Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-25-2021.pdf
PDF · 90.36 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne: V. F., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v F. č. XX, právne zastúpenej Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 50, proti žalovanému: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Y. W. - B., na ul. B. č. XXX/XX, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.03.2021 č.k. 16C 90/2020-53, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.241,61 eur spolu s 5 % -ným úrokom z omeškania od 28.10.2020 do zaplatenia. Ďalej vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že z rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Prešov zo dňa 17.12.2019 vyplýva skutočnosť, podľa ktorej žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) tohto zákona, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18.07.2019 v čase okolo 14.00 hodine na dvore rodinného domu č. XX v Obci F. obidvoma rukami strčil do svojej manželky V. F., následkom čoho spadla na zem, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví voči osobe blízkej. Týmto rozkazom o uložení sankcie za priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.01.2020.
3. Z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 15.11.2019 MUDr. B. O. vyplýva, že z dôvodu fyzického násilia došlo u žalobkyni k pretrhnutiu skríženého väzu kolena a poraneniu vonkajšieho menisku liečené operáciou s celkovým počtom bodov spolu vo výške 160.
4. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 16.10.2019 vyšetrovateľ Policajného zboru postúpil vec na prejednanie Okresnému úradu Prešov, nakoľko výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol Okresný úrad Prešov prejednať ako priestupok v zmysle zákona o priestupkoch. Rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 27.11.2019.
5. Zo znaleckého posudku znalca MUDr. B. O. vyplýva, že poranenie žalobkyne vzniklo nepriamym mechanizmom, t.j. neprirodzenou rotáciou v kolennom kĺbe, pričom poranenie poškodenej mohlo
vzniknúť tak ako to popisuje. Znalec ďalej uviedol, že z lekárskeho hľadiska sa jedná o poranenie stredne ťažké s tým, že priemerná doba liečenia sa pohybuje v rozmedzí 8 až 12 týždňov. Znalec ďalej konštatoval, že obvyklý spôsob života poškodenej bol a je naďalej narušený nutnosťou operačného riešenia poranenia, pričom bolestné stanovil za pretrhnutie skríženého väzu kolena a poranenie vonkajšieho menisku liečené operáciou v rozsahu 160 bodov.
6. Ešte počas trestného konania bol vo veci vypočutý znalec MUDr. B. O., ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že zo všeobecného mechanizmu úrazu nie je možné určiť presný mechanizmus vzniku, pretože pri skočení z výšky 1,6 m sa jedná o analogický mechanizmus vzniku poranenia a je teda možné pripustiť, že k poraneniu mohlo dôjsť aj tým, ako poškodená vyskočila z okna v drevárni. Po takomto poranení bola poškodená schopná chôdze, ale pociťovala by bolesť v kolene. Ku vzniku poranenia môže dôjsť tiež pri prudkom vstavaní zo zeme, resp. zo stoličky, teda pri nekoordinovanom pohybe v kolene.
7. V predmetnej veci je nesporným, že ku skutku medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý bol predmetom prejednania pôvodne v trestnom konaní a následne v priestupkovom konaní, došlo. Príčinou bola tá skutočnosť, že po hádke medzi manželmi a naťahovaní sa o pec na pizzu žalovaný zavrel žalobkyňu do drevárne a dvere do drevárne uzatvoril petlicou proti otvoreniu, pričom žalobkyňa následne vyskočila cez okno z drevárne, ktorá je vo výške asi 1,6 m v snahe zabrániť žalovanému odviezť pec na pizzu. Následne po tom, čo sa priblížila k žalovanému, tento do nej oboma rukami strčil, pričom žalobkyňa spadla na zadok medzi nádoby, ktoré boli pri drevárni. Uvedený skutkový priebeh deja nebol zo strany žiadnej zo strán sporu spochybňovaný.
