Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/153/2022

Identifikačné číslo spisu: 8121208662 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8121208662.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne MR - GROUP, spol. s r. o., so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 44 409 192, proti žalovanej Future Media Invest, spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Komenského 4, IČO: 44 871 953, zastúpenej advokátskou kanceláriou PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, IČO: 50 453 785, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 17. februára 2022 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyni priznáva náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 15. novembra 2021 č. k. -12 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým: I. žalovanej uložil povinnosť vydať žalobkyni príslušenstvo výťahu, čipovú kartu, ktorou sa ovláda výťah, ktorý je spoločným zariadením bytového domu - XX. W. č. XX, súpisného č. XXXX, stojaceho na parcele registra „C“ parcelné č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2 a ktorý je vedený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom v katastrálnom území T. a je zapísaný na LV č. XXXXX. II. žalovanej uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorým by bránila vlastníkovi bytu č. XX, ktorý sa nachádza na treťom poschodí bytového domu - XX. W. č. XX, súpisného č. XXXX, stojaceho na parcele registra „C“ parcelné č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2 a ktorý je vedený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom v katastrálnom území T. a je zapísaný na LV č. XXXXX v užívaní výťahu, ako spoločného zariadenia bytového domu - XX. W. č. XX, súpisného č. XXXX, stojaceho na parcele registra „C“ parcelné č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2, ktorý je vedený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom v katastrálnom území T.Š. a je zapísaný na LV č. XXXXX. III. podľa poučil strany, že žalovaná môže podať žalobu vo veci samej v spore žalobkyne Future Media Invest, spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Komenského 4,

IČO: 44 871 953, proti žalovanej MR - GROUP, spol. s r. o., so sídlom v Prešove, Duchnovičovo námestie 1, IČO: 44 409 192, s predmetom konania týkajúceho sa čipovej karty, ktorou sa ovláda výťah, ktorý je spoločným zariadením bytového domu - XX. W. č. XX, súpisného č. XXXX, stojaceho na parcele registra „C“ parcelné č. XXXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2 a ktorý je vedený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom v katastrálnom území T. a je zapísaný na LV č. XXXXX. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej. IV. žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. 1.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné vyhovieť, nakoľko uviedla rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a predložila dôkazy. Žalobkyňa je výlučným vlastníkom bytu č. XX, X. poschodie, vchod XX, na každom obytnom podlaží je osem bytov. Komunikačne sú pôvodné podlažia prepojené schodiskom, nadstavba, v ktorej sa byt č. XX nachádza je prepojená výťahom, ktorý bol zriadený v prístavbe k bytovému domu. Za spoločné zariadenia bytového domu sa považuje výťah, ktorým je komunikačne napojená nadstavba bytového domu, v ktorej sa byt č. XX nachádza. Výťah sa ovláda za pomoci čipovej karty, ktorá je príslušenstvom výťahu, ktorého zo zákona sú podielovými spoluvlastníkmi. Žalobkyňa nemôže vykonávať svoje vlastnícke právo, pričom podľa návrhu, žalovaná, ako predchádzajúci vlastník, ktorý odpredal Y.. T. U. byt, má čipovú kartu k výťahu, ktorou sa výťah ovláda.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 17. februára 2022 sp. zn. , na základe odvolania žalovanej, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa osvedčila, že je výlučným vlastníkom bytu č. XX, na X. poschodí bytového domu, na adrese XX. W., T., číslo vchodu XX, súp. č. XXXX, stojaceho na parcele reg. „C“, parcelné č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2, ktorý je vedený Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom v katastrálnom území T., zapísanom na LV č. XXXXX. Súčasne s vlastníctvom predmetného bytu nadobudla aj spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu v podiele 39/1492 a spoluvlastnícky podiel na parcele registra „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je bytový dom postavený, v podiele 39/1492. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenému bytu je uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 14. mája 2021. Žalobkyňa osvedčila, že bytový dom má štyri nadzemné podlažia s ôsmimi bytmi na každom z nich, pričom tri podlažia sú komunikačne prepojené schodiskom a štvrté podlažie, v ktorom sa nachádza byt č. XX, vytvorené v roku 2014 ako nadstavba bytového domu, je pripojené výťahom. Žalobkyňa zároveň osvedčila, že žalovaná bola zhotoviteľom nadstavby bytového domu bytu č. XX, ako aj samotného výťahu, pričom žalovaná doteraz tvrdí, že je jeho jediným vlastníkom. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa osvedčila užívacie právo k výťahu, ako aj ku čipovej karte ako príslušenstva výťahu pre účely nariadenia tohto neodkladného opatrenia. Žalobkyňa osvedčila znaleckým posudkom č. 12/2021, vypracovaným v rámci konania vedeného u súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Špičku pod sp. zn. a exekučného konania sp. zn. , v rámci ktorého schválením príklepu na dražbe nehnuteľnosti žalobkyňa nadobudla predmetný byt, že nadstavba bytového domu, v ktorej sa jej byt č. XX nachádza, je komunikačne napojená na výťah a dôvodne v ňom opodstatňovala záver, že ide o spoločné zariadenie bytového domu určené na každodenné užívanie. Napokon i samotný o vlastníctve bytov a nebytových priestorov považuje za spoločné zariadenie bytového domu výťah, a to i vtedy, ak je umiestnený mimo bytového domu. Odvolací súd poukázal na znalecký posudok č. 12/2021, ktorý pri výpočte koeficientu vplyvu vybavenia objektu uvádza na strane 6 pod položkou 20 „výťahy“ a na strane 7 pri výpočte technického stavu uvádza pod položkou 20 „výťahy“. Je teda zrejmé, že uvedený znalecký posudok počítal pri výpočte ceny bytu pre exekučné konanie s položkou hodnoty výťahu, čo je nepochybne dôležité pre žalobkyňu ako vydražiteľa nehnuteľnosti a budúceho vlastníka bytu. Za tejto situácie žalovaná bráni žalobkyni v užívaní výťahu a podmieňuje vydanie čipovej karty finančnými nárokmi vo výške 8.000,- eur, ktoré

