Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/8/2021

Identifikačné číslo spisu: 9520100123 Dátum vydania rozhodnutia: 10.10.2023 Meno a priezvisko: JUDr. František Mozner Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:9520100123.2

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Martina Bargela, JUDr. Patrika Príbelského, PhD., JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Emila Klemaniča v trestnej veci proti obvinenému A. S. pre zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa , a a iné na verejnom zasadnutí konanom 10. októbra 2023 v Bratislave o dovolaniach generálneho prokurátora Slovenskej republiky a obvineného A. S. proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2020, sp. zn. , takto

rozhodol:

I . Podľa vyslovuje, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2020, sp. zn. , bol z dôvodu uvedeného v porušený zákon v ustanovení v prospech obvineného A. S..

II. Podľa zrušuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2020, sp. zn. , ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

IV. Podľa dovolanie obvineného A. S. zamieta.

Odôvodnenie

Špecializovaný trestný súd rozsudkom z 20. augusta 2020, sp. zn. , na tam uvedenom skutkovom základe uznal obvineného A. S. za vinného v bode 1/ zo zločinu rozširovania extrémistického materiálu podľa , , s poukazom na a v bodoch 2/ a 3/ z prečinu prechovávania extrémistického materiálu podľa

.

Za to mu podľa , , , , , , , , , uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa , . Podľa mu uložil aj trest prepadnutia tam špecifikovaných vecí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“) rozsudkom z 24. novembra 2020, sp. zn. , podľa , zrušil vyššie označený rozsudok Špecializovaného trestného súdu vo výroku o treste a v súlade s obvinenému podľa , , , , , , , uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov. Na výkon tohto trestu ho najvyšší súd podľa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obvinenému zároveň uložil trest prepadnutia vecí rovnako, ako to pred ním urobil Špecializovaný trestný súd.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podal proti tomuto rozsudku najvyššieho súdu dovolanie v neprospech obvineného z dôvodu podľa .

V ňom uviedol, že sa nestotožňuje s výškou uloženého trestu odňatia slobody, nakoľko nesprávnou aplikáciou zákona došlo k jeho výmere mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu - pod jej dolnú hranicu.

Najvyšší súd nemal podľa názoru generálneho prokurátora pri ukladaní trestu použiť ustanovenie , keďže po nadobudnutí účinkov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej „“) z 28. novembra 2012, sp. zn. , o nesúlade časti s , už nemôže v praxi nastať situácia, že by súčasné použitie až ods. 6 a mohlo byť pre páchateľa neprimerane prísne. Zrušením časti tzv. asperačnej zásady o zvyšovaní dolnej hranice trestnej sadzby už totiž nedochádza k interakcii medzi oboma naposledy uvedenými ustanoveniami. Po zverejnení uvedeného nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej „Zbierka zákonov“) pod č. od 21. decembra 2012 sa tak ustanovenie stalo obsolétne.

Inými slovami, ak najvyšší súd dospel k záveru, že súčasné použitie (u obvineného zvyšujúce dolnú hranicu trestnej sadzby zo „základných“ 3 rokov na 4 roky a 8 mesiacov) a (u obvineného zvyšujúce len hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody z 8 rokov na 10 rokov a 8 mesiacov) je pre obvineného podľa neprimerane prísne, porušil tým v uvedených ustanoveniach zákon, čím podľa generálneho prokurátora došlo k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa .

Toto porušenie zákona podľa generálneho prokurátora v zmysle zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, keďže mu bol uložený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Generálny prokurátor ďalej namietol, že najvyšší súd pri určovaní výmery trestu odňatia slobody nepostupoval v súlade s relevantnými ustanoveniami týkajúcimi sa úpravy trestnej sadzby pri ukladaní trestu odňatia slobody, a teda s , , , , , .

V dotknutom prípade bolo rozpätie základnej sadzby pri najprísnejšom trestnom čine ( ) 3 roky až 8 rokov. Ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby z dôvodov uvedených v až 6, a Trestného

zákona, konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa podľa generálneho prokurátora určí tak, že najskôr sa urobí jej úprava podľa , následne podľa a až napokon podľa . Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa a zníženie jej dolnej hranice podľa sa pritom vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie veta za bodkočiarkou sa v týchto prípadoch nepoužije.

V tomto prípade mal najvyšší súd zákonom ustanovenú (základnú) sadzbu trestu odňatia slobody najprv upraviť v zmysle , čím by došlo k jej zmene na 4 roky a 8 mesiacov až 8 rokov, resp. po prepočte na 56 mesiacov až 96 mesiacov.

