Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/142/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v spore žalobcu: GALIMEXs.r.o., so sídlom Sučianska 5470/49, 036 08 Martin - Priekopa, IČO: 31 559 093, zastúpeného obchodnou spoločnosťou AK JUDr. Repáň a partneri, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, IČO: 50 711 776, proti žalovanému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. R. D. XXXX/XX, XXX XX Q., o zaplatenie 139,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. -122 zo dňa 19. augusta 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. -122 zo dňa 19. augusta 2021 vo výroku II. potvrdzuje.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

III. Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. -122 zo dňa 19. augusta 2021 vo výroku I. zostáva nedotknuté.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Čadca (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zastavil konanie (výrok I.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, v rozsahu 50 % (výrok II.). 2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, ako súdu upomínaciemu, dňa 15.04.2020, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 139,50 eur s príslušenstvom a náhrady trov sporového konania. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 07.05.2020 platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 139,50 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 139,50 eur od 12.02.2020 do zaplatenia a súčasne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 114,51 eur. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz podľa o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov zrušený. Dňa 11.09.2020 upomínací súd postúpil vec súdu prvej inštancie ako súdu miestne príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle ustanovenia 3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.02.2021 vzal žalobca žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko žalovaný v priebehu sporu celú istinu i príslušný úrok z omeškania postupne uhradil. Žalobca si uplatňoval naďalej nárok na náhradu trov konania. 4. Súd prvej inštancie citujúc ust. , a (ďalej len „“) uviedol, že späťvzatím žaloby v celom rozsahu späť žalobca uplatnil

svoje dispozičné právo, ktoré súd prvej inštancie rešpektoval a konanie zastavil, nakoľko dospel k záveru, že pre takéto rozhodnutie sú zákonné podmienky splnené. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaného so zastavením konania potrebný nebol. 5. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania o tomto rozhodol súd prvej inštancie citujúc ust. , a a podľa procesného zavinenia ( ). V danom prípade procesné zavinenie ustálil na strane žalovaného, ktorý žalovaný nárok pôvodne popieral a uhradil ho až v priebehu sporu. K späťvzatiu žaloby teda došlo pre jeho správanie v intenciách žalobného návrhu. Bolo teda možné konštatovať, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže zároveň nebolo preukázané, že by zastavenie konania zavinil svojím správaním žalobca. Vzhľadom k uvedenému preto právo na náhradu trov uvedeného konania vzniklo žalobcovi. 6. Súd prvej inštancie však v ďalšom aplikoval i ust. . K jeho aplikácii uviedol, že toto ustanovenie možno použiť len vo výnimočných prípadoch, cieľom je zabezpečiť odstránenie neprimeranej tvrdosti pre strany sporu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia nepriznanie sa môže týkať všetkých trov alebo len ich časti. Na účely moderácie nie je rozhodujúce, na základe akej zásady boli trovy uložené a ktorá strana ich má platiť; moderovať možno aj trovy zastaveného konania. Za danej situácie i napriek existujúcemu procesnému zavineniu žalovaného na zastavení konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania len v rozsahu 50 %. Priznanie plnej náhrady trov konania žalobcovi totiž v danom prípade považoval vo vzťahu k žalovanému za neprimerane tvrdé. Pokiaľ ide o uplatnený stupeň moderácie, účelom ktorého je čiastočné priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov žalobcovi, súd prvej inštancie tento odôvodnil najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný bol od 20.02.2020 dlhodobo práceneschopný a pripravoval sa na operáciu, ktorú dňa 29.04.2020 aj podstúpil. Výzvu žalobcu na úhradu dlžnej sumy tak prebral až dňa 03.04.2020, hoci k úhrade podľa výzvy žalobcu malo dôjsť do 11.03.2020. Žalovaný však listom zo dňa 09.04.2020 požiadal žalobcu o ústretovosť a o možnosť uhradiť dlžnú sumu v splátkach, nakoľko vzhľadom k trvajúcej dlhodobej práceneschopnosti nebolo v jeho možnostiach zaplatiť celú sumu jednorazovo. Súčasne mu zaslal na účet prvú splátku vo výške 70,- eur s tým, že druhú splátku mu uhradí na