Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tdo/60/2023

Identifikačné číslo spisu: 5121011054 Dátum vydania rozhodnutia: 20.12.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:5121011054.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Emila Klemaniča na neverejnom zasadnutí konanom 20. decembra 2023 v Bratislave v trestnej veci obvineného MUDr. X. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , a iné, o dovolaní obvineného MUDr. X. E. podanom proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , z 13. apríla 2023 takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného MUDr. X. E. odmieta.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. , z 11. novembra 2022 (pozn.: ktorého vyhláseniu predchádzalo zo strany okresného súdu prijatie vyhlásenia obvineného E. o tom, že je vinný v zmysle , - ) bol obvinený MUDr. X. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , ktorého sa dopustil tak, že

dňa 2. júna 2021 o 14.17 hodine viedol osobné motorové vozidlo zn. Volvo XC60, evidenčné číslo V. XXX V. v K., v ľavom jazdnom pruhu cesty 1/64 smerom od E. do centra mesta, kde v km 201,9, z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke nerešpektoval signalizáciu na svetelnom dopravnom zariadení (červené svetlo, signál STOJ) v jeho smere, ale pokračoval v jazde ďalej, kde narazil v ľavom jazdnom pruhu do cyklistu X. B., nar. XX. L. XXXX, ktorý prechádzal na signál VOĽNO (zelené svetlo) na svetelnom dopravnom zariadení pre chodcov, priamo po prechode pre chodcov sprava doľava z pohľadu vodiča MUDr. E., ktorému z nedbanlivosti spôsobil

- krvácanie pod tvrdú mozgovú blanu obojstranne,

- zlomeninu stropu očnice vpravo,

- zlomeninu vnútornej steny pravej očnice,

- zakrvácanie do prínosových dutín vpravo,

- tržnú ranu obočia vpravo a koreňa nosa,

- zlomeninu rebier 5 - 7 vľavo,

- pneumotorax a hemotorax vľavo,

- zlomeninu priečneho výbežku 2. driekovú stavca s posunom,

- oderky v oblasti oboch kolien,

- tržnú ranu lakťa vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní najmenej 2 mesiace, pričom vodič MUDr. X. E. svojim konaním porušil ustanovenie ,

Za to okresný súd uložil obvinenému podľa , s poukazom na , , s prihliadnutím na , , s použitím , per analogiam, , peňažný trest vo výmere 1.500,00 (jedentisícpäťsto) Eur; podľa obvinenému ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace a napokon postupom podľa odkázal poškodeného X. B. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (pozn.: po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa sa prokurátor, obžalovaný a jeho obhajca vzdali práva podať proti nemu odvolanie, čo viedlo k vydaniu zjednodušeného rozsudku podľa ) rozhodol na podklade odvolania poškodeného X. B. tak, že podľa , zrušil rozsudok okresného súdu v časti vo výroku o náhrade škody a podľa rozhodol tak, že podľa uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému B. škodu vo výške 15.564,71 Eur s tým, že podľa krajský súd odkázal poškodeného so zvyškom nároku na náhradu školy na civilný proces.

Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený MUDr. E. dovolanie s poukazom na dovolací dôvod podľa (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom). Obvinený v podanom dovolaní argumentoval v zásade nasledovne. ,, ... nosným pilierom, na základe ktorého Krajský súd v Žiline ... zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina z 11. novembra 2022 v časti výroku o náhrade škody ... bolo podané odvolanie splnomocnenca poškodeného proti výroku o náhrade škody ... v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len ,zákon o PZP´) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať". Poukazujúc na znenie obvinený zdôraznil správnosť postupu okresného súdu a doplnil, že ,, ... splnomocnenec poškodeného na verejnom zasadnutí 13. apríla 2023 aj naďalej zotrval na podanom odvolaní a žiadal súd o priznanie nároku napriek skutočnosti, že v januári 2023 došlo zo strany poisťovne k plneniu nárokov bolestného vo výške 13.030,00 Eur, straty na zárobku vo výške 4.868,71 Eur a vecnej škody vo výške 83,00 Eur ... krajský súd ... k predmetnému rozhodnutiu pristúpil bez toho, aby si overil, či sa tvrdenie splnomocnenca poškodeného zakladá na pravde a nedošlo k vyplateniu nárokov zo strany poisťovne. Aj napriek skutočnosti, že trestné konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, kde aktivitu pri dokazovaní vyvíjajú najmä strany sporu, to a priori neznamená pasivitu súdu ... súd má aktívne zasahovať tak, aby mohol z vlastnej iniciatívy vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Vzhľadom na to, že vyhľadávacia zásada je expressis verbis vyjadrená v , pričom sa týka postupu orgánov činných v trestnom konaní a je konzumovaná zásadou kontradiktórnosti, čím dochádza k jej limitácii tým, že súd má povinnosť postupovať tak, aby konanie smerovalo k vydaniu meritórneho rozhodnutia vo veci samej, nečakajúc na návrhy strán. Krajský súd v Žiline tak konal v rozpore s viacerými zásadami, na ktorých spočíva trestné konanie. Pokiaľ predmetom verejného zasadnutia bolo riešenie otázky nároku na náhradu škody, mal súd povinnosť preveriť, či nedošlo k plneniu nároku zo strany poisťovne". S poukazom na závery vyjadrené v R 14/1977, resp. obvinený konštatoval, že ,, ... hodnotenie dôkazov ... nebolo vykonané v intenciách až .", ,, ... uhradenie škody je prekážkou uloženia povinnosti ju nahradiť vo výroku o náhrade škody. Na jednej strane splnomocnenec poškodeného ako jediný disponoval informáciou, že škoda už bola uhradená a túto informáciu súdu neoznámil, na strane druhej súd nezisťoval, či rozhodovanie o škode je ešte vôbec

možné. Rozhodnutie o výške náhrady škody bolo tak založené na neoverených informáciách v neprospech obvineného. Toto rozhodnutie o výške náhrady škody vníma obvinený ako narúšajúce objektivitu a kvalitu rozhodovania". Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky:

- vyslovil, že konaním a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline bol porušený zákon,

- v zmysle zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , z 13. apríla 2023 a

- aby podľa prikázal Krajskému súdu v Žiline, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol".

K dovolaniu obvineného sa vyjadril poškodený, ktorý uviedol nasledovné. ,, ... dovolanie ... považujeme za nedôvodné. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ napáda nedostatočný skutkový stav zavinený súdom v čase rozhodnutia ... odvolací súd rozhodol zákonne, bez povinnosti vyhľadávať dôkazy ... ako vyplýva zo zápisnice o verejnom zasadnutí z 13. apríla 2023, odvolací súd postupoval v súlade s ustanovením , . ... odvolací súd založil svoje rozhodnutie na podklade skutkového stavu, v napadnutom rozsudku, ktorý považoval za správne zistený a v odvolacom konaní neboli produkované žiadne iné dôkazy, z čoho zároveň vyplýva, že dovolací dôvod ... nemohol byť naplnený ... ako sa ďalej v dovolaní uvádza, obvinený po rozhodnutí odvolacieho súdu zisťoval u poisťovne ..., či poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, na čo mu poisťovňa oznámením z 20. apríla 2023 uviedla, že v januári 2023 došlo k čiastočnému plneniu nárokov bolestného, straty na zárobku a vecnej škody. Toto zistenie bolo zrejme podnetom na podanie dovolania ... . ... v čase konania odvolacieho súdu som nemal žiadnu vedomosť o tom, že poisťovňa poskytla poškodenému nejaké čiastkové náhrady škody ... v súvislosti s povinnosťou advokáta s odbornou starostlivosťou chrániť a presadzovať záujmy klienta som názoru, že obhajca obvineného vo veci náhrady škody takto nepostupoval. Ak by riadne konal v rámci prípravy na verejné zasadnutie odvolacieho súdu, bol by zistil, že poisťovňa poškodenému čiastočne plnila. Rozhodnutím odvolacieho súdu nedôjde k duplicite povinnosti náhrady škody, ktorú si poškodený uplatnil vo výške 34.788,21 Eur, nakoľko poisťovňa si vyplatenie sumy 15.564,71 Eur započítala v rámci náhrady škody vo výške 34.788,21 Eur. Z uvedených skutočností je zrejmé, že v danej veci nejde o dovolací dôvod podľa , preto navrhujeme, aby dovolací súd dovolanie odmietol".

