Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/24/2023

Identifikačné číslo spisu: 4320010134 Dátum vydania rozhodnutia: 04.10.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:4320010134.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 4. októbra 2023 v Bratislave v trestnej veci obvineného S. W. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , , , o dovolaní obvineného S. W. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 2. februára 2021 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného S. W. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Levice, sp. zn. , z 19. októbra 2020 [pozn.: ktorého vyhláseniu predchádzalo zo strany okresného súdu prijatie vyhlásenia obvineného W. o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe v zmysle , ] bol obvinený S. W. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania alebo obchodovania s nimi podľa písm. d), , s poukazom na , , ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že od presne nezistenej doby najmenej od roku 2018 do 24. júla 2019 si bez príslušného povolenia zabezpečoval od doposiaľ nestotožnených osôb na neznámych miestach v meste W. drogu zvanú „pervitín", ktorú následne prechovával pri sebe, alebo v mieste svojho prechodného pobytu v meste Š. - Č. Z. XXX/X, časť použil pre vlastnú potrebu a zvyšok po predchádzajúcej telefonickej, resp. obdobnej dohode v meste Š. a blízkom okolí predával obvykle za finančnú hotovosť vo výške 10 eur za jednu dávku, prípadne odovzdával aj bezodplatne ďalším konzumentom tejto drogy, a to najmä osobám S. I., X. J., F. O. a I. O., pričom dňa 24. júla 2019 počas vykonávania domovej prehliadky v mieste jeho prechodného bydliska dobrovoľne vydal 1 kus plastového vrecka s tlakovým uzáverom s obsahom kryštalického materiálu, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že ide o kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu s celkovou hmotnosťou 887 mg, ktorý obsahoval účinnú látku metamfetamín s priemernou koncentráciou 17,0 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 151 mg absolútneho

metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 4 bežným jednorazovým dávkam drogy, pričom metamfetamín, ktorý je účinnou látkou drogy zvanej „pervitín" je zaradený v zmysle o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, na držbu ktorých je potrebné povolenie Ministerstva zdravotníctva SR, pričom predmetného skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Levice z 2. júla 2015 vydaným pod sp. zn. , právoplatným 2. júla 2015, odsúdený pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa ,

Za to okresný súd obvinenému uložil podľa 172 ods. 2 , s poukazom na , , s prihliadnutím na , , a s použitím súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého menovaného zaradil podľa do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste obsiahnutého v rozsudku Okresného súdu Levice, sp zn. , z 24. februára 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 9. júna 2020, a síce s použitím ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd ďalej obvinenému uložil trest prepadnutia veci podľa , , a to 1 ks mobilný telefón zn. n. HUAWEI, CAM - L21, bielej farby s prasknutým displejom vľavo hore, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM kartou spoločnosti Orange, 1 ks mobilný telefón zn. HUAWEI, model MYA-L41, striebornej farby, IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI 2: XXXXXXXXXXXXXXX, ktoré sa nachádzajú v úschove na Krajskom riaditeľstve PZ Nitra, Odbore kriminálnej polície v Nitre v úschove pod číslom 26/2019, ako aj finančnej hotovosti 10 (desať) Eur vedenej na bankovom účte Okresnej prokuratúry Levice č. W.. Podľa , , , veta prvá menovanému obdobne tak uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a napokon podľa , za použitia obvinenému uložil ochranný dohľad vo výmere 30 (tridsať) mesiacov v rozsahu podľa , , .

Krajský súd v Nitre na podklade odvolania obvineného podaného čo do výroku o treste rozhodol uznesením, sp. zn. , z 2. februára 2021 tak, že odvolanie menovaného zamietol postupom podľa .

Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený W. dovolanie s ohľadom na dovolací dôvod podľa (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť). Obvinený v podanom dovolaní argumentoval v zásade nasledovne. ,, ... súd neakceptoval podmienky z hľadiska mimoriadneho zníženia trestu a okolností prípadu, kde ustanovenie trestnej sadzby je pre páchateľa neprimerané, pričom v tomto smere obvinený by mal vykonať ešte ďalší trest v trvaní dva a pol roka, ktorý si v čase odsúdenia už vykonával. Priznanie a oľutovanie obvineného by malo byť zohľadnené z hľadiska použitia poľahčujúcich okolností, ktoré mal súd obžalovanému priznať ... v zmysle ... a poľahčujúcu okolnosť podľa [pozn.: správne má byť zrejme ] ... napomáhaniu orgánom činným v trestnom konaní. Krajský súd v Nitre konštatoval, že obvinený disponoval psychotropnou látkou na viacerých osobách po dlhšiu dobu, teda viac ako 7 mesiacov, avšak podľa ustálenej judikatúry po dlhšiu dobu by malo byť konštatované, že sa tak dialo počas jedného roka ... taktiež konštatoval, že trest uložený obvinenému je neprimerane mierny, ale vzhľadom na to, že nebolo podané odvolanie v neprospech obvineného, došlo len k zamietnutiu odvolania ... v tomto smere takýto postup súdu zo strany obvineného je považovaný za nezákonný ... neprihliadol k tomu, že obvinený spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhaľovaní závažnej trestnej činnosti, ktorá bola objasnená a túto