Následne malo dôjsť k úprave tejto trestnej sadzby podľa na 4 roky a 8 mesiacov až 10 rokov a 8 mesiacov, resp. po prepočte na 56 mesiacov až 128 mesiacov.

Až nakoniec, ak bol najvyšší súd názoru, že je dôvodný postup aj podľa , , mal pri určení konkrétnej sadzby trestu odňatia slobody, bez použitia časti prvej vety za bodkočiarkou , znížiť dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby.

Pri správnej aplikácii tak podľa generálneho prokurátora sadzba trestu odňatia slobody v tomto prípade predstavovala 36 mesiacov a 40 dní až 128 mesiacov; v rámci nej mal najvyšší súd obvinenému ukladať tento druh trestu. Uložením trestu odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, t. j. pod dolnú hranicu vyššie uvedeným spôsobom upravenej trestnej sadzby, preto najvyšší súd porušil zákon.

Generálny prokurátor na podklade týchto úvah navrhol, aby najvyšší súd podľa vyslovil, že rozsudkom najvyššieho súdu z 24. novembra 2020, sp. zn. , bol z dôvodu uvedeného v porušený zákon v , v spojení s a , , v prospech obvineného A. S., podľa zrušil tento rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a najvyššiemu súdu podľa prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Okrem toho generálny prokurátor navrhol, aby najvyšší súd podľa , , v spojení s , vzal obvineného do väzby s tým, že ju podľa nenahradí dohľadom probačného a mediačného úradníka.

K dovolaniu generálneho prokurátora sa obvinený písomne nevyjadril. Na verejnom zasadnutí dovolacieho súdu ho prostredníctvom obhajkyne navrhol odmietnuť.

Obvinený A. S. prostredníctvom obhajkyne podal dovolanie proti rozsudku najvyššieho súdu z 24. novembra 2020, sp. zn. , z dôvodu uvedeného v .

V dovolaní namietol prísnosť uloženého trestu odňatia slobody, keďže mu neboli priznané poľahčujúce okolnosti podľa a , čo sa negatívne prejavilo v nepoužití mimoriadneho znižujúceho ustanovenia .

S ohľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd podľa vyslovil, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bol z dôvodu podľa porušený zákon v , a , v jeho neprospech, podľa zrušil tento rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušenú časť rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa najvyššiemu súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Navrhol tiež, aby bol podľa prepustený na slobodu.

Prokurátor príslušnej prokuratúry sa k dovolaniu obvineného písomne nevyjadril, na verejnom zasadnutí ho navrhol odmietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací po zistení, že dovolania generálneho prokurátora a obvineného spĺňajú všetky formálne podmienky podľa , a až f) , sústredil svoju pozornosť na ich vecnú stránku a dospel k záveru, že kým dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné, obvineným vecne uplatnené dôvody dovolania nie sú preukázané.

K dovolaniu generálneho prokurátora:

Naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v má podľa generálneho prokurátora spočívať v použití pri ukladaní trestu odňatia slobody.

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa , ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa alebo podľa , ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Podľa veta prvá v znení účinnom do 21. decembra 2012, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

nálezom z 28. novembra 2012, sp. zn. , v konaní o súlade právnych predpisov okrem iného rozhodol, že v v znení neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s ; tento nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov 21. decembra 2012.

Najvyšší súd v tejto súvislosti už judikoval [rozhodnutím zverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 26/2020], že po nadobudnutí účinkov dotknutého nálezu (jeho vyhlásením v Zbierke zákonov) je ustanovenie obsolentné, keďže už nedochádza k interakcii medzi , ktorý zvyšuje (naďalej len) hornú hranicu trestnej sadzby, s až 6 , ktoré z tam uvedených dôvodov zvyšujú dolnú hranicu trestnej sadzby, a je a priori vylúčené, aby súčasné použitie týchto ustanovení mohlo byť pre páchateľa neprimerane prísne.

Rešpektujúc uvedené východiská, od ktorých sa nemá dovolací súd dôvod odchýliť, došlo v posudzovanej veci k porušeniu zákona v prospech obvineného samotným použitím hmotnoprávneho ustanovenia .

