Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v oslobodzujúcom rozsudku č. k. 1 Tdo 6/2021 zo 4. júla 2022 usvedčujúci dôkaz rekognície (pri ktorej bol sťažovateľ označený

zo strany súdu (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Tdo 6/2021 zo 4. júla 2021). Ústavný súd rozumie snahe sťažovateľa presvedčiť všeobecné

nič nemení sťažovateľom uvedená citácia rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Tdo/6/2021, pretože sa týka konania predchádzajúceho uzatvoreniu dohody o vine a treste

uvedených vecí neuložil. S poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/6/2021, ktorý hovorí, že „zásada in dubio pro reo sa uplatňuje nielen k dôkaznej situácii

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. júla 2022, sp. zn. 1 Tdo 6/2021, z ktorého k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) zaujal nasledovné

hroziaci návrat do výkonu trestu. Odsúdený poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Tdo/6/2021 a na nález ÚS ČR III. ÚS 258/99. Odsúdený má za to, že súd nemôže svoje odôvodnenie

poukázal na judikát R 30/2010 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/6/2021 zo dňa 04.07.2022. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný

zo strany súdu (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Tdo 6/2021 zo 4. júla 2021). Z doposiaľ zadovážených dôkazov nemožno v rámci špecifikácie

zo strany súdu (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Tdo 6/2021 zo 4. júla 2021).“ V znaleckom posudku, a rovnako aj na hlavnom pojednávaní

taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Tdo/6/2021 zo dňa 04.07.2022, v ktorom sa vyslovene uvádza, že: ,,priznanie obvineného