skutočnosť prehliadol. Súd uložil obvinenému aj ochranné protitoxikomanické liečenie, ktoré by malo byť vlastne základom toho, aby obvinený v budúcnosti nebol konzumentom omamných a psychotropných látok a táto skutočnosť by mala byť preferovaná pred vysokým trestom odňatia slobody. Zákon nerozlišuje pojem na viacerých osobách, či sa jedná o 3, 4 osoby alebo 50 osôb, ani výšku odmeny, ktorú získal za takúto činnosť, kde v tomto smere nedošlo k predaju omamných a psychotropných látok za finančnú hotovosť, na ktorej by sa mohol obvinený zásadným spôsobom obohatiť, ale sa jednalo len o nerozvážne konanie s tým, že obvinený uznal dôkazy proti nemu, tieto nenamietal, priznal sa a oľutoval svoje konanie. Na základe týchto skutočností navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre a vyhlásil nasledovný rozsudok:

- podľa , rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. , z 2. februára 2021, bol s poukazom na v ustanoveniach , , porušený zákon v neprospech obvineného,

- podľa sa napadnutý rozsudok zrušuje,

- zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,

- podľa Krajskému súdu v Nitre sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol".

K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka nasledovne. ,, ... dovolanie ... považujem za nedôvodné a v plnom rozsahu sa stotožňujem s rozsudkom Okresného súdu Levice ... ako i právnou argumentáciou uvedenou v odôvodnení tohto rozhodnutia. Podľa môjho názoru v prejednávanej veci nie sú splnené dôvody dovolania ... súdom uložený trest vo výmere 10 rokov je jednoznačne na spodnej hranici ... trestnej sadzby, rozhodnutie súdu je podľa môjho názoru založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku a takisto súd použil správne hmotnoprávne ustanovenie .... Navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného S. W. na neverejnom zasadnutí podľa odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú dané dôvody dovolania ... pokiaľ tak Najvyšší súd Slovenskej republiky neurobí, navrhujem, aby ... na verejnom zasadnutí predmetné dovolanie podľa zamietol ...".

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ) a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa , veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (čo do výroku o uloženom treste) a o tomto bolo rozhodnuté (hoci rozhodnutiu odvolacieho súdu predchádzalo okresným súdom prijaté vyhlásenie obvineného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe podľa ).

Tým bola splnená podmienka dovolania podľa pre jeho prerokovanie, nakoľko naposledy označené ustanovenie vyjadruje zásadu, že podaniu dovolania (okrem tých procesných situácií, kedy je subjektom podávajúcim dovolanie minister spravodlivosti) musí predchádzať uplatnenie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (v konkrétnom prípade ide o odvolanie podané obvineným W. proti výroku o treste).

Ak sa obvinený odvolal ,,len" proti výroku o treste (na podklade okresným súdom skôr prijatého vyhlásenia obvineného v zmysle , a ) a predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol práve a len výrok o treste, nemôže obvinený právne účinným spôsobom svojim dovolaním napadnúť aj ,,otázku viny". V takom prípade totiž neexistuje právny záver odvolacieho súdu ohľadom súdom prvého stupňa prijatého vyhlásenia o vine z právno - kvalifikačného

hľadiska, nakoľko o ňom krajský súd vecne nerozhodoval. Možnosť takéhoto rozhodovania v zmysle naznačeného je vylúčená práve s poukazom na v spojení s . To znamená, že s poukazom na skôr vyjadrené nie je splnená podmienka uplatnenia riadneho opravného prostriedku - odvolania - v ,,potrebnom" rozsahu (aj vo vzťahu k výroku o vine). Ak k uvedenému pristupuje skutočnosť, že vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa predchádzalo vyhlásenie obvineného o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe podľa , je s takýmto vyhlásením (samozrejme za predpokladu, že súd vyhlásenie obžalovaného prijal postupom podľa ) spojený procesný následok podrobne opísaný v ods. 8 naposledy označeného ustanovenia - vyhlásenie súdu, že dokazovanie v rozsahu obžalovaným ,,priznanej" trestnej činnosti nevykoná.

