Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/49/2020

Identifikačné číslo spisu: 8704116739 Dátum vydania rozhodnutia: 23.02.2022 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8704116739.5

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu: E.. U. Q., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu LIEHOFRUCT WHITE LADY, s. r. o. Levoča, so sídlom v Levoči, Pri Likérke 1, IČO: 31 710 891, proti žalovanému v 1/ rade: X.. Š. Z., bývajúci v Z., Z.. A. X, právne zastúpeného: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 10, v 2/ rade: F.. V. Z., bývajúca v H., Š. XXX/XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , konajúc o dovolaní žalovanej v 2/ rade proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. októbra 2019 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 17. októbra 2019 sp. zn. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Napadnutým uznesením zo 17. októbra 2019 sp. zn. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým konanie zastavil. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanej v 2/ rade.

2. Odvolací súd v napadnutom uznesení uviedol, že dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Podľa odvolacieho súdu späťvzatie žaloby predstavuje jednostranný procesný úkon žalobcu, ktorým prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní, následkom čoho je zastavenie konania, a to bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný rešpektovať procesný úkon žalobcu a zastaviť konanie s výnimkou prípadu, ak žalovaný z dôležitých dôvodov nesúhlasí so späťvzatím žaloby. Tieto dôvody je žalovaný povinný uviesť vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby. Je na posúdení súdu, či žalovaným uvádzané dôvody vyhodnotí ako vážne, a to s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu, pričom prihliadne jednak na skutkové a právne špecifiká, povahu žalobou uplatneného nároku, ale aj možné dôsledky zastavenia konania na hmotnoprávny vzťah medzi stranami sporu a na mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného. Dôvod nesúhlasu žalovaný musí jednak vo svojom podaní tvrdiť, ale zároveň ho musí aj preukázať.

3. Žalovaná v 2/ rade svoj nesúhlas so späťvzatím odôvodnila existenciou rozhodnutí v trestnom konaní

voči nej ako obvinenej, a to uznesenia Špecializovaného trestného súdu o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie, uznesenia Najvyššieho súdu SR o zamietnutí sťažnosti prokurátora o neúčinnom začatí trestného stíhania, a tiež listom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s návrhom na zastavenie trestného stíhania voči žalovanej v 2/ rade zo strany policajného orgánu. Taktiež poukázala na to, že predmetný spor sa vedie od roku 2004 na základe skutočností vykonštruovaných správkyňou konkurznej podstaty spoločnosti Liehofruct White Lady s.r.o. a mala za to, že táto v konaní neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Taktiež uviedla, že už pri svojom prvom úkone vzniesla námietku premlčania a preto má za to, že žaloba mala byť zamietnutá už na začiatku konania vo veci.

4. Súd prvej inštancie sa predmetnými dôvodmi žalovanej v 2/ rade podľa názoru odvolacieho súdu vo svojom rozhodnutí zaoberal a dostatočne jasne a presvedčivo zdôvodnil, z akých dôvodov nepovažuje skutočnosti tvrdené žalovanou v 2/ rade za vážne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré sa zaoberali vážnymi dôvodmi nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby: Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. uviedol: „Za vážny dôvod nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby na vypratanie bytu nemožno považovať okolnosť, že súbežne s týmto občianskoprávnym konaním prebieha trestné konanie proti žalovanému pre trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru“ Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. konštatoval: „Vážnym dôvodom pre nepripustenie späťvzatia žaloby je spravidla okolnosť, z ktorej možno dôvodiť, že späťvzatím návrhu je žalovaný ohrozený vo svojich oprávnených záujmoch, napríklad preto, že v prípade späťvzatia a následného zastavenia konania by sa už sám nemohol s úspechom domáhať rozhodnutia o spornom nároku“. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. konštatoval, že „Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať podľa , v opačnom prípade konanie zastaví.“