8. Spornou teda zostala otázka, akým spôsobom došlo k zraneniu kolena žalobkyne a z toho plynúceho nároku na náhradu škody. Pre objektívnosť je nutné uviesť, že znalec MUDr. B. O. vo svojom výsluchu pred vyšetrovateľom uviedol, že zo všeobecného mechanizmu úrazu nie je možné určiť presný mechanizmus vzniku, pretože pri skočení z výšky 1,6 m sa jedná o analogický mechanizmus vzniku poranenia, zároveň ale konštatoval, že k vzniku tohto poranenia môže dôjsť aj pri prudkom vstaní zo zeme, teda pri nekoordinovanom pohybe v kolene. Za daného stavu teda nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu kolena žalobkyne došlo skokom z výšky 1,6 m z okna drevárne, avšak ani pádom spôsobeným sotením a následným prudkým vstaním zo zeme.
9. Zo strany žalovaného síce nebol úmysel spôsobiť zranenie žalobkyne, čo bolo dôvodom pre vyvodenie záveru vyšetrovateľom, že nejde o trestný čin. Na strane druhej je však nutné poukázať na to, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku, tak ako je popísaný v skutkovom stave, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 30 eur. Týmto rozhodnutím je súd prvej inštancie viazaný v zmysle ustanovenia § 193 C.s.p. To, že v priestupkovom konaní bolo zranenie žalobkyne klasifikované ako drobné ublíženie na zdraví a v znaleckom posudku ako stredne ťažké, je pre nespornú výšku bodového ohodnotenia znalcom irelevantné a tiež je potrebné akcentovať fakt, že zo strany žalobcu išlo o konanie voči osobe blízkej.
10. Bez ohľadu na mechanizmus vzniku poranenia - poškodenia kolena žalobkyne, bol to práve žalovaný, ktorý zavrel žalobkyňu do drevárne, aby mohol v pokoji naložiť pec na pizzu do auta a rovnako tak je nesporným, že potom, čo žalobkyňa vyskočila z drevárne bol to opäť žalovaný, ktorý oboma rukami podľa vlastnej výpovede, sotil do žalobkyne, následkom čoho táto spadla na zadok medzi nádoby pri drevárni.
11. Bez ohľadu na žalovaným prejavenú ľútosť, ku škodlivému následku došlo a pri nespornoti samotnej výšky bodového ohodnotenia poškodenia zdravia žalobkyne, sa nárok uplatnený žalobou považoval za preukázaný a dôvodný.
12. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.
14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že trvá na všetkých argumentoch, ktoré k mechanizmu zranenia žalobkyne a preukázaniu príčinnej súvislosti medzi jeho
konaním a vznikom tohto zranenia uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Dokazovaním v trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, akým konkrétnym mechanizmom a pri ktorej konkrétnej pohybovej aktivite žalobkyne vzniklo jej zranenie. Pri takomto dôkaznom stave orgán činný v trestnom konaní odovzdal vec príslušnému orgánu na prejednanie priestupku. Tento priestupok uznal a zaplatil blokovú pokutu, nakoľko týmto vec považoval za uzavretú. Ak by bol ostražitejší, určite by protestoval proti uznaniu viny za spôsobenie zranenia žalobkyni. Orgán prejednávajúci priestupok na základe identického dokazovania, ktoré vykonal a z ktorého vychádzal orgán činný v trestnom konaní, prišiel k odlišným skutkovým záverom. Orgán činný v trestnom konaní na základe vykonaného dokazovania nedokázal jednoznačne skonštatovať, že zranenie spôsobil žalobkyni žalovaný, ale orgán prejednávajúci priestupok to dokázal. Skutková podstata priestupku, z ktorého bol uznaný vinným, nespočíva výlučne v spôsobení drobného zranenia inému, ale aj v inom konaní, ku ktorému medzi žalovaným a žalobkyňou došlo.
