Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/84/2021

Identifikačné číslo spisu: 7220010836 Dátum vydania rozhodnutia: 10.02.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:7220010836.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného H. R., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 10. februára 2022 v Bratislave dovolanie obvineného H. R. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Richarda Lukáča proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 10. marca 2021, sp. zn. , a rozhodol

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného H. R. o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 30. septembra 2020, sp. zn. , uznal obvineného H. R. vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe.

Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Košice I z 15. októbra 2018, sp. zn. , a trestný rozkaz Okresného súdu Košice I z 11. marca 2019, sp. zn. , v rozsahu výrokov o treste a spôsobe ich výkonu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa súd odkázal poškodeného N.. Y. X., L.. s jeho nárokom na náhradu škody na civilné sporové konanie.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený R. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") rozhodol uznesením z 10. marca 2021, sp. zn. tak, že ho podľa zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený R., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Richarda Lukáča

dovolanie zo 6. septembra 2021, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa

Uviedol, že uložený trest je neprimerane prísny, odporujúci § 34 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. Má za to, že jeho pomery mali viesť k záveru o existencii mimoriadnych okolností prípadu pre uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Súd neprihliadol na zásadnú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák.; duševný a fyzický vývoj, ktorý mal vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť, nebol v čase spáchania skutku dokončený, pričom skutok spáchal ako osoba blízka veku mladistvých. Súdy tak nesprávne dospeli k záveru o vyrovnanom pomere priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. Parametre ústavnosti nespĺňa odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré nereaguje na podstatné a relevantné argumenty vo veci samej. Súdy sa nijako nezaoberali existenciou prípadnej ďalšej poľahčujúcej okolnosti, ktorá by mohla odôvodňovať postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.

Na podklade týchto skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa , a vyslovil, že v bol porušený zákon, uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znova konal a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „prokurátor") vyjadril 10. septembra 2021 tak, že ho navrhol podľa odmietnuť. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s úvahami okresného súdu; krajský súd sa vyjadril aj k námietke obvineného týkajúcej sa nepoužitia Tr. zák. Aj keby súd hypoteticky prihliadol na Tr. zák., došlo by len k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby. Keďže obvinenému bol uložený trest na samej dolnej hranici trestnej sadzby, k porušeniu zákona dôjsť nemohlo.

K vyjadreniu prokurátora sa obvinený R. vyjadril 2. februára 2022 tak, že sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia; takým ustanovením je aj Tr. zák. a Tr. zák. Vyjadrenie prokurátora opomína okolnosti prípadu, následok trestného činu, jeho osobné pomery, ako aj ďalšie okolnosti, ktoré majú na použite Tr. zák. vplyv. Naďalej zotrval na názore, že mu súdy opomenuli započítať poľahčujúcu okolnosť podľa Tr. zák., ktorá skutočnosť potom viedla k nesprávnemu použitiu Tr. zák.

Dňa 28. októbra 2021 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného R. riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací [ ] predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [, ], bolo podané oprávnenou osobou [ ], prostredníctvom obhajcu [ ], v zákonnom stanovenej lehote [ ] a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať [ ]. Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Úvodom najvyšší súd k dovolaciemu dôvodu podľa pripomína, že je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

K námietke údajne neprimerane prísneho trestu, najvyšší súd upozorňuje na judikát R 86/2015, podľa ktorého dôvodom dovolania je len uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Otázka primeranosti trestu je preto a priori vylúčená z rámca dovolacieho prieskumu podľa K možnej aplikácii mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia súd poukazuje na stanovisko R 5/2011, podľa ktorého „[h]motnoprávne ustanovenie Tr. zák. (...) o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody svojou povahou a významom sa primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v , , Tr. zák. a nasl. a na rozdiel od ustanovení , (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia Tr. zák., ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemožno podriadiť pod "nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia", zakladajúce dovolací dôvod podľa (...) Nepoužitie ustanovenia Tr. zák. (...) nezakladá žiadny dovolací dôvod."

A napokon, k námietke nezapočítania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d) Tr. zák. súd v prvom rade uvádza, že otázka veku a jeho dopadu na rozumovú a vôľovú spôsobilosť obvineného nebola predmetom znaleckého dokazovania. Z tohto dôvodu, vychádzajúc z judikátu R 18/2015, podľa ktorého „[o]tázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného podľa ..", možno rezultovať, že uplatnená námietka stojí mimo rámca dovolacieho prieskumu. Okrem toho, v kontexte sa možno stotožniť s prokurátorom, podľa ktorého ani prípadné započítanie okolnosti podľa Tr. zák. by u obvineného neviedlo k inej výmere dolnej hranice trestnej sadzby. S tým potom súvisí námietka údajne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia (otázka rozumovej a vôľovej spôsobilosti obvineného nebola predmetom dokazovania, a preto naň rozhodnutia nereflektujú); v každom prípade na s. 7 ods. 3

- 4 uznesenia súd s poukazom na vek poškodeného, spôsob spáchania skutku, ako aj trestnú minulosť obvineného vysvetlil, prečo v prípade obvineného postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. neprichádzal do úvahy.

Na základe týchto skutočností dovolací súd dospel k záveru, že obvineným R. uplatnený dovolací dôvod podľa nie je daný, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.