5. Odvolací súd ďalej uviedol, že žalovanou v 2/ rade uvádzané dôvody, pre ktoré nesúhlasila so späťvzatím žaloby ani odvolací súd nevyhodnotil ako vážne, teda spôsobilé na rozhodnutie o nepripustení späťvzatia žaloby. Čo sa týka jej námietky, že žalobca za 15 rokov neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, posúdenie uvedených skutočností patrí do kompetencie súdu a od ich preukázania závisí rozhodnutie vo veci samej, teda subjektívne závery žalovanej v 2/ rade o uvedených skutočnostiach nie sú spôsobilé na ich posúdenie ako vážneho dôvodu na nesúhlas so späťvzatím. Čo sa týka trestného konania vedeného voči žalovanej v 2/ rade, k uvedenému odvolací súd poukázal na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že ani súbežne vedené trestné konanie voči žalovanému sa nepovažuje za vážny dôvod pre nesúhlas so späťvzatím žaloby. Odvolací súd konštatoval, že uvedené trestné konanie nebolo doposiaľ právoplatne skončené, a teda civilný súd doposiaľ nie je viazaný žiadnym rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Taktiež je nevyhnutné poukázať na to, že žalovaná v 2/ rade nešpecifikovala žiadne konkrétne práva, ktoré by jej mali byť porušené rozhodnutím o zastavení konania, preto odvolací súd nemal za preukázané, že zastavením konania by žalovaná v 2/ rade bola ohrozená na svojich právach a právom chránených záujmoch. V predmetnom konaní bola rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 12

C 226/2004-1044 zo dňa 6. februára 2014 žaloba zamietnutá. Rozsudkom sp. zn. zo dňa 12. marca 2015 Krajský súd v Prešove rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uložil žalovaným povinnosť uhradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 38.584,61 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.9.2004 až do zaplatenia a náhradu trov konania žalobcovi nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd uznesením, č. k. zo dňa 12. júla 2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 12. marca 2015 a v rozsahu zrušenia vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uznesením Krajského súdu v Prešove, č. k. -1536 zo dňa 8. februára 2018 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Poprad, č. k. -1044 zo dňa 6. februára 2014 vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 38.584,61 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 9.9.2004 do zaplatenia v znení dopĺňacieho rozsudku zo dňa 6. februára 2014, ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia bol vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť sa vysporiadať s možnosťou/nemožnosťou aplikácie vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, ako aj posúdiť presný začiatok plynutia premlčacej lehoty v súlade s reálnou možnosťou daný nárok žalovať po zohľadnení skutočností, na ktoré poukázal odvolací súd v rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že akékoľvek právo alebo právom chránený záujem žalovanej v 2/ rade bol porušený, keďže konanie o merite veci nebolo v štádiu, kedy by zastavenie konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi malo dopad na postavenie strán sporu.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd posúdil dôvody žalovanej v 2/ rade, ktoré označila za vážne ako dôvody, ktoré neboli spôsobilé zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalovanej v 2/ rade, a teda neboli spôsobilé pre rozhodnutie o nepripustení späťvzatia žaloby, rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne.

7. Proti rozhodnutiu krajského súdu podala žalovaná v 2/ rade dovolanie podľa , a . 7.1. Podľa žalovanej podanie zo dňa 12.4.2019, ktorým mala žalobkyňa zobrať žalobu späť podpísala V. A., ktorá nebola zástupkyňou žalobkyne a nebolo o tom doložené ani písomné plnomocenstvo. Podľa jej názoru nemal súd v danej veci konanie zastaviť. Zároveň uviedla, že ona so späťvzatím žaloby nesúhlasila. Žalovaná v 2/ rade zároveň uviedla, že krajský súd bez toho, aby ju oboznámil s vykonaným dokazovaním, ku ktorému sa nemohla ani vyjadriť, rozhodol vo veci. Podľa jej tvrdenia krajský súd listom zo dňa 30.09.2019 vyzval F.. E. V., aby preukázala súdu oprávnenie V. A. podpísať v mene žalobcu späťvzatie žaloby. F.. E. V. dňa 15.10.2019 (doručený dňa 17.10.2019) zaslala list krajskému súdu v ktorom napísala, že V. A. je jej zamestnankyňa a má prístup k elektronickej schránke a na späťvzatí trvá. Zároveň je v spise (č. l. 1916) založené plnomocenstvo podpísané správkyňou konkurznej podstaty pre F.. E. V. s dátumom 1.8.2019. Podľa žalovanej V. A. nemala právo podpísať späťvzatie žaloby a podľa jej názoru je dokument z 12.04.2019 v konaní skutkovo a právne nepoužiteľný a preto je naplnený dovolací dôvod podľa písm c) . 7.2. Podľa žalovanej v 2/ rade je nepochybné, že pôvodná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu nemala od začiatku aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej žalovaná v 2/ rade popisovala súpis pohľadávok úpadcu, tvrdiac, že žaloba bola od začiatku nedôvodná. 7.3. Ďalej žalovaná namietala nesprávny procesný postup krajského súdu, keď rozhodoval na základe dokumentov a dôkazov, ku ktorým sa nemohla vyjadriť a zaujať stanovisko. Tým došlo k tomu, že jej súd zabránil uskutočniť jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces podľa . 7.4. Dovolateľka navrhovala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 17. októbra 2019 zrušil spolu s rozhodnutím Okresného súdu Poprad zo dňa 28. mája 2019 a priznal jej náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania alebo, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia krajského a okresného súdu zrušil a žalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