15. Hoci je súd viazaný rozhodnutím o priestupku, to ho však nezbavuje povinnosti skúmať, či žalovaný zavinil spôsobenie škody, z ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok a najmä v akom rozsahu. Na preukázanie tohto zavinenia nepostačuje skutočnosť, že žalovaný de iure spáchal priestupok spočívajúci v spôsobení drobného ublíženia na zdraví. Medzi konaním osoby, ktorým podľa žalobkyne mala byť spôsobená škoda a jej vznikom, musí byť na účely uplatnenia nároku na jej náhradu preukázaná aj príčinná súvislosť. Tá však preukázaná nebola, pričom súd nijako nevysvetľuje a neodôvodňuje preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Ak by preukázanie tejto príčinnej súvislosti malo byť založené výlučne na právoplatnom rozhodnutí o priestupku, je potrebné rešpektovať aj rozsah následku, ktorý mal byť priestupkom spôsobený. Tento rozsah je rozhodnutím o priestupku definovaný ako drobné ublíženie na zdraví, čo je však v príkrom rozpore k charakteru zranenia popísaného znalcom a ujme na zdraví, ktorá bola znalcom vyčíslená na viac ako 3.000 eur.
16. Žalobkyňa navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.
18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.
19. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ustanovenie § 193 CSP, podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
20. V prejednávanej veci právoplatným rozkazom o uložení sankcie za priestupok bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 18.07.2019 v čase okolo 14.00 hodine na dvore rodinného domu č. XX v Obci F. obidvoma rukami strčil do svojej manželky V. F. (žalobkyne), následkom čoho spadla na zem, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví voči osobe blízkej. Za tento priestupok bola žalovanému uložená sankcia v podobe pokuty vo výške 30 eur.
21. Pokiaľ ide o rozsah viazanosti všeobecného súdu trestným rozsudkom pri rozhodovaní v občianskoprávnej veci, k tejto otázke už zásadné stanovisko vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 23.11.2011 vydaným vo veci I. ÚS 269/2011. Podľa tohto Nálezu rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s
okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal.
22. Rozsah viazanosti civilného súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin je daný stupňom zhody znakov skutkovej podstaty trestného činu s okolnosťami významnými pre rozhodnutie civilného súdu. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin, teda neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a ním vyvolanou ujmou.
23. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2017 vydaného vo veci 3Cdo 223/2016 súd neporuší ustanovenie § 135 O.s.p., pokiaľ nad rámec skutkovej a právnej časti výroku trestného rozsudku obsahujúcej vyhodnotenie z trestnoprávnych hľadísk, vezme na zreteľ aj niektorú ďalšiu okolnosť, ktorá je významná zo súkromnoprávnych aspektov. Súd je povinný z výroku trestného rozsudku o vine vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť; rozsah tejto viazanosti je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie civilného súdu o uplatnenom nároku.
24. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladanom Trestným zákonom. Uvedené priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.1992, vydaného vo veci 2Cz 16/92.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutia nie je dôvodné odchýliť sa od záverov v nich uvedených, nakoľko ust. § 193 C.s.p. obsahovo nadväzuje na ust. § 135 ods. 1 O.s.p., ktorého sa tieto rozhodnutia dotýkali. Tieto závery je potrebné aplikovať aj na priestupky, nakoľko ust. § 193 C.s.p. rozsah viazanosti upravuje rovnako tak pre trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt.
26. Z výrokovej časti rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného Okresným úradom Prešov dňa 17.12.2019 jednoznačne vyplýva, že to bol práve žalovaný, ktorý strčil do žalobkyne, následkom čoho táto spadla na zem, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví voči osobe blízkej. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva nielen osoba zodpovedná za ublíženie na zdraví žalobkyni, ale aj spôsob ako k tomuto poškodeniu zdravia došlo.
27. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu vyplývajúcimi z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všetky tieto atribúty priamo vyplývajú z právoplatného rozkazu o uložení sankcie za priestupok vydaného dňa 17.12.2019 Okresným úradom Prešov. Žalovaný teda svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil škodu na zdraví žalobkyne, pričom medzi protiprávnym úkonom a škodou je daná príčinná súvislosť.
28. Čo sa týka výšky škody, táto vyplýva z lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 15.11.2019, v ktorom poškodenie zdravia žalobkyne bolo ohodnotené 160 bodmi. Toto bodové ohodnotenie zodpovedá aj bodovému ohodnoteniu bolestného stanovenému v znaleckom posudku č. XXX/XX. zo dňa 08.08.2019 stanovenému znalcom MUDr. B. O.. Správnosť bodového ohodnotenia bolestného žalovaný ničím právne významným nespochybnil.
29. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
30. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).