Na vyjadrenie poškodeného reagoval dodatočným podaním doručeným priamo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky obvinený MUDr. E.. ,, ... splnomocnenec poškodeného vo vyjadrení adresovanému SAK uviedol, že v čase verejného zasadnutia odvolacieho súdu 13. apríla 2023 nemal žiadnu vedomosť o vyplatení časti náhrady škody od príslušného poisťovateľa. Rovnako splnomocnenec poškodeného vo vyjadrení k dovolaniu uvádza nasledovné: 1. v čase konania odvolacieho súdu som nemal žiadnu vedomosť o tom, že poisťovňa poskytla plnenie poškodenému nejaké čiastkové náhrady škody ... 2. ani poisťovňa a ani poškodený ma neupovedomili o nejakom čiastkovom plnení, o ktorom som nemal vedomosť v čase verejného zasadnutia odvolacieho súdu. Z vyššie uvedeného je tak otázna pravdivosť vyjadrení splnomocnenca poškodeného, nakoľko 27. októbra 2023 bolo vystavené oznámenie od poisťovateľa, kde je jednoznačne uvedené, že 20. januára 2023 poisťovateľ vyplatil náhradu škody za bolestné vo výške 13.030,00 Eur na účet poškodeného na základe písomnej žiadosti jeho splnomocnenca z 13. januára 2023. O tejto skutočnosti poisťovateľ informoval splnomocnenca poškodeného listom z 19. januára 2023, ktorý mu bol doručený elektronickou poštou ... splnomocnenec poškodeného nepochybne musel disponovať informáciou o vyplatení náhrady škody, pričom túto skutočnosť zamlčal na verejnom zasadnutí a zároveň odvolací súd žiadnym spôsobom nepreveril, či nedošlo k plneniu nárokov zo strany poisťovne". Obvinený k uvedenému priložil oznámenie poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., z 27. októbra 2023 s dovetkom, že zotrváva na dôvodnosti ním podaného dovolania.

+ + +

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (, ), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (, ) a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania ( a ). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa veta druhá, keďže obvinený pred podaním dovolania síce nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, no riadny opravný prostriedok podal poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného - hoci rozhodnutiu odvolacieho súdu predchádzalo okresným súdom prijaté vyhlásenie obvineného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa , príp. vzdanie sa práva podať odvolanie podľa v spojení s veta prvá .

Tým bola splnená podmienka dovolania podľa pre jeho prerokovanie, nakoľko naposledy označené ustanovenie vyjadruje zásadu, že podaniu dovolania (okrem tých procesných situácií, kedy je subjektom podávajúcim dovolanie minister spravodlivosti) musí predchádzať uplatnenie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (v konkrétnom prípade ide o odvolanie podané poškodeným proti výroku o odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces, ktorým poškodený ,,úspešne" v neprospech obvineného dosiahol jeho priznanie čo do výšky uvedenej v tomu zodpovedajúcej časti právoplatného rozsudku krajského súdu).

Najvyšší súd po oboznámení sa s obsahom podaného dovolania ako aj rozhodnutí vydaných vo veci samej dospel k záveru, že dovolanie obvineného MUDr. E. je potrebné odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v .

Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, pričom nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení . V porovnaní s dôvodmi, ktoré opodstatňujú podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do právoplatnosti rozhodnutia (napadnutého dovolaním), ktoré je zásadnou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť je vlastnosťou rozhodnutia, ktorá v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Nezmeniteľnosť rozhodnutia znamená, že v rámci konania, v ktorom bolo vydané, nemožno o veci, ktorá bola jeho predmetom, naďalej pokračovať, resp. ju ,,nanovo" prejednať. Preto sú možnosti podania dovolania striktne obmedzené. Potenciálne ,,široké" ponímanie uplatnenia tohto mimoriadneho opravného prostriedku by mohlo založiť takú procesnú situáciu, kedy by konanie pred dovolacím súdom bolo v zásade konaním pred ďalšou riadnou opravnou inštanciou a dovolanie tak chápané len ako ďalšie odvolanie.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo ( ) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s z hľadiska ich hodnotenia podľa . Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia (R 120/2012).