8. K podanému dovolaniu sa žalobkyňa nevyjadrila.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ustanovenie ) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (ustanovenie ) účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením , v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ustanovenie ), bez nariadenia pojednávania (ustanovenie ) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (ustanovenie ) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia , v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

10. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou dovolateľky (žalovanej v 2/ rade), ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia pre jeho nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie v zmysle ustanovenia , ktorú vzniesla v podanom dovolaní. V prípade, že je jej námietka o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku dôvodná, už táto okolnosť musí viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia videla žalovaná v 2/ rade predovšetkým v tom, že odvolací súd jej neoznámil nové dôkazy, ktoré boli doplnené v konaní a rozhodol bez toho, aby jej bolo umožnené sa k nim vyjadriť. Zotrvala na tom, že osoba V. A., ktorá nebola zástupkyňou žalobkyne a nebolo o tom doložené ani písomné plnomocenstvo nemohla podpísať späťvzatie žaloby. Podľa jej názoru nemal súd v danej veci konanie zastaviť.

11. Na úvod dovolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie , v odvolacom konaní aj na ustanovenie . Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

12. Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Podľa ustanovenia ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

14. Podľa ustanovenia odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

15. Podľa názoru dovolacieho súdu bol odvolací súd povinný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadať so všetkými riadne a včas uplatnenými a podstatnými odvolacími námietkami žalovanej v 2/ rade ako aj podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi, ktoré predniesla v odvolacom

konaní, prípadne v konaní pred súdom prvej inštancie, ak súd prvej inštancie na ne vo svojom rozhodnutí dôsledne nereflektoval. Ak tak odvolací súd neurobil, neostáva dovolaciemu súdu nič iné, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením , s ustanovením na ďalšie konanie. V prejednávanej veci dovolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolací súd jednak zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom nevysvetlil ako sa vysporiadal s odvolacou námietkou žalovanej v 2/ rade, v ktorej poukázala na tú skutočnosť, že osoba V. A., ktorá nebola zástupkyňou žalobkyne a nebolo o tom v súdnom spise doložené ani písomné plnomocenstvo, že mohla podpísať návrh na späťvzatie žaloby v predmetnej veci. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu preto považuje dovolací súd za nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Keďže dovolací súd dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia, vysporiadať sa s ďalšími námietkami dovolateľky o tom, či V. A., mohla podpísať v mene žalobkyne späťvzatie žaloby, ako aj s ostatnými tvrdeniami žalovanej v 2/ rade, ktoré uviedla vo svojom dovolaní, teda, že konanie nemalo byť zastavené bude môcť v prípade potreby napraviť odvolací súd pri novom rozhodovaní o odvolaní a to tak, že buď vykoná v tomto smere ďalšie dokazovanie alebo zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysvetlí, prečo nie je vo vzťahu k týmto tvrdeniam žalovanej v 2/ rade vo veci potrebné ďalšie dokazovanie vykonať, keď takéto zdôvodnenie v napadnutom uznesení tiež podľa názoru dovolacieho súdu nie je presvedčivé a postačujúce.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je podľa ustanovenia prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 17. októbra 2019 sp. zn. zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (ustanovenie s ustanovením ). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (ustanovenie ). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (ustanovenie ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.