katastrálny úrad rozhodol o vklade vlastníckeho práva na základe predloženého znaleckého posudku zo dňa 28.5.2013 a nie na základe ponukového konania ako klamlivo žalovaný informoval žalobcu a aj súd a účelovo to predstieral počas celého súdneho konania. Žalovaný sa v súdnom konaní snažil cielene a špekulatívne navodiť dojem o údajnej existencii ponukového konania, hoci žalovaný pri výkone záložného práva postupoval priamym predajom zálohu tretím osobám iným postupom tak, aby záloh predal za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných podmienok v čase a mieste predaja. Uvedenému podporuje aj skutočnosť, že prílohou návrhu na vklad vlastníckeho práva nie sú písomnosti o ponukovom konaní a tieto boli do katastrálneho konania účelovo doručené až potom, ako sa žalobca začal dopytovať žalovaného na spôsob výkonu záložného práva. Žalobca v tomto smere považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, pretože skutkový stav bol vyhodnotený len jednostranne, bez zohľadnenia pochybnej obsahovej stránky jednotlivých listín a ich časového sledu, ako aj bez zohľadnia ich vzájomných súvislosti, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vo veci nesprávne rozhodol. Fiktívnosť ponukového konania žalobca v konaní tvrdil a aj preukázal vo vzájomných súvislostiach. Žalobca zotrval na dôvodoch ním tvrdenej fiktívnosti ponukového konania, ktoré uvádzal počas celého priebehu súdneho konania a ktoré opätovne uviedol v odvolaní. Žalobca má za to, že súd v zmysle ním tvrdených skutočností nemohol mať za preukázané, že žalovaný splnil podmienky ponukového konania a že ponukové konanie sa skutočne uskutočnilo v čase od 10.6.2013 do 12.7.2013. Súd prvej inštancie v danom prípade nerešpektoval základný princíp hodnotenia dôkazov, o ktorom hovorí článok 15 CSP. Žalobca dal do pozornosti Nález Ústavného súdu SR z 26.1.2010 sp. zn. III ÚS332/09 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/259/2010 zo dňa 26.1.2011. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pričom v tejto súvislosti neobstojí ani zistený skutkový stav. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu na spoľahlivé zistenie skutkového stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a v práve na kontradiktórne konanie. Koncept voľného hodnotenia dôkazov (§ 91 CSP) je procesom, v ktorom zákon nemôže predpisovať zákonnú silu jednotlivým dôkazom. So zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu a predovšetkým rozporuplné skutočnosti, ktoré vyvstali v konaní, je preto neprípustné prisudzovať zmätočným účelovým a špekulatívnym listinám predloženým zo strany žalovaného ako aj účelovým a nevierohodným výpovediam svedkov absolútnu dôkaznú silu a opomínať pritom ostatné skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo. Žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 388 CSP a žalobe žalobcu vyhovel. Žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 19.6.2019, nevyjadril.
13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
14. Odvolanie žalobcu odvolací súd prejednal a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. V súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 CSP, miesto a časť verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 20.1.2022, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku
odvolacím súdom. Vec preskúmal v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd
15. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenie Občianskeho zákonníka žalobu žalobcu zamietol a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza :
17. Podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP možno odvolanie odôvodniť tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
18. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazov odvolací súd uvádza, že nie každé nevykonanie alebo opomenutie dôkazu nevyhnutne automaticky vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strany sporu. Situácie, v ktorých možno akceptovať nevykonanie navrhnutých dôkazov je viac. Ide o prípady, kedy sa vykonanie ďalšieho dôkazu javí ako nadbytočné a nehospodárne, alebo ak dôkazné návrhy nemôžu viesť k objasneniu skutočností a otázok podstatných pre dané konanie, (niekedy dokonca môžu byť i výrazom zdržovacej procesnej taktiky), alebo ide o dôkazy, ktoré by mali preukázať napr. výšku uplatneného nároku, pričom nie je v konaní preukázaný jeho základ. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke uvádza, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, mal súd prvej inštancie dostatočne preukázaný skutkový stav a ďalšie dokazovanie by aj podľa odvolacieho súdu bolo nadbytočné a nehospodárne. Žalobca ani v odvolaní nešpecifikoval, nevykonanie ktorého dôkazu malo vplyv na nedostatočné zistenie skutkového stavu.
19. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je naplnený vtedy, keď zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.
20. Žalobca v úvode svojho odvolania uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, avšak v odvolaní neoznačil žiaden ďalší prostriedok procesného útoku, resp. procesnej obrany, ktorý bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie a žiadal o jeho vykonanie v odvolacom konaní.
21. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
22. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
23. Súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k otázke nepreukázania vzniku škody na strane žalobcu, protiprávneho konania žalovaného a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody (ods. 23. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek škody. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný ako záložný veriteľ nekonal s náležitou starostlivosťou. Žalovaný (právny predchodca) ako záložný veriteľ postupoval v súlade s uzavretou Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 6.3.2008, kedy podľa čl. V bod 1./ písm. b/ pristúpil k výkonu záložného práva priamym predajom zálohu. Záložný veriteľ postupoval pri predaji zálohu formou ponukového konania za podmienok uvedených v zmluve. Kúpna cena 142.800,- eur bola viac ako 50% z hodnoty určenej znaleckým posudkom. Konanie týkajúce sa zavkladovania uzavretej kúpnej zmluvy nemôže mať vplyv na posúdenie platnosti kúpnej zmluvy. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že zákonné zastúpenie podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka pri výkone záložného práva, podľa ktorého záložný veriteľ koná v mene záložcu, trvá po celú dobu procesu realizácie výkonu záložného práva a v prípade, keď je jednoznačne potrebné vykonať opravu chyby v písaní a počítaní, trvá toto zastúpenie aj po zápise zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností, teda aj po zavŕšení procesu predaja nehnuteľnosti zápisom zmeny v osobe vlastníka v príslušnom katastri. Opravu uzavretej zmluvy môžu vykonať len tie subjekty, ktoré zmluvu uzatvárali.
24. Odvolacia námietka týkajúca sa nesplnenia podmienky uverejnenia ponukového konania podľa uzavretej zmluvy, to zn. nesplnenia podmienky uverejnenia ponukového konania v jednom celoštátnom a v jednom regionálnom denníku, bola odvolacím súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že záujemcovia, ktorí sa zúčastnili ponukového konania sa o jeho konaní dozvedeli z internetovej stránky www.topreality.sk <http://www.topreality.sk/> a www.trebisoviny.sk <http://www.trebisoviny.sk/>. Žalobca spochybňoval uverejnenie ponukového konania na stránke www.trebisoviny.sk <http://www.trebisoviny.sk/>. Závery znaleckého posudku č. 34/2018 zo dňa 29.10.2018 znalca Ing. A. B. nepreukázali tvrdenia žalobcu, že inzerciu ponukového konania na stránke www.trebisoviny.sk <http://www.trebisoviny.sk/> nebolo možné vykonať. Naopak, znalec v znaleckom posudku uviedol, že bolo teoreticky aj technicky možné vykonať inzerciu na stránke, ktorá sa užívateľovi zobrazí pod názvom www.trebisoviny.sk <http://www.trebisoviny.sk/>, pričom v okienku adresy použitého prehliadača je uvedená doména, ktorej obsah je zobrazovaný. V inzercii ponukového konania boli uvedené informácie v zmysle uzavretej zmluvy, a to základná identifikácia zálohu, kontakt, kde je možné získať bližšie informácie, pričom ďalšie údaje vyplývali z inzerovaného znenia ponukového konania. Hodnota zálohu nebola výslovne uvedená, bolo však uvedené, z akého znaleckého posudku vyplýva a kde doň možno nahliadnuť.
25. Odvolacie námietky žalobcu, ktoré sa týkali hlavne spochybnenia záverov súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
26. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a dospel k správnym skutkovým zisteniam. Na zistený skutkový stav aplikoval správne právne predpisy, keď žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd v súlade s § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
27. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal nárok na náhradu škody v uplatnenej výške. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch povinností. Ide jednak o povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak povinnosti tieto skutočnosti preukázať. Zákon určuje dôkaznú povinnosť ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.
28. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje.
29. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).