Z aplikácie vyššie citovaných ustanovení vyplýva záver, že je ďalej vylúčené na podklade obvineným podaného dovolania skúmať aj výrok o vine (okrem prípadného dôvodu dovolania podľa ), nakoľko tento vôbec nebol predmetom prieskumu súdom prvého stupňa (v spojení s uznesením odvolacieho súdu) v dôsledku dobrovoľného vzdania sa práva na kontradiktórne prejednanie trestnej veci zo strany obvineného. Povedané inými slovami, skutkový podklad uvedený vo výrokovej časti podanej obžaloby bol súdom prvého stupňa právne konformným spôsobom v celom rozsahu akceptovaný.

To znamená, že pre obvineného neexistuje predmet, ktorý by bol spôsobilý byť atakovaný dovolacími námietkami akokoľvek sa dotýkajúcimi výroku o vine. Uvedené treba vnímať ako priamu referenciu k námietke obvineného spočívajúcej v polemike ohľadom spáchania trestnej činnosti za súčasného naplnenia tam uvedeného osobitného kvalifikačného pojmu podľa - na viacerých osobách [pozn.: páchanie trestného činu aj podľa - po dlhší čas, ktorú obvinený prezentuje bez ohľadu na skutočnosť, že dotknutý osobitný kvalifikačný pojem je zmienený len v rámci úvah obsiahnutý v odôvodnení uznesenia krajského súdu bez akéhokoľvek právne - kvalifikačného dopadu; v texte podaného dovolania je preto jeho použitie nenáležité].

Čo sa týka skôr zmienenej prípustnosti dovolania podopretého o dovolací dôvod podľa , tak aj v takom prípade je oprávnenou osobou len minister spravodlivosti a nie obvinený. Je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. , zo 14. apríla 2016, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 12, roč. 2017, v zmysle ktorého ustanovenia , resp. nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami a a (veta prvá) . Proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny, resp. o tom, že nepopiera spáchanie skutku, ktorý mu je kladený obžalobou za vinu podľa , dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [, , ].

Z toho vyplýva záver, že osobou oprávnenou na podanie dovolania proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o tom, že nepopiera spáchanie skutku, je iba minister spravodlivosti, pričom jeho oprávnenie na podanie dovolania je v tomto prípade limitované uplatnením jediného dovolacieho dôvodu, a to dovolacieho dôvodu podľa . Keďže obvinený na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie o tom, že nepopiera spáchanie skutku a prvostupňový súd toto jeho vyhlásenie prijal, v zmysle skôr citovaných ustanovení , proti výroku o vine s poukazom na vyššie uvedené nie je oprávnený podať dovolanie.

S prihliadnutím na zákonom podrobne upravené procesné dôsledky prijatia takéhoto vyhlásenia súdom v zmysle takto formulované dovolacie námietky za daného procesného stavu nemôžu pred dovolacím súdom kvalifikovane obstáť. Ide totiž o skutkové námietky smerujúce proti výroku o vine (spochybňujú, resp. poukazujú na nedostatky ohľadom už ustáleného a obvineným dobrovoľne priznaného, resp. výslovne nepopretého skutkového stavu a jeho právnej kvalifikácie),

ktorého ďalší prieskum, či už na podklade odvolania alebo dovolania podaného obvineným, je s odkazom na skôr rozvedené úvahy vylúčený.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného uplatnené voči výroku o treste, v tomu zodpovedajúcej časti je obvinený osobou oprávnenou na podanie dovolania.

Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom podaného dovolania ako aj rozhodnutí vydaných vo veci samej skôr konajúcimi a rozhodujúcimi súdmi dospel k záveru, že dovolanie obvineného W. je potrebné odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v .

Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení .

V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do právoplatnosti rozhodnutia (napadnutého dovolaním), ktoré je zásadnou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť je vlastnosťou rozhodnutia, ktorá v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Nezmeniteľnosť rozhodnutia znamená, že v rámci konania, v ktorom bolo vydané, nemožno o veci, ktorá bola jeho predmetom, naďalej pokračovať, resp. ju ,,nanovo" prejednať. Preto sú možnosti podania dovolania (vrátane dovolacích dôvodov) striktne obmedzené; potenciálne ,,široké" ponímania uplatnenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku by nesporne mohla založiť takú procesnú situáciu, kedy by konanie pred dovolacím súdom bolo v zásade konaním pred ,,ďalšou riadnou opravnou inštanciou" a dovolanie tak chápané len ako ďalšie odvolanie.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa . Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia (R 120/2012).

Námietky obvineného W., ktorými sa v zásade domáhal vyslovenia ,,nespravodlivosti" uloženého trestu nenapĺňajú žiaden dovolací dôvod.

Podľa R 44/2017 Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa , <., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior [od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa , (po prijatí takého vyhlásenia súdom)], keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Vyššie vyjadrená právna veta vychádza z argumentačného podkladu, že je namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine mal možnosť, no v žiadnom prípade povinnosť pristúpiť za použitia analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako pri schválení dohody o vine a treste. Keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť, ale nie

obligatórne ,,prikázať" v takýchto procesných situáciách konajúcim a rozhodujúcim súdom použiť príslušné ustanovenia upravujúce mimoriadne zníženie trestu.

Treba doplniť, že obvineným označený dôvod dovolania podľa 371 ods. 1 písm. i) nezodpovedá pomerne stabilne judikovaným záverom vyplývajúcim z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. Je tomu tak z dôvodu, že výrok o vine v tomto prípade nepodlieha vecnému prieskumu zo strany dovolacieho súdu; s ohľadom na obsah podaného dovolania možno v stručnosti poukázať na závery vyplývajúce zo stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu (S 5/2011), podľa ktorého ak nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa . V označenom stanovisku sa súčasne konštatuje, že hmotnoprávne ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody sa svojou povahou a významom primkýna k všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmeru v , , a nasl., a preto na rozdiel od ustanovení , (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo , ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemožno formálne podradiť pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia v zmysle dovolacieho dôvodu uvedeného v .

Podľa a dovolanie možno podať, ak [podľa písm. i)] rozhodnutie je založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, resp. [podľa písm. h)] bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov v zmysle a možno špecifikovať tak, že ostatne označený dôvod dovolania je špeciálnym hmotnoprávnym dôvodom vzťahujúcim sa výhradne k výroku o treste. Práve tento právny záver má právno - aplikačný dopad spočívajúci v tom, že okrem prípadov nesprávnej aplikácie ustanovení kogentnej povahy viažucej sa k rozhodovaniu o treste možno tento výrok napadnúť len prostredníctvom dovolacieho dôvodu podľa .

Podstatnou je však zásadná skutočnosť, že dovolací dôvod podľa - ako ani iný dovolací dôvod - nemôže byť naplnený s poukazom na primeranosť (výšku) druhu uloženého trestu, ak je tento v zmysle prípustný a uložený v rámci zákonom upravenej trestnej sadzby. Týmto spôsobom je súčasne v princípe vylúčená možnosť ,,úspešne" sa domáhať naplnenia dotknutého dôvodu dovolania napr. na základe okolnosti, že nebolo použité ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu ( a nasl. ) - okrem príkladmo takej modelovej situácie, ak predmetné ustanovenie a nasl. síce použité bolo, ale súd v rozhodnutí napadnutom dovolaním neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá je podkladom použitia ustanovenia a nasl. o mimoriadnom znížení trestu (viď napr. R 57/2007, R 58/2007, R 5/2011, R 51/2014 a i.).

Ak sa obvinený domáha vyslovenia porušenia zákona v intenzite napĺňajúcej dôvod dovolania podľa , je potrebné uviesť, že všetky odseky obsiahnuté v ustanovení a nasl. sú fakultatívneho charakteru. Povedané inými slovami: na použitie príslušného hmotnoprávneho ustanovenia upravujúceho mimoriadne zníženie trestu nie je právny nárok. Súd dôvody nepoužitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu totiž ani nemusí uvádzať v odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ skutočnosti nasvedčujúce niektorému z do úvahy prichádzajúcich dôvodov takéhoto zníženia neboli predmetnom dokazovania. Iba použitie niektorého z ustanovení mimoriadneho zníženia trestu musí súd náležitým spôsobom odôvodniť (viď skorší poukaz na R 57/2007, R 58/2007, R 5/2011, R 51/2014).

