Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/101/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Peter Repka, s miestom podnikania Jesenského 70, 943 01 Štúrovo, IČO: 33 125 961, zastúpený: Advokátska kancelária Mikáči s. r. o., so sídlom Steinov dvor 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 252 871, o zaplatenie 2 372,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k.

- 195 zo dňa 06. 05. 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. - 195 zo dňa 06. 05. 2021 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 372,59 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 372,79 eura od 16. 03. 2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na , o energetike, , , , , , , a v časti trov konania s poukazom na , , a (ďalej len „“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca dodával žalovanému plyn na odbernom mieste R., S. XXXX/XX, ktorú skutočnosť žalovaný nespochybnil. Právny vzťah súd prvej inštancie vyhodnotil ako obchodnoprávny, keďže žalovaný odoberal plyn ako podnikateľský subjekt. Žalovaný spochybnil nárok žalobcu na náhradu škody, odmietal akúkoľvek jeho zodpovednosť za porušenie meradla, či plomby, odmietal akúkoľvek manipuláciu s meradlom a plombou a aj akýkoľvek neoprávnený odber. Zo zápisu zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý podpísal žalovaný v pozícii odberateľa, vyplýva, že odberné miesto bolo plombované, a že z dôvodu podozrenia na porušenie zabezpečenia meradla bolo toto v zapečatenej krabici odoslané na expertízu. V znaleckom posudku č. 1XX/PL- XXXX zo dňa XX. XX. XXXX znalec Ing. N. Q. konštatoval porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keď na otázku, či bol overovací a zabezpečovací znak označený nástrojom na to určeným, uviedol, že na základe optického skúmania môže potvrdiť, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a na základe zistených skutočností môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Uvedeným znaleckým posudkom mal súd prvej inštancie za preukázané porušenie zabezpečenia, t. j. plomby

meradla. Poukazujúc na § 82 odsek 1 písmeno d) zákona o energetike, podľa ktorého je neoprávneným odberom plynu odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete, t. j. žalobcovi vzniknutú škodu. Zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom je objektívnou zodpovednosťou. Výška škody bola žalobcom vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. , a to ako škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od posledného vyúčtovania, ktoré predchádzalo zisteniu o poškodení plomby až do tohto zistenia, t. j. od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX, a to vo výške 2 372,59 eura pod vyúčtovaním číslo XXXXXXXXXX, splatné dňa XX. XX. XXXX, ktorého prílohou bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa XX. XX. XXXX.

4. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 06. 05. 2021 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalovaný mal predvolanie na pojednávanie doručené už dňa 10. 03. 2021. V danom čase súd nemal informáciu o tom, že by žalovaný včas a z ospravedlniteľného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, pretože v tom čase sa v spisovom materiáli žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania nenachádzala.

5. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 372,59 eura. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania, a to od 16. 03. 2019 s poukazom na splatnosť náhrady škody dňa 15. 03. 2021. Okrem istiny a úrokov z omeškania súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj 40 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky bez potreby osobitného upozornenia v zmysle .

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , , a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže právny zástupca žalovaného zaslal elektronicky dňa 05. 05. 2021 o 16:20:04 hod. žiadosť o odročenie pojednávania a žiadosť o vytýčenie nového termínu z dôvodu, že došlo k prevzatiu právneho zastúpenia a nebola dodržaná lehota 5 dní na prípravu prejednávanej veci. Dňa 05. 05. 2021 o 16:24:28 hod. mu bola doručená doručenka o prevzatí veci Okresným súdom Nové Zámky. Bol toho názoru, že neboli splnené základné podmienky na konanie a rozhodnutie o veci bez účasti žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu. Týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému uplatňovať jeho procesné práva a nebolo dodržané jeho právo na spravodlivý proces. V tomto smere neobstojí ani odôvodnenie súdu prvej inštancie, že nemal informáciu o tom, že žalovaný včas a z ospravedlniteľného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, ktoré nemá zákonnú oporu a neboli splnené podmienky na postup podľa , pretože právny zástupca žalovaného riadne a včas ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a žiadal o odročenie pojednávania dňa 05. 05. 2021. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne posúdil skutkový stav, pretože procesnej strane znemožnil predloženie dôkazov na podporu svojich tvrdení. Žalovaný nárok žalobcu neuznáva a popiera tvrdenie uvedené v žalobe.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne interpretuje zákonom stanovenú lehotu 5 dní. Predvolanie na pojednávanie treba doručiť tak, že bude zachovaná príprava na pojednávanie aspoň 5 dní. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 10. 03. 2021, čo predstavuje dostatočný časový úsek, aby si splnomocnil advokáta a aby sa na pojednávanie pripravil. Žalovaný nepreukázal, že by neboli splnené podmienky na konanie a rozhodnutie bez účasti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Neuviedol, aké konkrétne podmienky mali byť súdom porušené. Žalobca považuje postup súdu za správny a zákonný. Žalovaný zaslal podľa jeho tvrdenia dňa 05. 05. 2021 žiadosť o odročenie pojednávania a o vytýčenie pojednávania, ktoré stroho odôvodnil tým, že potrebuje dostatok času na prípravu, najmenej 5 dní. Takýto postup žalovaného nie je zákonom akceptovateľný a ani ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného. Za ospravedlniteľný dôvod