žalobkyňa odmieta a považuje ich za nedôvodné. Žalobkyňa tak osvedčila, že nemá plnohodnotný prístup k svojmu bytu a za účelom úpravy užívacieho práva k výťahu je potrebné upraviť vzťahy medzi stranami sporu neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o spornú otázku vlastníckeho práva k predmetnému výťahu umiestnenom na pozemkoch parc. č. KN-C XXXX/X a KN-C XXXX/X, katastrálne územie T., tá si vyžaduje vykonanie dokazovania vo veci samej, v tomto štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa vychádza iba z obsahu návrhu žalobkyne a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba upraviť pomery strán sporu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s .

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie v súlade s a . V zmysle namietala, že prvou zásadnou procesnou vadou je, že predmetný výťah sa nenachádza na parcele uvedenej žalobkyňou. Vzhľadom na uvedené, nie je možné sa domáhať zo strany žalobkyne o sprístupnenie výťahu, ktorý sa nenachádza na ňou definovanej nehnuteľnosti. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. Samotný petit nevychádza z pravdivých skutočností, nakoľko samotný výťah stojí na samostatnej parcele č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 4 m2 vo vlastníctve žalovanej. Medzi výťahom a bytovým domom je ďalšia parcela č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2 m2, výťah stojí pred bytovým domom a nie je súčasťou parcely, na ktorej je postavený bytový dom. Predmetné uznesenie je teda nevykonateľné a s touto námietkou sa odvolací súd nevysporiadal, resp. v bode 19. odkazuje na preukázanie vlastníckeho práva. V druhom rade je predmetné rozhodnutie nevykonateľné z dôvodu, že samotný petit neobsahuje právo prechodu cez pozemok, ktorý je opätovne vo vlastníctve žalovanej k samotnému výťahu. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa nie je oprávnená vstupovať na pozemok, ktorý nie je v jej vlastníctve, aby sa dostala do výťahu, ktorý opätovne nie je v jej vlastníctve. Žalobkyňa (správne malo byť uvedené žalovaná, pozn. dovolacieho súdu) zároveň nie je povinná strpieť takýto vstup na jej pozemok. V treťom rade dovolateľka poukazuje na skutočnosť, že výťah v danom prípade netvorí spoločné priestory bytovej budovy tak, ako to žalobkyňa uvádzala vo svojom podaní alebo ako to súd uvádzal vo svojom odôvodnení. Je to samostatne stojaca stavba, mimo bytovej budovy, postavená na samostatnej parcele, ktorá je vo vlastníctve žalovanej. Predmetnú skutočnosť žalovaná osvedčila aj podaním samotnej správy spolu so svojim odvolaním a s touto skutočnosťou sa odvolací súd vôbec nezaoberal. V štvrtom rade sa neodkladné nariadenie nariadi len v prípade, ak je nevyhnutné upraviť vzťahy medzi stranami sporu. V danom prípade to nepredstavuje zásah do práva na užívanie bytu, ktorý by si vyžadoval ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa sa do svojho bytu dokáže dostať ako doteraz, prostredníctvom schodov. V posudzovanej veci nie sú splnené ani základné procesné podmienky pre vydanie samotného neodkladného opatrenia, a to naliehavý záujem o úpravu vzťahov. Predmetné rozhodnutie má prvky arbitrárnosti ako aj samotné rozhodnutie je v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces. Dovolateľka žiadala, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania vo výške 100 %. Zároveň žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

4. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu stotožnila s dôvodmi rozhodnutí súdov nižších inštancií.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana sporu, ktorej v neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), zastúpená v súlade s , skúmal, či sú splnené podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej treba zamietnuť.