Toto pochybenie malo vplyv na nesprávnu úpravu zákonom ustanovenej trestnej sadzby uvedenej v , t. j. 3 roky až 8 rokov, resp. 36 mesiacov až 96 mesiacov, keďže napriek prevahe priťažujúcich okolností podľa , nebola dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby zvýšená o jednu tretinu z rozdielu medzi hornou a dolnou

hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 56 mesiacov a až takto upravená dolná hranica podľa následne mimoriadne znížená o jednu tretinu; už len s prihliadnutím na upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby (pozri rozhodnutie zverejnené v Zbierke pod č. 23/2011). Po uvedenej úprave tak hranice trestu odňatia slobody, v ktorých odvolací súd mohol, resp. mal vymerať trest, tvorilo 56 mesiacov znížených o jednu tretinu, čiže 37 mesiacov a 10 dní až 128 mesiacov (horná hranica trestnej sadzby zostrená tzv. asperačnou zásadou podľa , čo sa však nijako netýka úpravy dolnej hranice trestnej sadzby).

V súlade s publikovanou judikatúrou totiž platí, že ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti z dôvodu uvedeného v , , , , a 41 ods. 2 , konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení . Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa . Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby podľa sa pritom vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie veta za bodkočiarkou sa v týchto prípadoch nepoužije. (pozri rozhodnutie zverejnené v Zbierke pod č. 32/2009).

Obvinenému tak bol v dôsledku nesprávneho použitia ustanovenia vymeraný podstatne nižší trest odňatia slobody, než aký za stíhanú trestnú činnosť umožňoval uložiť , čím je podľa splnená aj tzv. materiálna podmienka požadovaná pre účinné uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa .

Tieto dôvody viedli dovolací súd jednomyseľne k tomu, že na podklade dovolania generálneho prokurátora zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o treste a v tomto rozsahu mu vec vrátil na nové prerokovanie a rozhodnutie. O väzbe obvineného pritom nerozhodoval, keďže obvinený trest uložený mu napadnutým rozsudkom medzičasom vykonal.

K dovolaniu obvineného:

Obvinený namietol, že v dôsledku nepriznania poľahčujúcich okolností uvedených v a mu nebol mimoriadne znížený trest odňatia slobody podľa .

Napriek tomu, že obvinenému bol mimoriadne znížený trest odňatia slobody podľa , , uplatnená námietka má racionálne opodstatnenie, keďže s použitím , je spojený priaznivejší mechanizmus úpravy trestnej sadzby, a teda aj možnosť ukladania podstatne nižšieho trestu (pozri rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. 66/2022).

Z pohľadu dovolacieho súdu však táto námietka nepožíva žiadnu relevanciu. V zmysle stabilnej rozhodovacej praxe totiž akékoľvek výhrady spojené s nepoužitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu totiž a priori nie sú spôsobilé naplniť niektorý z taxatívne vymedzených dovolacích dôvodov podľa .

Hoci sa hmotnoprávne ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody svojou povahou a významom primkýna ku všeobecným hľadiskám stanoveným pre voľbu druhu trestu a jeho výmery v , , a nasl., na rozdiel od ustanovení , (o ukladaní úhrnného, spoločného a súhrnného trestu) alebo ustanovenia , ktoré sú taktiež hmotnoprávne, ale kogentnej povahy, ho nemožno podriadiť pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod podľa .

Námietku, že trest nebol uložený za použitia , v dôsledku čoho má byť uložený trest neprimeraný, nemožno podradiť ani pod dovolací dôvod uvedený v , lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia tak nezakladá žiadny dovolací dôvod (k tomu pozri stanovisko zverejnené v Zbierke pod č. 5/2011 a rozhodnutie pod č. 51/2014).

Napokon otázka nepriznania poľahčujúcich okolností, ktorá sekundárne vyvstáva z uplatnenej námietky a sama osobe podľa súvisí s úpravou trestnej sadzby, je pre svoj skutkový charakter v tomto dovolacom konaní rovnako irelevantná (pozri rozhodnutie zverejnené v Zbierke pod č. 18/2015).

V tejto súvislosti dovolací súd len pre úplnosť dodáva, že ani prípadné priznanie dvoch poľahčujúcich okolností, ktorých sa obvinený domáha, by ho nestavalo do výrazne lepšej pozície a jemu uložený trest mimo zákonný rámec. Prevaha poľahčujúcich okolností podľa totiž znižuje iba hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo nemá pre obvineného žiaden podstatný význam, keďže jemu uložený trest odňatia slobody bol vymeraný po mimoriadnom znížení pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Odvolací súd pritom v odôvodnení napadnutého rozsudku (s. 18 a 19) náležite a zrozumiteľne vysvetlil, prečo na poľahčujúce okolnosti uvedené v a u dovolateľa neprihliadol.

Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie obvineného jednomyseľne zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.