možno považovať okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú žalovanému účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine). Žalovaný uviedol ako dôvod skutočnosť, že sa nestíha pripraviť na pojednávanie, hoci na jeho prípravu mal dostatok času. Zo strany žalovaného ide o účelové konanie, keď si ustanovil právneho zástupcu len dva dni pred pojednávaním, čo urobil len z dôvodu, aby bolo pojednávanie odročené a spôsobil tak zámerne prieťahy v konaní s cieľom oddialiť plnenie voči žalobcovi. Žalovaný neuviedol ani jeden dôvod, ktorý odôvodňoval názor žalovaného, že súd prvej inštancie nedostatočne a nesprávne posúdil skutkový stav. Dňa 27. 07. 2020 žalovaný podal odpor, v ktorom sa mohol vyjadriť k žalobe a predložiť dôkazy. Mohol sa vyjadriť a uviesť dôkazy písomne počas celého konania. Už v čase doručenia žaloby si mohol vybrať advokáta a nie deň pred pojednávaním, čo označil za ľahkovážne a účelové. Súd prvej inštancie preto postupoval riadne s ohľadom na ochranu záujmov strán sporu, konal hospodárne a vykonal riadne dokazovanie, dôkazy vyhodnotil logicky a správne a dospel k správnemu právnemu názoru.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (, ) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že vydaný rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania ( ).

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

12. Podľa , pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

13. Podľa , od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

14. Podľa , strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

15. Podľa , ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

16. Podľa , súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie.

17. Podľa , ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.

18. Podľa , ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

20. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. upravujúci postup súdu a strán sporu v civilnom sporovom konaní zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie ( ) s tým, že pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon ( ), a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolanej strany sporu a len vtedy, ak strana sporu nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania ( ). Možnosť prejednať vec v neprítomnosti strany sporu (zástupcu) treba posudzovať vždy s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je nezadateľným právom strany sporu, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak, ak na tomto svojom práve strana sporu trvá. Zákon bližšie nešpecifikuje, čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni súdu prejednať vec v neprítomnosti strany sporu.

21. Strana sporu alebo zástupca, ktorí žiadajú o odročenie pojednávania, musia tento dôvod súdu oznámiť tak, aby mohol posúdiť, či sú alebo nie sú naplnené zákonné dôvody na odročenie pojednávania. Strana sporu alebo zástupca musia výslovne žiadať o odročenie pojednávania, pretože ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní bez žiadosti o odročenie termínu pojednávania nemožno považovať za žiadosť strany sporu, resp. jej zástupcu o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). V žiadosti je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Strana sporu bude musieť preukázať lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu. Včasnosť oznámenia dôvodu na odročenie pojednávania súd vyhodnocuje pri rozhodovaní dôvodnosti návrhu na odročenie pojednávania. Súd rozhoduje o návrhu na odročenie pojednávania, pričom môže posúdiť návrh ako nedôvodný a následne postupuje procesne podľa , alebo ho vyhodnotí ako dôvodný a následne procesne postupuje podľa . Pokiaľ súd posúdi návrh na odročenie ako nedôvodný, musí bez zbytočného odkladu, t. j. hneď o tom upovedomiť stranu, ktorá odročenie navrhla. Súd o svojom rozhodnutí podľa upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla na telefónne číslo alebo elektronickú adresu, ktorú je povinný uviesť v návrhu na odročenie pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o odročení pojednávania môže byť pozitívne alebo negatívne, súd upovedomí o odročení pojednávaní všetkých tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. V snahe zabrániť procesným obštrukciám súd môže sankcionovať stranu sporu tak, že ak vyjde najavo, že návrh strany na odročenie pojednávania bol bezdôvodný (dôležité dôvody neboli súdu následne preukázané) alebo dôvody na odročenie pojednávania nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie žiadosti (návrhy) o odročenie pojednávania prihliadať nebude.

22. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 23. 03. 2021 o 13.00 hod., na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Pojednávanie bolo súdom prvej inštancie zrušené v zmysle rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR v spojení s vyhláškou MS SR č. 24/2021 a nariadený nový termín pojednávania na deň 06. 05. 2021 o 13.30 hod. s tým, že predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 03. 03. 2021 a žalovanému dňa 10. 03. 2021. Dňa 05. 05. 2021 o 16.23 hod. bolo súdu elektronicky doručené podanie od JUDr. Mariána Mikáčiho, konateľa Advokátskej kancelárie Mikáči s. r. o., v ktorom uviedol, že dňa 04. 05. 2021 prevzal právne zastúpenie žalobcu (správne malo byť žalovaný) a s prihliadnutím na skutočnosť, že potrebuje čas na prípravu najmenej 5 dní, žiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu pojednávania. Súd prvej inštancie dňa 06. 05. 2021 vo veci pojednával v zmysle v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, pričom po skončení dokazovania vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 06. 05. 2021 vyplýva,

že žalovaný mal predvolenie doručené riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu. V úradnom zázname súdu zo dňa 07. 05. 2021 na č. l. 180 sa uvádza, že dňa 06. 05. 2021 o 10.17 hod. bolo doručené do elektronickej schránky súdu podanie právneho zástupcu žalovaného, ktorý žiadal o odročenie pojednávania, podanie sa do spisu dostalo až po pojednávaní, o čom konajúca sudkyňa nemala vedomosť. V tomto smere sa v rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že vec prejednal za účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 06. 05. 2021 v neprítomnosti žalobcu a žalovaného, pričom v tomto čase súd nemal informáciu o tom, že by žalovaný včas a z ospravedlniteľného dôvodu požiadal o odročenie pojednávania, pretože v tom čase sa v spisovom materiáli žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania nenachádzala.

23. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného, ktorý podal žiadosť o odročenie pojednávania, o posúdení ktorej súdom prvej inštancie nebol upovedomený, došlo u žalovaného k odňatiu možnosti konať pred súdom. V danom prípade dňa 05. 05. 2021 o 16.23 hod. bolo súdu elektronicky doručené podanie od JUDr. Mariána Mikáčiho, konateľa Advokátskej kancelárie Mikáči s. r. o., v ktorom požiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu pojednávania. Z uvedeného je zrejmé, že v čase pojednávania sa predmetná žiadosť o odročenie pojednávania nachádzala v dispozícii súdu prvej inštancie, hoci do spisu sa predmetné podanie dostalo až po pojednávaní. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie v zápisnici z pojednávania, že žalovaný, ktorý mal mať predvolanie doručené riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu, nemôže obstáť. Za danej situácie mal súd prvej inštancie posúdiť predmetnú žiadosť právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania a v prípade, že neobsahovala dôležité dôvody na odročenie, mal vyrozumieť právneho zástupcu žalovaného o tom, že žiadosť o odročenie pojednávania nepovažuje za dôvodnú a následne vo veci postupovať podľa . Procesne správnym postupom by bolo, ak by súd prvej inštancie vyrozumel právneho zástupcu žalovaného o tom, akým spôsobom bola posúdená jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie však takýmto spôsobom nepostupoval, čím znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

24. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( v spojení s ). V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude zaoberať vecou samou, na prejednanie veci nariadi pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, resp. ich zástupcov a opätovne vo veci rozhodne, pričom ustáli skutkový stav veci a vec právne posúdi tak, aby bolo zrejmé, ako k výroku dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v .

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.