účet do 15.05.2020. Žalovaný tak aj učinil, keď dňa 13.05.2020 zaslal žalobcovi na účet druhú splátku vo výške 69,50 eur, čím došlo k úhrade celej istiny vo výške 139,50 eur. Následne dňa 21.12.2020 uhradil žalobcovi i vyčíslený úrok z omeškania v sume 1,47 eur. Súd prvej inštancie mal tak preukázané, že i keď žalovaný spočiatku nárok žalobcu popieral a dlžnú sumu neuhradil na základe vystavenej faktúry v lehote splatnosti, napokon nárok žalobcu uznal a prejavil snahu dlžnú sumu uhradiť. Bránili mu v tom však objektívne dôvody, ktoré na jeho strane nastali v podobe nepriaznivého zdravotného stavu (keďže bol od 20.02.2020 dlhodobo práceneschopný a pripravoval sa na operáciu). Na výzvu žalobcu však reagoval hneď po tom, ako si ju prevzal a požiadal ho o úhradu dlžnej sumy v splátkach. Nečakajúc na odpoveď žalobcu splátky v súlade so svojou žiadosťou aj realizoval (16.04.2020 a 13.05.2020). V rovnakom čase (15.04.2020) však žalobca podal žalobu - návrh na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní. Prvá splátka žalovaného tak bola realizovaná deň po podaní žaloby na upomínací súd. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný na jeho výzvu na zaplatenie istiny nereagoval, že nemal záujem vyriešiť vec mimosúdne, prípadne v splátkach (s prihliadnutím na jeho aktuálnu finančnú situáciu), že ho nepožiadal o splátky a nevyužil čas od doručenia výzvy na zaplatenie, teda neboli pravdivé. Naopak, súd prvej inštancie mal z predložených dokladov jednoznačne preukázané, že len čo žalovaný žalobcovu výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05.03.2020 prevzal, požiadal žalobcu o splátky a tieto v priebehu približne jedného mesiaca i realizoval, následne uhradil žalobcovi i vyčíslený úrok z omeškania. Zároveň bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že lehota stanovená žalobcom vo výzve na úhradu dlžnej sumy, t. j. do 11.03.2020 (teda 6 dní od vystavenia výzvy) nezohľadňovala skutočnosť, že zásielka obsahujúca predmetnú výzvu nemusí byť reálne žalovanému doručená v takom časovom predstihu, aby úhradu v stanovenej lehote stihol. I v uvedenom súd prvej inštancie vzhliadol dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu nepriznal. Zároveň prihliadol i na správanie žalobcu v priebehu sporu, ktorý napriek čiastočným úhradám zo strany žalovaného, o ktorých mal vedomosť, na tieto skutočnosti reagoval až v podaní zo dňa 07.09.2020, teda takmer po piatich mesiacoch. Napriek tomu neuskutočnil žiadny procesný úkon, ktorým by reflektoval na skutočný stav veci. Až na výzvu zo dňa 14.01.2021 zobral žalobu v celom rozsahu späť. K späťvzatiu žaloby z jeho strany teda nedošlo bezprostredne po tom, ako sa o plnení zo strany žalovaného dozvedel. 7. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam prípadu za spravodlivé považoval súd prvej inštancie uložiť povinnosť žalovanému na náhradu trov, ktoré žalobcovi v tomto spore vznikli, v rozsahu 50 %, a to i je pre jeho skoršie správanie. Zároveň bol toho názoru, že rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov

konania v rozsahu 50 % nebude mať negatívny dopad na majetkové pomery žalobcu ako oprávnenej strany, a to vzhľadom k jeho zisku, tržbám a celkovým výnosom v roku 2020. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia v súlade s ust. a rovnako aj o vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi. 8. Proti uzneseniu, čo do jeho výroku II., podal v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že by žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 9. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil procesné zavinenie, ktoré ustálil na jeho strane. Toto malo byť naopak ustálené na strane žalobcu. Nikdy nepopieral nárok žalobcu, avšak tento nárok mala zaplatiť poisťovňa, o čom bol oboznámený jednak poisťovňou, ako aj samotným žalobcom

- súčasť likvidácie poistnej udalostí. Pri prevzatí vozidla na opravu mal žalobca urobiť obhliadku a oboznámiť ho s následným riešením. To sa nestalo. Pri vrátení náhradného vozidla dňa 28.01.2020 zistil, že nebola prevedená žiadna oprava. Celkové náklady za náhradné vozidlo boli vo výške 167,40 eur vrátane DPH. Žalobca od neho žiadal uhradiť len DPH, a to vo výške 27,90 eur s tým, že zvyšnú sumu 139,50 eur uhradí poisťovňa. On na mieste túto sumu uhradil. V prípade ak by chcel žalobca uhradiť ihneď celú sumu, tak by tak urobil pri odovzdávaní neopraveného vozidla a preberaní požičaného vozidla dňa 28.01.2020. Ak by ju bol odmietol uhradiť, tak mu žalobca mohol odmietnuť vydať vozidlo dané na opravu až do zaplatenia. To sa však nestalo. Žalobca urobil viacero chýb: zle ho informoval o preplatení nákladov za náhradné vozidlo, neinformoval ho ihneď, že