6. Žalovaná v rámci podaného dovolania požiadala, aby najvyšší súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Najvyšší súd, vychádzajúc z argumentácie žalovanej, nezistil splnenie predpokladov pre odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle ; v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

7. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v a .

8. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. V prípade dovolania podaného z dôvodu zmätočnosti rozhodnutia podľa dovolací súd v prvom rade skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle až f) pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle až f) irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

10. Dovolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené (príp. zmenené) rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a preto voči takémuto rozhodnutiu nie je dovolanie podľa prípustné (pozri judikát R 21/2018 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. , , , , ).

11. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok ). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa , konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo aj v prípade, že súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec prejednal (uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. , ). V predmetnej veci išlo o prípad, kedy súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, preto možno o rozhodnutí odvolacieho súdu napadnutom dovolaním žalovanej povedať, že je rozhodnutím vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí a prípustnosť dovolania nie je v súdenej veci v zmysle vylúčená.

12. Dovolací súd skúmal existenciu dovolateľkou uplatneného dovolacieho dôvodu, ktorým je tzv. vada zmätočnosti v zmysle . Z ustanovenia vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na

nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , , a ).

14. Dovolateľka v dovolaní vymedzila, v čom vidí nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil uplatnenie jej procesných práv, a to nevykonateľnosť petitu neodkladného opatrenia, samotný petit neobsahuje právo prechodu cez pozemok, ktorý je vo vlastníctve žalovanej a výťah v danom prípade netvorí spoločné priestory bytovej budovy, pričom nebolo nevyhnutné upraviť vzťahy medzi stranami sporu.

15. Neodkladné opatrenia predstavujú významný zabezpečovací inštitút civilného procesného práva. V porovnaní s predchádzajúcim procesným kódexom, ktorý zakotvoval inštitút predbežného opatrenia, je možné konštatovať, že neodkladné opatrenie podľa : 1. nemusí mať iba dočasný a provizórny charakter, ale neodkladným opatrením môže byť poskytnutá trvalá definitívna súdna ochrana, 2. nemusí byť obligatórne previazané s konaním vo veci samej, to znamená, súd nemusí uložiť navrhovateľovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, 3. je možné nariadiť aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej, 4. priamo z procesného kódexu vyplýva, že je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, ak to povaha veci pripúšťa. Pred účinnosťou platilo opačné pravidlo, z ktorého niektoré výnimky formulovala judikatúra a predpisy priemyselného vlastníctva (Sudzina, M.: Neodkladné opatrenia podľa . ACTA IURIDICA RESOVIENSIA Nr 2 (, str. 188).

16. V okolnostiach posudzovanej veci treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie je inštitútom, ktorým sa poskytuje dočasná a hlavne rýchla ochrana práv a právom chráneným záujmov strany, ktorá neodkladné opatrenie navrhuje, preto z povahy veci, ale tiež ex lege na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej). Uvedené vyplýva nie len z už citovaných zákonných ustanovení prvého dielu, tretej hlavy, tretej časti , ale tiež z ustanovení základných princípov (predovšetkým , , , , , a ).

17. Žalovaná v rámci dovolania namietala nedostatok dôvodov v napadnutom odvolacom rozhodnutí, právne posúdenie veci a nedostatky podľa skutkových zistení súdov. 17.1 V súvislosti s námietkou žalovanej o nedostatku dôvodov (nepreskúmateľnosti) rozhodnutia odvolacieho súdu je potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle . Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa .“ Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).

18. V posudzovanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia adekvátne vysvetlil, že žalobkyňa osvedčila také skutočnosti, ktoré v danej veci nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia odôvodňujú (pozri bod 15. až 18.). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v prejednávanej veci o takýto prípad nešlo. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala nedostatkom dôvodov v rozhodnutí odvolacieho súdu. Za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne, uspokojivým spôsobom.

19. Žalovaná vyvodzovala existenciu procesnej vady konania uvedenej v tiež z jej nesúhlasu s právnymi závermi súdov a nedostatkami v skutkových zisteniach súdov. Konštantná dovolacia judikatúra uvádza, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením, teda nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle , resp. prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia (R 24/2017, , , , , , , ). Najvyšší súd v neposlednom rade dodáva, že dovolanie nepredstavuje ani opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

20. Žalovaná v podanom dovolaní vymedzila aj dovolací dôvod v zmysle , ktorý však bližšie neodôvodnila a nenastolila ani právnu otázku. Dovolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že dovolanie nie je prípustné podľa ako uvádza žalovaná. Prípustnosť dovolania v tejto súvislosti možno vylúčiť s ohľadom na v spojení s , ktoré prípustnosť dovolania podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priamo vylučujú.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci nie je v zmysle prípustné a v časti namietajúcej vady zmätočnosti podľa je síce prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolací súd preto dovolanie ako celok zamietol ( ).

22. Žalobkyňa bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná ( ) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd podľa v spojení s s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.