Ak sa však obvinený domáha naplnenia dôvodu dovolania podľa tak ním prezentované dovolacie námietky nemožno podradiť pod predmetný dovolací dôvod ako ani žiaden iný z dôvodov dovolania podľa a nasl. .

Na ,,prvý pohľad" by sa mohlo javiť, že ide o námietku spôsobilú byť subsumovateľnou pod dôvod dovolania podľa (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.).

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd ale vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť skutkové závery, čo vyplýva z dikcie ustanovenia .

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť ( - krajná núdza, - nutná obrana, - oprávnené použitie zbrane, - dovolené riziko, - výkon práva a povinnosti, - súhlas poškodeného, - plnenie úlohy agenta), prípadne zániku trestnosti činu (najmä

- premlčanie trestného stíhania), resp. chybné rozhodnutia súdu pri uložení úhrnného trestu a spoločného trestu ( ), súhrnného trestu ( ), trestu odňatia slobody na doživotie ( a nasl. ) a pod. Môže ísť aj o hmotnoprávnu okolnosť inú než z , napríklad civilného práva, ako by tomu mohlo byť i v posudzovanej veci.

Možno len v stručnosti doplniť, že rozhodovanie o vine a o náhrade škody v rámci jedného trestného konania sa uskutočňuje na podklade právnych predpisov pochádzajúcich z rôznych odvetví práva. Kým pri rozhodovaní o vine súdy aplikujú na svoje rozhodnutie právne predpisy zaraďované do oblasti verejného práva, pri rozhodovaní o náhrade škody aplikujú právne predpisy zaradované do oblasti súkromného práva (pozri aj R 17/1973, obdobne aj R 30/2015-II). Pokiaľ vyššie citovaný dovolací dôvod podľa pripúšťa podať dovolanie aj z dôvodu, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, tak v prípade výrokov o náhrade škody sa tento dôvod dovolania vzťahuje na príslušné hmotnoprávne ustanovenia, na podklade ktorých trestné súdy rozhodli o náhrade škody v tzv. adhéznom konaní v rámci trestného konania.

Pre trestnú vec obvineného však platí, že najvyšší súd nemôže na podklade dovolania podaného obvineným meritórne vysloviť prípadné porušenie zákona krajským súdom (alebo naopak, jeho postup potvrdiť ako právne súladný a vecne správny), nakoľko podstatou dovolania obvineného je nesúhlas obvineného so správnosťou skutkových záverov krajského súdu ohľadne preukázania vzniku škody poškodenému v tam uvedenej výške.

Tieto závery však vyplývajú z výsledkov vykonaného dokazovania právoplatne ,,zakonzervovaných" rozsudkom krajského súdu, ktorých správnosť a úplnosť nemôže najvyšší súd v tomto konaní iniciovanom obvineným skúmať ani meniť. Je potrebné si uvedomiť, že postup podľa (čo je kategóriou procesného a nie hmotného práva), ukladá povinnosť dokazovať v trestnom konaní najmä tieto skutkové okolnosti: a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu, b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok, c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia, e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom, f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu, zatiaľ čo konkretizácia finálneho záveru o predmete dokazovania - intenčne podrobne precizovaného v jednotlivých čiastkových modalitách podľa tak, ako je expressis verbis uvedené v predchádzajúcom odseku, vždy podlieha rozboru dôkaznej situácie a skutkových okolností prípadu.

Námietky skutkovej povahy sú pritom uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3

, ktorý je oprávnený použiť iba minister spravodlivosti ako jediný procesne aktívne legitímný subjekt. Najvyšší súd sa preto s týmto okruhom námietok nemohol zaoberať. Obdobne koncipované námietky sú uplatniteľné v rámci atakovania skutkových zistení, prípadne pochybení skutkovej povahy v podstatných okolnostiach, opäť v intenciách (R 14/2015).

K tomu pristupuje záver, že obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa , resp. uplatnení oprávnenia podľa nemožno účinne namietať prostredníctvom dovolania obvineného podľa a nasl. . Je tomu tak z dôvodu, že ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený podľa o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť niektorého z dôvodov dovolania, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia , ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).