neopraví prevzaté vozidlo a neurobil obhliadku vozidla, žiadnym spôsobom ho nekontaktoval (písomne, telefonicky, e-mailom) a neoznámil mu, že poisťovňa nepreplatí náklady za náhradné vozidlo, pretože nebola urobená žiadna oprava. Tým mu žalobca spôsobil škodu vo výške cca 200,- eur (oprava u iného auto opravcu, plná úhrada za požičané vozidlo). Žalovaný súčasne namietal, že nie je pravdou, že obchodná spoločnosť Zahoráková & Partners, s. r. o. odmietla preplatiť náklady za požičané vozidlo s tým, že to má zaplatiť on. Naopak, požadovala, aby tieto náklady znášal žalobca, keďže nepreviedol žiadnu opravu, a teda poisťovňa nemohla riešiť likvidáciu poistnej udalosti vrátane nákladov za požičanie vozidla. Tvrdenie žalobcu, že mu poslal jeho právny zástupca predžalobnú výzvu na zaplatenie dňa 08.04.2020 je klamstvo. Ničím toto svoje tvrdenie nepreukázal, nebolo mu nič doručované, ani doručené. Žalovaný tiež namietal, že nie je pravdou, že nárok na úhradu popieral a uhradil ho až v priebehu sporu, ako konštatoval súd prvej inštancie pri určení procesného zavinenia. Ihneď ako sa dozvedel, že poisťovňa, ani obchodná spoločnosť Zahoráková&Partners, s. r. o. náklady neuhradili, reagoval a nie ako konštatoval súd prvej inštancie až v priebehu sporu. Prevzal jedinú výzvu na úhradu, ktorá mu bola doručená 05.03.2020 a následne prevzatá v zákonnej lehote doručovania dňa 03.04.2020. Dňa 09.04.2020 zaslal žalobcovi oznam o úhrade a zároveň ho požiadal o dve splátky. Napriek tomu, že žalobca nereagoval následne uhradil sumu 70,- eur a dňa 13.05.2020 sumu 69,50 eur. Od februára 2020 bol na PN a pripravoval sa na operáciu, ktorá aj bola v apríli 2020 vykonaná (bola 2 x odložená pre Corona vírus). Žalovaný mal tak za to, že celý spor zavinil žalobca, a to predovšetkým neodborným prístupom k zákazníkovi. Nepočkal ani na zákonom danú dobu doručenia (18 dní), výzvu poslal dňa 05.03.2020 a žiadal do dňa 11.03.2020 uhradiť dlžnú sumu. Najskôr mal o úhradu žiadať až keď mal ním potvrdené prevzatie výzvy, čo bolo dňa 03.04.2020. Napokon žalovaný poukazoval na to, že žalobca vzal žalobu späť až na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 14.01.2021, teda 9 mesiacov po zaplatení istiny. Obom stranám vznikli náklady, o ktoré sa pričinil žalobca. 10. Žalobca, ktorému bolo odvolanie žalovaného doručené, sa k nemu nevyjadril. Odvolaciemu súdu už v ďalšom neboli predložené žiadne iné podania strán. 11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - žalovaným, proti ktorému bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania ( ) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný [ v spojení s ], preskúmal odvolaním žalovaného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , t. j. v rozsahu výroku II. tohto uznesenia a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I. ostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. 12. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenie zavinenia tej ktorej strany sporu na zastavení konania podľa ust. a prípadného naplnenia podmienok

podľa ust. ), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. v spojení s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( ). 13. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol na základe zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku ( ). 14. Odvolací súd sa tak v ďalšom v zmysle ust. zaoberal žalovaným vymedzenými odvolacími dôvodmi, pričom dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. 15. Primárne považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 14.09.2011, tiež nález Ústavného súdu SR spis. zn. zo dňa 10.10.2009). Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 29.04.2014). Aj keď uvedené zásady boli formulované ešte pred zmenou procesného poriadku (rozumej za účinnosti ; ) súdna prax, ako aj právna veda z týchto naďalej vychádza aj pri posudzovaní procesného zavinenia na zastavení konania podľa ust. . 16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca doručil Okresnému súdu Banská Bystrica, ako súdu upomínaciemu podľa ust. , svoju žalobu dňa 15.04.2020 (doručenka na č. l. 14 spisu). Žalovaný na úhradu žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 139,50 eur spolu s úrokmi omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 139,50 eur od 12.02.2020 do zaplatenia vykonal postupne nasledovné úhrady: v sume 70,- eur dňa 16.04.2020 (viď detail pohybu na bankovom účte žalovaného, č. l. 83 spisu), v sume 69,50 eur dňa 13.05.2020 (viď detail pohybu na bankovom účte žalovaného, č. l. 82 rub spisu) a v sume 1,47 eur dňa 21.12.2020 (viď detail pohybu na bankovom účte žalovaného, č. l. 111 spisu). Žalovaný teda splnil žalobou uplatnený nárok bez najmenších pochybností až po podaní žaloby na súde, a teda v zmysle vyššie uvedeného dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o procesnom zavinení žalovaného na zastavení konania. Ako už bolo uvedené, okolnosti, ktoré súviseli so vznikom a splatnosťou peňažnej pohľadávky uplatnenej žalobou, t. j. skutočnosti podstatné z hľadiska hmotnoprávneho, ako ich uvádzal žalovaný v odvolaní, nie sú právne relevantné z hľadiska posúdenia procesného zavinenia na zastavení konania, a preto bola odvolacia námietka žalovaného, že žalobca v zmysle ust. zavinil zastavenie konania, nedôvodná. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalobca vzal žalobu späť až po výzve súdu prvej inštancie zo dňa 14.01.2021, doručenú mu dňa 20.01.2021 (viď doručenka na č. l. 114 rub spisu), podaním zo dňa 05.02.2021. Tento procesný úkon žalobcu bol vyvolaný totiž práve správaním žalovaného po podaní žaloby na súde (jeho plnením žalovaného nároku). Rovnako nie je ani podstatné, že žalovaný žalobou uplatnený nárok v podanom odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 07.05.2020 v zásade nenamietal, keďže uviedol, že žalovaný nárok na zaplatenie sumy 139,50 eur uhradil, a to platbami zo dňa 16.04.2020 a dňa 13.05.2020. 17. Pokiaľ ide o námietky žalovaného formulované v jeho opravnom prostriedku v podobe opisu skutočností, ktoré by mali odôvodniť aplikáciu ust. tak, že by žalobcovi náhrada trov

konania nebola priznaná vôbec, odvolací súd poukazuje na to, že tieto reflektoval súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. Odvolací súd bol, zhodne so súdom prvej inštancie, toho názoru, že tieto skutočnosti neodôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému žalobcovi nad rozsah 50 %, resp. v plnom rozsahu. Pri tomto závere odvolací súd vzal do úvahy skutočnosť, že žalovaný (ako to sám uviedol v podanom odpore proti platobnému rozkazu, č. l. 79 spisu) prevzal výzvu žalobcu zo dňa 05.03.2020 na úhradu žalovaného nároku na zaplatenie sumy 139,50 eur dňa 03.04.2020, teda 12 dní pred doručením žaloby Okresnému súdu Banská Bystrica (15.04.2020). Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný mal dostatok času, aby uhradil žalobcovi sumu 139,50 eur ešte pred podaním žaloby. Napriek tomu, že v liste zo dňa 09.04.2020 (č. l. 80 spisu), ktorým reagoval na výzvu žalobcu zo dňa 05.03.2020, uviedol, že žalobcovi zaslal na jeho účet sumu 70,- eur, túto úhradu realizoval prostredníctvom internet bankingu (teda nebolo potrebné, aby prevodný príkaz zadal priamo v banke) až 7 dní na to, t. j. dňa 16.04.2020 (viď detail pohybu na bankovom účte žalovaného, č. l. 83 spisu), teda jeden deň po podaní žaloby na Okresnom súde Banská Bystrica (15.04.2020). Žalovaný bol pritom hospitalizovaný (podľa predloženého lekárskeho nálezu zo dňa 30.04.2020, č. l. 82 spisu) v dňoch 29.04.2020 až 30.04.2020, teda ani táto hospitalizácia nebránila nijakým spôsobom žalovanému uhradiť žalovaný nárok ešte pred podaním žaloby na okresnom súde Banská Bystrica. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný ani nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu jeho sociálna situácia znemožňovala vykonať úhradu celej pohľadávky žalobcu v sume 139,50 eur v čase po doručení výzvy žalobcu zo dňa 05.03.2020, k čomu došlo dňa 03.04.2020 a pred doručením žaloby na Okresný súd Banská Bystrica dňa 15.04.2020. Ak žalovaný v podanom odvolaní súčasne namietal určité skutočnosti, ktoré mali z hmotnoprávneho hľadiska spochybniť žalobou uplatnený nárok, tieto vzhľadom k tomu, že žalovaný nárok dobrovoľne uspokojil po podaní žaloby na Okresnom súde Banská Bystrica, nebolo možné vziať do úvahy, a to z dôvodu, že v danom prípade bolo podstatné len to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom sa neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (k tomu viď vyššie uvedené). 18. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania ako vecne správny podľa ust. potvrdil. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti, t. j. vo výroku I. ostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. v spojení s ust. a ust. . Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto má v zmysle ust. proti v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu však vyplynulo, že žalobcovi v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. ), pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 26. októbra 2016 a spis. zn. zo dňa 28.02.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018). 20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) [ ]. Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [ ]. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [ ]. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).