Dovolací dôvod naviac nie je v trestnej veci obvineného W. naplnený zákonne predpokladaným

spôsobom už len s poukazom na skutočnosť, že hmotnoprávne ustanovenie a nasl. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody svojou fakultatívnou povahou a významom predstavuje paralelu so všeobecnými kritériami určenými pre voľbu druhu trestu a jeho výmery podľa , , a nasl. , pričom naproti nemu stoja napríklad ustanovenia , resp. upravujúce postup súdu pri ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu, respektíve , ktoré predstavujú naopak ustanovenia kogentnej povahy.

Z toho dôvodu nemožno - podľa subjektívneho názoru obvineného - cit.: ,,nespravodlivú" absenciu aplikácie niektorého z odsekov ustanovenia podradiť dokonca ani pod nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia zakladajúce dovolací dôvod podľa . Vyššie vyjadrené platí aj za procesnej situácie spočívajúcej v ,,nespravovaní sa" závermi vyjadrenými v stanovisku č. R 44/2017. Dotknuté stanovisko explicitne pozitívne pripúšťa možnosť - no v žiadnom prípade povinnosť - použitia vyhlásenia obvineného podľa , resp. písm. c) ako hmotnoprávne súladný podklad pre postup podľa a nasl. napriek absencii výslovnej právnej úpravy upravujúcej aj takúto alternatívu.

Ak skôr vo veci konajúce súdy nevyužili niektoré z citovaných zákonných ustanovení zakladajúce ich moderačné oprávnenie a uložený trest v konečnom dôsledku vymerali v rámci zákonom predpokladanej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že by trest bol uložený mimo sadzbu upravenú v .

Podstata zostáva zachovaná aj s prihliadnutím na obvineným prezentovanú údajnú ,,spoluprácu" s orgánmi činnými v trestnom konaní na odhaľovaní ,,závažnej trestnej činnosti, ktorá bola objasnená" - táto totiž celkom zjavne nebola prehliadnutá (v rozpore s tvrdením obvineného obsiahnutom v podanom dovolaní), nakoľko pozornosti najvyššieho súdu neuniklo konštatovanie odvolacieho súdu spočívajúce vo vytknutí nesprávneho priznania poľahčujúcej okolnosti podľa pri ukladaní trestu odňatia slobody a jeho výmery, konkrétne v zmysle , (viď str. 3 odsek predposledný odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu). Tým celkom zjavne (podľa ,,formy" vyjadrení zvolených odvolacím súdom) došlo k uloženiu trestu vo výmere priaznivejšej pre obvineného (nakoľko obvinenému bol v zmysle rozsudku súdu prvého stupňa ukladaný trest odňatia slobody za súčasného konštatovania poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 2:1 ,,v prospech" obvineného). Krajskému súdu napriek uvedenému nezostalo v dôsledku absencie podania riadneho opravného prostriedku - odvolania prokurátorom v neprospech obvineného nič iné, než ,,zostať pri konštatovaní", čo treba naostatok vnímať ako postup, ktorý je úplne súladný s príslušnými ustanoveniami a v žiadnom prípade nepredstavuje pochybenie hmotnoprávnej, resp. procesnej povahy (tobôž nenapĺňa v naznačenom kontexte žiaden dovolací dôvod podľa a nasl. ). Na tom nič nemení ani ,,nesúhlas" obvineného s daným konštatovaním odvolacieho súdu za súčasného označenia citovanej úvahy odvolacieho súdu ako ,,nezákonnej", nakoľko ide skôr o dôsledok zjavného nepovšimnutia si skutočnosti, že okresný súd v zmysle uvedeného na spoluprácu menovaného prihliadol pri ukladaní trestu, a síce priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa (čo na strane druhej prehliadol obvinený).

Najvyšší súd len z akademického hľadiska poznamenáva, že krajský súd sa dopustil pri vyhotovení uznesenia zrejmej chyby v písaní nachádzajúcej sa na poslednej strane dotknutého uznesenia, v ktorom zjavným nedopatrením uviedol úvahy, ktoré sú s poukazom na ich vecnú nesúvislosť s predmetnou trestnou vecou (nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a i.). Zo strany najvyššieho súdu ale uvedené predstavuje skôr kozmetické pochybenie, ktoré nevyvoláva za následok žiaden iný, než formálny nedostatok odstrániteľný formou vydania opravného uznesenia v zmysle a nasl. za primeraného použitia

V dôsledku nesplnenia žiadneho z dovolacích dôvodov podľa najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.