O celkom zjavne skutkovej povahe námietok obvineného pritom svedčia námietky formulované takto:

- ,,k predmetnému rozhodnutiu súd pristúpil bez toho, aby si overil, či sa tvrdenie splnomocnenca poškodeného zakladá na pravde",

- ,,odvolaciemu súdu nebránilo nič v tom, aby si tieto informácie preveril",

- ,,rozhodnutie o výške náhrady škody bolo tak založené na neoverených informáciách v neprospech obvineného" a napokon

- ,,toto rozhodnutie o výške náhrady škody vníma obvinený ako narúšajúce objektivitu a kvalitu rozhodovania".

Najvyšší súd preto vyhodnotil dovolacie námietky ako len ďalšie ,,pokračovanie" sporu medzi obvineným a poškodeným ohľadne ,,úplnosti" alebo prípadného ,,zatajovania" dôkazov potrebných pre ustálenie skutkového záveru krajského súdu namietaného dovolaním obvineného, pre ktorý však neexistuje v zmysle už uvedeného pred dovolacím súdom argumentačný priestor tak, ako je tomu naopak v konaní o odvolaní ako riadnom opravnom prostriedku.

Najvyšší súd ako súd dovolací nemôže skúmať hodnotenie dôkazov ako ani kvalitatívnu správnosť úvah súdov nižších stupňov vo vzťahu k dostatočnosti alebo ,,správnosti" či presvedčivosti dôkazného podkladu pre nimi vnímané zistenie skutkového stavu v miere spoľahlivej a obsahovo spôsobilej pre rozhodnutie vo veci samej. Tak ako dovolací súd nemôže (výnimku predstavuje procesná situácia, ak je dovolateľom minister spravodlivosti; viď ) skúmať a meniť ani správnosť a úplnosť skutku zisteného práve na podklade už skôr vykonaného hodnotenia dôkazov, ktoré sa realizuje v konaní pred súdmi nižšej inštancie, v dovolacom konaní nemožno účinne namietať zvolené, resp. použité dôkazné prostriedky a na ich podklade vykonané hodnotenie dôkazov v intenciách , resp. ods. 12 , ak takéto finálne hodnotenie v konečnom dôsledku nevyhovuje predstavám dovolateľa - obvineného.

Tento kruh viazanosti správnosťou a úplnosťou zisteného skutku sa v tomto kroku uzatvára práve s poukazom na veta za bodkočiarkou . Uvedené je vyjadrením limitácie dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zistenia skutkového stavu skôr vo veci konajúcimi súdmi, a tak pretavením princípu, že správnosť a úplnosť zisteného skutku je doménou základného konania, do ktorej môže dovolací súd zasahovať len s poukazom na . Posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôkazov je otázkou skutkovou a nie právnou. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Posúdenie dôležitosti (významu) konkrétneho dôkazu, prípadne vyslovenie dostatočnosti podkladov pre ustálenie záverov vyplývajúcich z vykonaného dokazovania nie je možné bez komplexného vyhodnotenia dôkazného stavu na podklade rozsahu a kvality procesu dokazovania vykonaného súdmi v pôvodnom

konaní, ktorého výsledkom je nimi zistený skutkový stav.

Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako druhú „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu nižšieho stupňa.

Vyššie vyjadrené základné argumentačné východiská zohľadňujú systematickú prepojenosť jednotlivých dovolacích dôvodov upravených v a nasl. , ich vzájomné vzťahy a obsahovú nadväznosť. Súčasne platí, že predstavujú zásadný významový rozdiel medzi tam uvádzanými dôvodmi dovolania a dôvodom dovolania podľa : dovolania ministra spravodlivosti ako v predmetnej trestnej veci jediného právno - kvalifikačne spôsobilého dovolacieho dôvodu.

Podstata preto zostáva zachovaná: obvinený ,,aktuálne" podaným dovolaním s poukazom na už precizovanú argumentáciu dovolacieho súdu nemohol pred dovolacím súdom pre celkom zjavne skutkovú povahu dovolacích námietok uspieť. Za tohto stavu najvyššiemu súdu nezostalo nič iné, než dovolanie obvineného odmietnuť postupom podľa .

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.